BRATISLAVA. Vplyv na smerovanie Ústavu pamäti národa (ÚPN) bude mať ďalší človek, ktorý je spájaný so sympatiami k slovenskému štátu z rokov 1939 – 1945.
Po historikoch Róbertovi Letzovi, Emílii Hrabovec a Petrovi Mulíkovi, ktorí sú v redakčnej rade časopisu Pamäť národa, sa stal členom správnej rady ústavu nominant SNS Arpád Tarnóczy.
Čítajte komentár Mariána Leška Tarnóczy do tretice.
Oslavujú gardu Kto je Tarnóczy má 73 rokov, za komunizmu ho väznili za protištátnu činnosť, v roku 1990 sa stal prednostom Okresného úradu v Prievidzi, v roku 1994 sa stal poslancom HZDS, v roku 1998 veľvyslancom v Maďarsku, od roku 2006 je predsedom Zväzu protikomunistického odboja.
Tarnóczy v minulosti odhalil pamätnú tabuľu predstaviteľovi ľudáckeho režimu a antisemitovi Jozefovi Kirschbaumovi. Je tiež predsedom Zväzu protikomunistického odboja, ktorý pravidelne oslavuje 14. marec 1939 – vznik slovenského štátu. V roku 2005 to bolo aj za prítomnosti ľudí zo Slovenskej pospolitosti.
V časopise Svedectvo, ktorý vydáva Tarnóczyho zväz, vyšiel v roku 2006 oslavný článok o veliteľovi Hlinkovej gardy Otomarovi Kubalovi. „Je šľachetnou dušou, veľkým národovcom, hrdinským bojovníkom za slovenskú slobodu a štátnu samostatnosť. On obetoval svoj život za Boha, za pravdu a naše práva proti medzinárodnému barbarstvu – komunizmu. Sláva a česť jeho pamiatke, ktorá nikdy nezahynie!“ napísal časopis. Kubala bol po vojne popravený za účasť na masových vraždách v Nemeckej a Kremničke.
Tarnóczyho posunuli do ÚPN najmä hlasy SNS a HZDS.
„Máme naňho svoj názor. V rámci vládnej koalície však existuje nepísaná dohoda, že si nespochybňujeme kandidátov,“ povedal poslanec HZDS Ján Kovarčík.
Čaplovič má problém Tarnóczyho podporil aj Smer, ktorý sa od slovenského štátu viackrát dištancoval. Vicepremiér Dušan Čaplovič síce s jeho postojmi nesúhlasí, „ale ten človek aj niečo prežil, nemal to ľahké. Skôr mi prekáža jeho vek“. Tarnóczy má 73 rokov.
Proti Tarnóczymu hlasovali KDH a SMK, SDKÚ svoj postoj tají. „Išlo o tajné hlasovanie, každý poslanec sa rozhodol slobodne,“ povedal šéf poslaneckého klubu strany Stanislav Janiš.
Tarnóczy sa netají, že nemá problém so 14. marcom 1939. „Čo mohli v tej situácii robiť slovenskí politici?“ Odmieta však, že je obhajcom ľudáckeho režimu. Článok o Kubalovi vraj vyšiel „v rámci diskusie o prvom slovenskom štáte“. „Nie som členom redakčnej rady časopisu Svedectvo,“ tvrdí.
Tarnóczy odmieta aj spájanie so Slovenskou pospolitosťou. „Na tých oslavách som nebol. Možno tam bol niekto z našich členov, čo je jeho vec."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
