BRATISLAVA. Zároveň slávnostne poveril vykonávaním funkcie veľvyslanca v Kórejskej republike Dušana Bellu, v Japonsku Drahomíra Štósa, v Keni bude na tomto poste pôsobiť Milan Zachar a v Lotyšskej republike Dušan Krištofík. Od mladosti sa zaujíma o dramatickú tvorbu a literatúru. Aktívne ovláda nemecký, anglický a ruský jazyk, dohovorí sa francúzsky, maďarsky a dánsky.
Hlava štátu konštatovala, že práve Hamžík bude musieť urobiť veľmi veľa, aby SR Ukrajine pomohla. Spoločnú hranicu krajín označil za "hranicu nárazníkov". "Sme Slovania a snažíme sa, aby sa Ukrajina dostala do EÚ, do aliancie," povedal prezident. Zdôraznil, že pre Slovensko budú potrebné objektívne informácie o Ukrajine.
Hamžík, ktorý v minulosti pôsobil ako diplomat v Nemeckej spolkovej republike a tiež ako vicepremiér za vlády Mikuláša Dzurindu, ubezpečil, že chce napomáhať Ukrajine, ktorá má ambície stať sa členskou krajinou EÚ.
"Je tam široký priestor na prehĺbenie ekonomických vzťahov," povedal Hamžík a dodal, že Ukrajine chce pomôcť aj k tým štandardom, ktoré sú na Slovensku zaužívané. Pripomenul, že Ukrajina je v zložitej situácii, ktorej nenapomáha ani vnútorná politika. Doplnil, že slovenské veľvyslanectvo v Kyjeve pôsobí ako kontaktné vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii a je tam preto široký priestor aj na prehĺbenie ekonomických vzťahov.
Ivan Gašparovič v príhovore veľvyslancom pripomenul, že idú do krajín, kde je žiaduca slovenská pomoc skôr humanitárneho a ekonomického charakteru a kde sa SR snaží rozvinúť svoj obchod. "Slovensko je dnes krajina, ktorá nemusí len prijímať investície, ale aj sama investovať a môže spoluinvestovať," konštatoval prezident.
Vizitka Pavla Hamžíka
JUDr. Pavol Hamžík sa narodil 20. augusta 1954 v Trenčíne. Po absolvovaní štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1978 bol do roku 1984 právnikom v Ústave mechanizácie odevnej výroby Trenčín.
Od novembra 1984 pracoval na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe, odkiaľ v roku 1985 odišiel za konzula na československé veľvyslanectvo do Dánskeho kráľovstva. Po návrate do vlasti ho v roku 1989 vyslali na štúdium na Diplomatickú akadémiu v Moskve, ktorú úspešne absolvoval v júni 1991.
V septembri 1991 bol členom československej delegácie na rokovaniach Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) vo Viedni. Počas predsedníctva ČSFR v KBSE v roku 1992 predsedal riadiacej skupine KBSE pre riešenie juhoslovanskej krízy. Dňa 1. januára 1993 Hamžíka vláda SR vymenovala za vedúceho vládnej delegácie SR pri KBSE. V auguste 1993 ho vymenovali za vedúceho stálej misie SR pri KBSE vo Viedni. Od mája 1994 do konca augusta 1996 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemeckej spolkovej republike.
Dňa 27. augusta 1996 Pavla Hamžíka vymenovali za ministra zahraničných vecí SR. Po zmarenom referende o členstve SR v NATO a o priamej voľbe prezidenta z funkcie ministra zahraničných vecí SR 26. mája 1997 odstúpil.
Pavol Hamžík bol v rokoch 1984-1989 radovým členom Komunistickej strany Československa. V polovici roka 1997 vystúpil aj z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého členom bol od septembra 1996.
V roku 1998 bol spoluzakladateľom a členom prípravného výboru Strany občianskeho porozumenia (SOP), kde až do 26. júna 1999 zastával funkciu prvého podpredsedu. Na 1. kongrese SOP (26.6.1999) ho zvolili za predsedu strany. V tejto funkcii nahradil Rudolfa Schustera, ktorý sa stal prezidentom SR. Vo funkcii predsedu SOP pôsobil do 3. marca 2003, kedy delegáti Republikového kongresu SOP rozhodli o zániku SOP, respektíve o jej zlúčení so stranou Smer.
Dňa 30. októbra 1998 vymenovali Pavla Hamžíka za podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu. Vo funkcii pôsobil do 4. mája 2001, kedy ho odvolali v súvislosti s kauzou okolo údajnej sprenevery finančných prostriedkov z fondov, ktoré Slovensku poskytovala EÚ a ktorá viedla v apríli k dočasnému pozastaveniu schvaľovania tendrov a podpisovania kontraktov pre SR zo strany Európskej únie.
V parlamentných voľbách v septembri 1998 získal Pavol Hamžík mandát poslanca Národnej rady SR. Začal si ho uplatňovať až 9. mája 2001 a v NR SR bol odvtedy do 22. septembra 2002 členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
Dňa 31. mája 2001 NR SR schválila Pavla Hamžíka za člena Konventu o budúcnosti EÚ. V tejto európskej inštitúcii spolu s Irenou Belohorskou zastupoval Slovenskú republiku s účinnosťou od 1. februára 2002 do septembra 2002 ako kandidát slovenského parlamentu.
Po septembrových voľbách 2002, keď SOP, ktorej Hamžík predsedal, nezískala potrebný počet hlasov pre vstup do NR SR, začal Pavol Hamžík podnikať. Predmetom jeho podnikania sa stala sprostredkovateľská, reklamná a poradenská činnosť, malo- a veľkoobchod.
