Bratislava 11. mája (TASR) - Euroatlantické spoločenstvo má do summitu NATO rok a pol na to, aby došlo k zblíženiu procesov rozšírenia Severoatlantickej aliancie a Európskej únie (EÚ) a ďalšiemu budovaniu bezpečnej a stabilnej Európy. Vyhlásil to dnes bývalý poradca amerického exprezidenta Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniew Brzezinski, ktorý sa v Bratislave zúčastňuje na konferencii Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť.
EÚ aj NATO sú naklonené rozšíreniu, uviedol Brzezinski a poukázal na rastúcu podporu myšlienky, že proces rozširovania by mal čoskoro vyústiť do prijatia nových členov. Spomenul pritom podporu medzi vplyvnými americkými senátormi aj v radoch nemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD).
Bez rozširovania NATO by podľa Brzezinského zostali štáty strednej Európy ako aj pobaltské krajiny zraniteľné a juhovýchodná Európa by bola aj naďalej zónou konfliktov.
Severoatlantická aliancia sa v súčasnosti stáva pri postupujúcej integrácii a rozširovaní EÚ alianciou medzi Amerikou a Európou, poznamenal Brzezinski a konštatoval, že približne rovnaké sú aj kritériá pre členstvo v aliancii aj EÚ.
Spojenie medzi NATO a EÚ je preto novou geostrategickou realitou, pričom tejto realite bude musieť čeliť aj budúcoročný summit v Prahe, uviedol Brzezinski.
Bolo by absurdné, ak by budúcnosť NATO bola spojená s bezpečnostnými otázkami iba troch štvrtín EÚ. Takáto skutočnosť by mohla byť destabilizujúcou a mohla by byť ohrozená bezpečnosť v rámci zvyšnej jednej štvrtiny, uviedol Brzezinski.
Niekdajší poradca prezidenta Cartera pripustil, že proces rozhodovania o prijatí nových členov je v súčasnosti nepredvídateľný a zdôraznil, že by sa mal stať priehľadnejším a dôveryhodnejším a mal by taktiež odrážať víziu budúcej podoby Európy a jej vzťahov s NATO.
Brzezinski vo svojom prejave vyzval na ukončenie obdobia neistoty. Aliancia by mala dospieť k záveru, že každý štát považovaný za schopného stať sa členom EÚ, by mal byť automaticky považovaný za vhodného kandidáta aj na vstup do jej radov. Je to však podmienené predpokladom, že príslušný kandidát je pripravený konať tak, aby jeho prijatie bolo prínosom nielen pre vlastnú obranu, ale aj pre NATO ako celok.
Brzezinski zdôraznil, že na nadchádzajúcom pražskom summite by malo NATO rozhodnúť o prijatí najpripravenejších kandidátov. Podľa neho pôjde minimálne o tri kandidátske štáty vrátane jednej alebo viacerých pobaltských krajín.
V súvislosti s postojom Ruska, ktorého budúcnosť je stále neistá, Brzezinski konštatoval, že Moskva niekedy reaguje takým spôsobom, akoby mala stále záujem o oddelenie Európy od Ameriky. Rusko však podľa neho nemá inú možnosť, ako sa snažiť o nadviazanie bližších vzťahov s euroatlantickou komunitou. K tomu môže najviac prispieť akceptovanie súčasného vývoja a slobodného rozhodnutia svojich susedov. V opačnom prípade bude totiž čeliť hrozbe politickej izolácie.
*sla mon som
