Keď v utorok podvečer Iveta Radičová v parlamente zahlasovala aj v mene svojej kolegyne, nebolo pochýb, že sa to odrazí aj na blogoch. Administrátori blog.sme.sk netipovali, koľko článkov na túto tému vznikne, iba tušili, že titulka môže byť monotematická.
Nebola - v utorok o probléme písali len traja blogeri. Vysvetlenie ponúkal fakt, že kauza sa prevalila až večer a streda bude určite bohatšia. Realita tomu nezodpovedala, opäť vyšlo len pár článkov. Vynahradil to štvrtok, keď na blogoch pribudlo sedemnásť zápisov, venujúcich sa chybe Radičovej a jej následnému postoju. Len pre porovnanie - všetkých článkov spolu bolo v ten deň 87. Veľkú rolu zrejme zohralo rozhodnutie poslankyne vzdať sa svojho mandátu. Mnohí autori ju síce za hlasovanie v mene Tatiany Rosovej kritizovali, viacerí ale vrátenie poslaneckého kresla nepovažovali za nutnosť. Vychádzali najmä z toho, aké kauzy si vzájomne toleruje koalícia. Záverečné rozhodnutie poslankyne však nakoniec privítali ako dôkaz vyššej politickej kultúry, ktorá môže naštartovať nový začiatok.
Zaznievali aj tvrdé výhrady k selektívnemu prístupu koalície voči neoprávnenému hlasovaniu Radičovej a podvodom Jána Slotu a Rafaela Rafaja. Tí totiž svojho času dokázateľne klamali o svojich podpisov v parlamentných prezenčkách, čo šéfovi SNS zabezpečovalo neoprávnené poberanie platu, hoci sa v parlamente vôbec nevyskytoval. Viacerí blogeri v týchto dvoch kauzách vidia analógiu a nerozumejú, prečo je Rafaj stále poslancom.
Jozef Petka to vidí inak: „Pani poslankyňa, porušili ste pravidlá. Svojim činom ste sklamali mnohých občanov. Ak chcete predstavovať novú politickú kultúru, vzdajte sa mandátu. Nečakajte na rozhodnutie ani na zasadnutie mandátového a imunitného výboru." Tvrdí tiež, že „rozdiel medzi klamárom Slotom/Rafajom a poslankyňou Radičovou je evidentný. Podstata zostáva rovnaká."
Patrikovi Juríčkovi sa nevidí nespravodlivosť, s akou sa k Radičovej pristupuje. Píše, že „padli výzvy spravodlivých a čestných na vzdanie sa poslaneckého mandátu... Ale ak ona postaví latku politickej kultúry tak vysoko, nedovoľme ostatným tú istú latku neustále s úsmevom na tvári podliezať. Netvárme sa, že 1 sa bude rovnať 100, keď pridáme dve nuly."
Na hru farizejov skočili aj mienkotvorní novinári
Ladislav Lencz to vidí podobne: „Slovenskí politici, ktorí tak dôsledne vedia rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným porušením zákona, mali by sa Radičovej zastať. Urobila to, čo by bola urobila Rosová, keby mala u seba hlasovaciu kartu. Nechcela nikomu škodiť ani nikoho nepoškodila. Keby ju napriek tomu kompetentný parlamentný výbor vyzval, aby sa sama vzdala mandátu, nebolo by to v súlade s posudzovaním iných, neporovnateľne vážnejších a finančne zaujímavých prípadov porušenia zákona, bolo by to využitím (alebo zneužitím?) príležitosti legálne odstaviť známu opozičnú političku."
Ivan Barin sa pýta, či šlo o podvodné hlasovanie alebo zle zrealizovaný dobrý úmysel. Nemyslí si, že je v poriadku ak je Radičová „označená za nemorálnu podvodníčku, ako to z kontextu niektorých správ (prípadne titulkov) vyplýva."
Andrej Kutiš obvykle nepíše, svoj príspevok zaslal na blog Prvý pokus. Tvrdí, že nechce zľahčovať porušenie zákona, podľa neho však ide o staré známe klišé, ktoré hovorí o robení somára z komára. „O to viac ma zaráža, že farizejom z parlamentu, ktorí pri iných morálnych zlyhaniach na pôde Národnej rady zaryto mlčali, tentokrát na hru skočili aj renomovaní komentátori mienkotvorných periodík."
Peter Sťahula vyzýva k vzdaniu sa mandátu poslanca SNS Rafaja. Ak inšpiráciu mu ponúka práve Radičovú. Martin Šaro sa konšpiračne nemôže zbaviť pocitu, že „to s tou kartou nebola chyba, ale zámer." Dušan Kočický vníma krok Radičovej ako „balzam na ubolenú dušu diváka našej politickej scény. Nedá mi neporovnávať s infantilným habkaním, trápnym zapieraním a hľadaním komických výhovoriek, ku ktorému sa znížili iné hviezdy nášho parlamentného divadelného neba."
Zo Zmajkovičovej mi je na vracanie
Miro Koseček píše: „Keď som videl pani Zmajkovičovú, ako hromžila na Radičovú za formálne porušenie zákona a pritom podporuje zatĺkanie zjavnej krádeže (nástenkový tender, pozn. autora), bolo mi z nej na vracanie. Dodáva, že odchod Radičovej, ktorá je morálne stokrát čistejšia ako ktokoľvek z vládnych politikov, je smutný. „Na druhej strane je dobré, že teraz aspoň každý môže vidieť ten rozdiel."
Petra Krška slová Zmajkovičovej o tom, že Radičovej rozhodnutie je populizmus, rozčúlili: „Pýtam sa, kam sme to došli, keď nám tu držia morálne kázania zlodeji a klamári? Akým právom nám táto lúza hovorí čo je správne a čo nie? To sme na tom tak zle, že 20 rokov po Novembri ešte stále platia slová z piesne Karla Kryla: ... na rohu ulice, vrah o morálce káže?"
Marek Šefčík vybehol na poslanca Rafaja: „Tebe sa stalo niečo podobné (odhliadnuc od toho, že si svojim činom aj okradol štát) a stoličky v parlamente si sa nevzdal! Ba čo viac? Ty si zatĺkal. Fuj! Ale ja viem, v tvojom prípade je to ako s tým hrachom a stenou. Slušnosť, charakter, kultúra sú síce slovenské slová, ale ich obsah si, po vzore svojho pána, nikdy neosvojíš." Odchod Rafajovi odporúča aj Martin Hudák.
Sveťo Styk to vníma podobne. Kvituje, že slogany Radičovej o slušnom Slovenskunezostali len slovami a pýta sa: „Tak ako, Slotáci, tak ako, morálni relativisti, klamári a podvodníci s červenou minulosťou a nahnedkastými myšlienkami, prázdnoty vo funkciách. Iveta Radičová vám nastavila zrkadlo - dobre sa vám doňho pozerá?"
Niet dôvodu myslieť si, že piatok bude na články o tejto téme chudobnejší.

Beata
Balogová
