Historik Ivan Mrva sa tešil priazni najsilnejšej vládnej strany. Tá sa už k nemu nehlási.
BRATISLAVA. Strana Smer, ktorá sa oficiálne dištancuje od slovenského štátu a naopak, hlási sa k SNP, navrhla do Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) historika Ivana Mrvu, ktorý relativizuje deportácie Židov.
„Bol vôbec na Slovensku holokaust, čo po grécky znamená žiarová obeť? Vyvážanie časti Židov na osídľovanie do iného štátu nemožno považovať za holokaust,“ napísal Mrva v roku 2005 v Historickom zborníku.
Mrva obhajuje aj Hlinkovu gardu (HG), ktorá sa podieľala na deportáciách 70-tisíc Židov z územia Slovenska. Väčšina z nich zomrela v nacistických plynových komorách.
Neoľudáci - komentár Petra Morvaya - KLIKNITE
Čaplovič: Nie je to náš človek
Parlament volil členov Správnej rady ÚPN v stredu a vo štvrtok večer, Mrva dostal v prvej voľbe len päť hlasov. Na najbližšej schôdzi sa však môže o túto funkciu uchádzať znova. „V žiadnom prípade nebudeme podporovať tohto človeka. Požiadal som poslancov, aby zaňho nehlasovali. Aj preto dostal len päť hlasov,“ hovorí vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru. Podľa predsedu poslaneckého klubu strany Miroslava Číža Mrvu navrhli poslanci výboru pre ľudské práva za Smer.
Mrvove výroky odsúdili už v roku 2006 aj slovenskí historici. „Vnímali sme to ako hlúpy exhibicionizmus. Ľutujem jeho študentov,“ hovorí historik SAV Dušan Kováč. Jeho nominácia pobúrila aj Ústredný zväz Židovských náboženských obcí na Slovensku. „Je veľmi nešťastné, ak sú ľudia jeho typu navrhovaní do takýchto funkcií,“ povedal hovorca zväzu Jaroslav Franek.
Mrvu zažil počas jednej diskusie so študentmi a bol šokovaný. „Je nepochopiteľné, že ho navrhol práve Smer, hoci aj tam sú prúdy, ktoré sa so sympatiami pozerajú na dedičstvo slovenského štátu.“ Jedným z nich je aj poslanec Ján Podmanický, ktorý v minulosti krstil zbierku oslavných básní o Jozefovi Tisovi. „O výrokoch pána Mrvu som nevedel, ale určite sa s nimi nestotožňujem,“ tvrdí Podmanický. Za Mrvu vraj nehlasoval.
Tromf SNS
SNS navrhla do Správnej rady ÚPN Arpáda Tarnóczyho, ktorý sa po smrti Jána Langoša uchádzal aj o post šéfa ústavu. Kandidatúru však vtedy stiahol, výhrady mala opozícia aj židovská náboženská obec. Tarnóczy odhalil v roku 1997 pamätnú tabuľu ľudáckemu radikálovi a antisemitovi Jozefovi Kirschbaumovi. „To, čo platí o Mrvovi, platí o Tarnóczym dvojnásobne. Tento človek písal oslavné články na ľudí ako Otomar Kubala,“ tvrdí Franek. Kubala bol veliteľom pohotovostných oddielov HG.
Poslanci v stredajšej tajnej voľbe nezvolili ani Tarnóczyho, dostal 64 hlasov. Výsledky včerajšej opakovanej voľby by mali byť známe dnes ráno. SNS ho nechcela stiahnuť. „Vaše výhrady sú tendenčné, priam pod elektrónkovým mikroskopom zacielené,“ hovorí poslanec Rafael Rafaj.
Rafaj: To sú marginálne veci
Rafaj hovorí, že je podstatná Tarnóczyho antikomunistická minulosť. „Čudujem sa niektorým organizáciám, že neustále zasahujú do výberu kandidátov a zdôrazňujú marginálne veci,“ povedal si Rafaj.
Historik Kováč označuje za prirodzené, že vládne strany navrhujú do ÚPN ľudí ako Mrva či Tarnóczy. „Ani jedna nemá záujem o pamäť národa. SNS preto, že chce vytvárať vlastnú pamäť, ktorá je veľmi pochybná a postavená na nacionalistickej mytológii. Smer preto, že je tam veľmi veľa komunistov. A HZDS je najradšej, keď si ľudia nepamätajú nič.“
Do Dozornej rady ÚPN poslanci zvolili Ladislava Bukovszkého (SMK) a Juraja Hamuľáka (Smer).
