BRATISLAVA. Slovenská televízia údajne na poslednú chvíľu stiahla z vysielania reportáž o podozrivom konkurze zvolenského mäsokombinátu, ktorý podľa príspevku získal bývalý funkcionár ĽS-HZDS Pavel Čupka. Uvádza sa to v sťažnosti na cenzúru adresovanej Rade Slovenskej televízie (STV). Riaditeľ televízie Štefan Nižňanský odmietol, že by príspevok do Reportérov stiahli z iniciatívy vládnej ĽS-HZDS.
"Mám podozrenie, že dôvodom boli názory na zlú privatizáciu mäsokombinátu v čase vlády Vladimíra Mečiara, keď jeho krajský predseda HZDS v Banskej Bystrici prišiel k slušnému majetku," napísal v sťažnosti rade Stanislav Halama, jeden z poškodených ľudí v prípade. Reportáž mali vysielať 25. marca, bola odobrená právnikom a televízia na ňu stihla odvysielať aj upútavky. Vedúci redakcie publicistiky Oto Nittmann vraj o jej stiahnutí rozhodol len deň pred plánovaným vysielaním. Krátko predtým reportér Ivan Brada žiadal o vyjadrenie ĽS-HZDS.
Nižňanský: Nezaoberajte sa tým
Nižňanský dnes radu žiadal, aby sa nezaoberala podobnými sťažnosťami. Argumentoval, že ak reportáž nespĺňa nároky profesionality, môže ju stiahnuť ktokoľvek z kompetentných pracovníkov. "V tomto prípade si myslím, že buď pán Brada alebo ten sťažovateľ, neviem, či to meno je pravé, je možno trošku viacej precitlivelý na to, že jeho príspevok sa nedostal v tejto forme do vysielania," dodal.
Tlaky na verejnoprávne médiá v minulosti popierali aj politici. Ešte v roku 2007 však podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni naznačil, že sa vládne strany dohodli na rozdelení vplyvu v STV. Nižňanského pritom opozícia označila za blízkeho Smeru-SD.
Téma: mečiarovská privatizácia po rokoch
Podľa pripravenej reportáže do relácie Reportéri Čupka v roku 1996 získal mäsokombinát za údajne neprimerane nízku cenu. Neskôr sa mäsokombinát dostal do konkurzu a jeho majetok podľa Reportérov za nižšiu ako účtovnú hodnotu získala dcéra Čupku, ktorá teraz mäsokombinát predáva. Z podniku tiež vraj v bližšie nezistenom čase zmizli štátne hmotné rezervy za vyše 200 miliónov korún (6,6 milióna eur).
Čupka je aj bývalým majiteľom banskobystrického pivovaru Urpín, v súvislosti s čím mu hrozí až 12-ročné väzenie za daňový únik. V rokoch 1999 až 2003 podľa obžaloby nezaplatil takmer 100 miliónov korún (3,3 milióna eur) daňovému úradu. Zadlžený pivovar skončil v konkurze.
Návraty starých
Halama v sťažnosti podotýka, že podľa slovenskej ústavy i rezolúcie Rady Európy sa cenzúra zakazuje. Rada, kontrolný orgán televízie, o jeho podnete zrejme rozhodne na najbližšom zasadaní. Dnes totiž jej predseda Martin Kákoš nebol spokojný so stanoviskom vedúceho publicistiky, podľa neho nebolo komplexné a tak ho požiadal o doplnenie.
Problémy s údajnými zásahmi politikov do spravodajstva neboli v STV zriedkavé ani v minulosti. V posledných mesiacoch sa pritom do televízie vrátili pracovať viacerí ľudia, ktorí v nej pôsobili v časoch Mečiarovej vlády.
Nižňanský: Spravodajstvo neporovnávajme
Spravodajstvo Slovenskej televízie (STV) je podľa riaditeľa verejnoprávnej televízie Štefana Nižňanského živý organizmus a nemalo by sa porovnávať so spravodajstvami iných televízií. Riaditeľ to dnes vyhlásil po tom, čo ho Rada STV zaviazala, aby do konca augusta dopracoval súhrnnú správu o stave spravodajstva. Jeho stav za nevyvážené a neobjektívne príspevky v minulosti kritizovala jedna z členiek rady Naďa Lazarová. Prácu spravodajstva dnes obhajoval jeho šéf Ján Šmihula.
„Spravodajstvo sa zlepšilo v tom, že nevytvára umelé kauzy, nie je čiernou kronikou a snaží sa reagovať na všetko, čo v tejto republike je,“ povedal členom rady Nižňanský. Kritiku, ktorá na jeho adresu zaznieva v posledných dňoch zo strany médií, považuje za účelovú. Šmihula si dnes od člen rady vypočul niekoľko výčitiek. Naďu Lazarovú zarazil napríklad termín uzávierky materiálov. „Niektoré pozorovania má dosť vyplašili,“ uviedla. Ďalšia členka Miriam Letašiová tvrdila, že spravodajstvo je pre ňu základ a vizitka televízie. „Podľa mňa zatiaľ takou vizitkou nie je,“ uviedla.
Nižňanský pripomenul, že spolu so Šmihulom predložili materiál, o ktorom treba diskutovať. Verí, že po zapracovaní všetkých pripomienok vznikne nový, ktorý spravodajstvu pomôže. Priznal, že v spravodajstve STV chýba stredná a staršia generácia novinárov. Televízia nemá zatiaľ typ diskusnej relácie, ktorá by bola šitá na mieru jednému redaktorovi, vyhlásil. Potvrdil, že STV chce vytvoriť reálne spravodajské centrum, ktoré by malo zlepšiť koordináciu a organizáciu práce.
Šmihula povedal, že pre dobré spravodajstvo sú nevyhnutné štyri nosné piliere. Prvým je posilnenie regionálnych redaktorov a zahraničných spravodajcov. „Žiaľ, sme limitovaní financiami,“ dodal. Druhý pilier vidí vo vybudovaní spravodajského centra, ďalší v motivácii redaktorov so zabezpečením ich profesijného rastu. Štvrtý nosný pilier vidí v skvalitnení techniky. „Je to vec, s ktorou zápasíme. Súvisí to s nedostatkom finančných prostriedkov,“ upozornil.
Rada STV súhrnnú správu o stave spravodajstva prerokovala, Nižňanského zaviazala aby ju doplnil o konkrétne návrhy, vrátane harmonogramu úloh a systémovej koncepcie ďalšieho smerovania spravodajstva spolu s pripomienkami členov rady. Tému objektivity správ otvorila na rade Lazarová, ktorá ako príklad uviedla reportáž o hlasovaní o novom školskom zákone. Súhrnná správa obsahuje bilanciu uplynulého obdobia, návrhy na skvalitnenie, analýzu a postrehy vedenia STV o stave spravodajstva a záverečné poznámky.
Podľa súhrnnej správy odišlo v lete 2007 z Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky jedenásť ľudí. K 28. februára tohto roka v nej pracovalo 75 ľudí. V Redakcii domáceho spravodajstva pracuje 17 interných redaktorov, v Redakcii publicistiky 14-členný kolektív. V Redakcii zahraničného spravodajstva televízie pracuje 16 ľudí, z toho 10 redaktorov. Vysielaniu z regiónov sa venuje osemčlenný kolektív Redakcie regionálneho vysielania.
Členovia rady dnes prerokovali aj výročnú správu o činnosti STV za rok 2008, správu o činnosti Dozornej komisie STV za rok 2008 a správu o činnosti Rady STV za rok 2008. Šéf rady Martin Kákoš ich musí predložiť do parlamentu najneskôr do 30. apríla.
SITA
