BRATISLAVA. Donášanie na kolegov, profesionálnych vojakov, zrejme nebola v prípade Františka Blanárika náhoda. V archíve Ústavu pamäti národa je aj dokument, z ktorého vyplýva, že dnešný riaditeľ Národného bezpečnostného úradu mal pred revolúciou záujem o prácu v komunistickej tajnej službe.
Doteraz sa vedelo len to, že nominant HZDS Blanárik bol za bývalého režimu spolupracovníkom Vojenskej kontrarozviedky. Podľa záznamov z Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe udal najmenej desať ľudí.
Bol „veľmi dobrý“
Dokumenty z ÚPN naznačujú, že Blanárik chcel byť profesionálnym kontrarozviedčikom. „Má záujem o službu vo VKR,“ zapísali si tajní v septembri 1981, keď preverovali, či sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom.
Blanárik sa práve vrátil zo študijného pobytu v Spravodajskom inštitúte spravodajskej správy Generálneho štábu, kde sa zdokonalil v práci v oblasti rozviedky aj kontrarozviedky.
Napokon sa stal veliteľom tankového práporu v Leviciach. V útvare bol veľmi aktívny, do polovice 80. rokov udal aspoň sedem ľudí.
Tajní s ním boli nadmieru spokojní. „Po dobu zaradenia u VÚ 9975 Levice využívaný ako dôverník – veľmi dobrý,“ zapísali si.
Blanárik mlčí
Blanárik na otázky, prečo chcel byť „kontrášom“, neodpovedal. Advokát Ondrej Mularčík pred dvoma rokmi, keď sa ukázalo, že zatajil svoj záujem pracovať pre komunistickú rozviedku, odstúpil z funkcie predsedu Slovenskej advokátskej komory.
Doteraz sa Blanárik bránil aj tým, že dôkazy o jeho spolupráci s VKR sú v Prahe. Odmieta, že donášal na kolegov. „Zverejňovanie obsahu archívnych materiálov, ktoré nie sú na území SR, považujem za účelovú a cielenú diskreditáciu,“ tvrdil.
Zastal sa ho aj premiér Robert Fico. „Blanárik získal previerku, keď stál na čele NBÚ nominant Dzurindovej vlády. Premiér rešpektuje, že splnil náročné kritériá pri preverovaní,“ povedal Ficov hovorca Braňo Ondruš.
