Pokračujeme v sérii debát s kandidátmi do europarlamentu. Po Vladimírovi Palkovi z KDS sme vyspovedali súčasnú europoslankyňu za KDH Annu Záborskú.
Palko veľmi zjednodušuje, KDH sa v žiadnom prípade nespreneverilo hodnotám, naša politika je vždy principiálna, tvrdí v rozhovore pre SME.sk Anna Záborská.
Začnime dobrý politickým vtipom z vašej brandže.
Príde návštevník do európskej inštitúcie a pýta sa vrátnika: „Táto inštitúcia je veľká, však?"
„Áno, to je."
„A koľko ľudí tu pracuje?"
„Hm, povedal by som, že necelá polovica."
Poviem aj ja: Koľko poslancov v skutočnosti potrebuje náš parlament? Dvoch. Rafaj všetkých podpíše a Radičová za všetkých zahlasuje.
Tak ten je krásny. (smiech)
Dlho ste pracovali ako lekárka. Medicína je pre mnohých poslanie. Čo politika?
Určite ani jedno z toho nie je zamestnanie, ale povolanie. Či aj poslanie, neviem. V každom prípade majú veľa spoločného. Sú totiž bezprostredne spojené s ľuďmi.
Ale kým lekári pomáhajú, politici skôr škodia.
Veď práve o to ide. Mali by pomáhať. Na strane druhej, aj u niektorých lekárov sa dá pochybovať, či pomáhajú, veď neustále zápasia s nedostatkom financií. Nie je to žiadna novinka, už za komunizmu platilo, že na dialýzu sa dalo ísť len do 55 rokov, starší mali smolu. Z viacerých príčin akoby sa strácala medicínska invencia.
Prečo toľko politikov škodí?
Osobne som proti heslu, že politika je špinavá. Akí ľudia ju robia, taká aj je. Keď je politik špinavý, nemôže byť čistá a naopak.
Prevažujú špinaví alebo čistí?
Neviem, ktorých je viac, ale platí, že politika sa často interpretuje špinavým spôsobom. Proti politikom sa vytvárajú nepriateľstvá aj vtedy, keď to nemá logiku a ide len o politikárčenie.
S komunistami sme mali spraviť malý norimberský proces
Ste v europarlamente, domácu politiku vidíte z nadhľadu, tak sa nebojte to pomenovať.
Na Slovensku sme nevyužili rok 1989 na začatie nového štýlu politiky. V socializme bola finančne aj ideologicky špinavá, mohli sme sa poučiť, ale nestalo sa tak. Dnes si vôbec nemyslím, že sme naplnili heslo „Nie sme ako oni." S komunistami tu mal nastať taký malý norimberský proces.
S akým výsledkom?
S jednoznačným odsúdením komunizmu a jeho praktík ako ideológie. Kde sa činy komunistov dali zosobniť, tam sa mali verejne odsúdiť aj osoby. Nikto by nemusel trvať na tom, že si to musia odsedieť v Leopoldove alebo v Ilave ako môj otec v 50. rokoch, každý by ale aspoň vedel, že ten a ten bol zlý človek, ktorý ubližoval.
Dagmar Bollová otvorene zavádzala, že za komunizmu mohol cestovať ktokoľvek kamkoľvek a úplne vážne sa ma pýtala, prečo si myslím, že sa v 50. rokoch odsudzovalo a zabíjalo nespravodlivo. Na vine vraj boli zákony a nie ľudia. Váš otec vtedy sedel. Čo si o takých ľuďoch myslíte?
V duchu jej logiky bol potom v poriadku aj nacizmus. Hitler tiež najskôr prijal zákony a až potom vraždil. Myslieť si, že ak niečo odhlasujeme väčšinou, tak to musí byť dobré, je zvrátené.
Michal David povedal, že za socializmu zatvárali a prenasledovali len ľudí, ktorí sa tak dobrovoľne rozhodli žiť.
Nepochopil, že to dnes môže verejne hovoriť len vďaka tomu, že kedysi vo väzniciach sedeli ľudia za názor, teda tí, ktorí za každých okolností hovorili pravdu. Obhajovali slobodu prejavu a svedomia s rizikom, že si zničia život, často aj rodinu.
KDH nebralo do úvahy, či mu volič rozumie
Postkomunisti sú v politike dodnes, dokonca veľmi populárni. Nie je to aj dôsledok totálneho zlyhania strán ako KDH?
Kto ide proti presile, to má s presviedčaním vždy ťažšie. V takejto situácii bolo KDH už od svojho vzniku. Myslím si však, že vďaka nám sa v roku 1998 zmenilo smerovanie krajiny.
Iba vďaka KDH? Určite nie.
Najmä vďaka KDH. Ako jediné dokázalo za každých okolností pomenovať kroky Mečiarovej vlády. Vezmite si výbuch Remiáša, František Mikloško hneď povedal, že to bola vražda. Bez toho, aby mal v rukách nejaké dôkazy. KDH teda malo štátnickú víziu a aj odvahu ísť do rizika.
Mať vízie je pekná vec, ale nikdy ste o tom nevedeli presvedčiť ľudí. Prečo? Ak totiž nechceme pripustiť, že blbý je národ, museli zlyhať vaši politici.
To určite nie, tu sa riadim heslom Andreja Hlinku. Povedal, že politik, ktorý označí svoj národ za blbý, si nezaslúži vyhrať. Chybu KDH vidím v tom, že nedokázalo prezentovať svoje myšlienky na úrovni tých, ktorých chcelo presvedčiť. Nebralo do úvahy, či voliči sú schopní pochopiť to, čo im KDH ponúka.
Narážate na to, že KDH nemalo dostatočne ľudovú rétoriku?
Je to dosť možné. Hlavne však kádehákov v najvyšších funkciách, napríklad v parlamente, nebolo nikdy veľa, aby stíhali aj komunikáciu s voličmi.
To bol len dôsledok zlyhania strany, ktorá sa nevie presadiť.
Neviem. Lepšie preferencie a postavenie by sme zrejme mali, keby sme vznikli tesne po roku 1968. Vtedy totiž ešte mnohí nezabudli na 50. roky a kresťanské hodnoty boli v národe ukotvené oveľa viac ako po roku 1989. Treba si však uvedomiť, že kresťansko-demokratické strany nedosiahli úspech v oslovovaní voličov nielen u nás, ale aj v okolitých štátoch, možno s výnimkou Poľska.
Zlyhania naokolo neospravedlňujú zlyhania u nás.
Nemyslím si, že šlo až o také zlyhanie. Pripúšťam ale, že sme zlyhali v osobnom kontakte s voličmi. Nedokázali sme im vysvetliť nepravdy, kolujúce o majetku Čarnogurského, fámy o tom, že „potopil" slovenské družstva, či podať informácie, prečo sme nepodporili predložený text slovenskej ústavy. Tieto chyby veľmi ovplyvnili našu popularitu.
Politici sú od toho, aby to vedeli vysvetliť.
Ale nevedeli. Mnohí si myslia, že keď niečo povedia úplne zhora, všetci to automaticky pochopia. Chýbalo trpezlivé vysvetľovanie voličom v regiónoch. Príliš sme sa sústredili na veľkú politiku a chýbala komunikácia s bežnými ľuďmi.
Nemyslím si, že Čarnogurský robil niečo v rozpore s morálkou
Je pre vás Ján Čarnogurský dodnes autoritou?
Áno, je.
Neprekáža vám, že bojoval proti mečiarizmu a dnes spolupracuje s Michalom Hrbáčkom, ktorý bol za Lexovho šéfovania SIS poverený snáď najšpinavšími úlohami, pričom neskorší šéf SIS Mitro tvrdil, že zorganizoval aj únos Kováča mladšieho?
Odchod Čarnogurského z politiky som niesla ťažko. Podľa mňa si nevybral ten správny moment. Nepoznám podrobnosti toho, čo hovoríte, takže sa k tomu nechcem vyjadrovať.
Vychádzajme z faktov: Čarnogurský odsudzuje únos Kováča mladšieho ako kriminálny čin Lexovej SIS, neskôr s jeho údajným organizátorom spolupracuje. Je to neuveriteľný mentálny premet a mňa zaujíma, čo si o tom myslíte.
To je skôr otázka na Jána Čarnogurského.
Kandidujete do europarlamentu, snažím sa zistiť, čo na to hovoríte ako politička, reprezentujúca isté etické štandardy.
Ja mu verím a nemyslím si, že by robil niečo v rozpore s morálkou. Nepoznám však bližšie okolnosti celého prípadu.
Určite o tej spolupráci viete.
Áno, ale niektoré veci vyzerajú navonok inak, ako sú v skutočnosti. Ťažko nad tým vynášať súdy.
Podporou Radičovej sme sa nespreneverili konzervatívnym hodnotám
Je toho viac, Čarnogurský mladší ako syn exministra spravodlivosti porušujezákony a on mlčí. Poďme ďalej: Vladimír Palko KDH vyčíta, že fatálne zlyhalo, keď v prezidentských voľbách podporilo „ľavicovú liberálku" Ivetu Radičovú. Súhlasíte s ním?
KDH sa od svojich hodnôt nikdy neodklonilo.
Palko klame?
Minimálne nehovorí celú pravdu. V žiadnom prípade sme sa nespreneverili hodnotám, ktoré presadzujeme celé roky. Podpora KDH Radičovej predsa nemôže poprieť históriu strany, pretože ak niekoho podporím, neznamená to, že sa s ním stotožňujem vo všetkom. Je to len zhodnotenie konkrétnej situácie v istom momente. Palko tu naozaj veľmi zjednodušuje. Naša politika je vždy principiálna, založená na kresťanských zásadách, pričom hlasovaním za Radičovú sme sa od nich neodklonili. Pred Radičovou sme predsa hľadali kandidáta z našich radov, dokonca sme to ponúkali aj Mikloškovi. Odmietol. Keby ho KDS postavilo skôr, ako sme odsúhlasili Radičovú, možno by sme ho nakoniec podporili.
Keby KDS so svojim kandidátom neprišlo neskoro, podporíte Mikloška?
Určite by sme nad tým premýšľali.
Ak vravíte, že Palko zjednodušuje, potom, logicky, zjednodušujú aj kňazi, ktorí sa postavili proti Radičovej, keď z nej robili zástankyňu potratov a vyčítali jej život v konkubináte.
Na verejnosť sa, bohužiaľ, dostal aj list v neredigovanom znení, za ktorý sa viacerí kňazi vedeniu KDH ospravedlnili. Bol to názor skupiny kňazov, nerobila by som z toho tragédiu, voľby sú slobodné a tajné, takže nech sa každý rozhoduje ako chce. Kňazi majú právo povedať svoj názor, v otázkach viery a mravov je však neomylný len pápež. Mňa viac mrzí, že prezidentské voľby polarizovali kresťanov a vracať sa k tomu mi pripadá zbytočné.
Palko KDH obvinil, že v tomto fatálne zlyhalo, preto ma zaujíma reakcia.
Treba oddeľovať program strany od podpory kandidátky v prezidentských voľbách. Ničomu sme sa nespreneverili.
Radičová určite nie je liberálka
Súhlasíte teda s tvrdením, že KDS zúžilo prezidentské voľby na výber šéfa gynekologicko-pôrodníckej kliniky?
Dá sa tomu rozumieť aj tak.
Potom ale treba priznať aj to, že konzervatívne KDH podporilo liberálnu kandidátku. Dosť čudné, nie?
Radičová nie je ani čistá liberálka, nie je ani kresťansko-konzervatívna. Podľa mňa je občianskym konzervatívcom.
Naozaj nie je liberálkou?
Určite nie je názorovo ďaleko od OKS, čo je konzervatívna strana.
Vnímate ako chybu odchod „palkovcov" z KDH a založenie KDS?
Jednoznačne áno, pretože naše programy sú úplne rovnaké.
Palko a spol. oslabili kresťanskú politiku
Oni si to však nemyslia, KDH vraj odhodilo zástavu kresťanského konzervativizmu na zem a oni ju dvíhajú z prachu. Pravdou je, že KDH sa po voľbách 2006 naozaj podkladalo Smeru.
To s tým odhodením zástavy je len ich názor, ja nesúhlasím. Tiež by som bola radšej, keby väčšina predsedníctva vtedy hlasovala proti vláde so Smerom, tobôž v okamihu, keď to nemalo žiadny zmysel, ale v histórii strany sa udejú aj nepríjemné a nesprávne veci. Ani tento čierny bod však neospravedlňuje oslabenie kresťanskej politiky, ktoré „palkovci" spôsobili svojim odchodom.
V čom ju oslabili?
Ak vezmeme preferencie, stranu vlastne ani neoslabili, my ich máme stabilné a pozrite sa na ich. Spôsobili však problémy v myslení kresťanských voličov, pretože tí mali radi Palka, ale aj Hrušovského, Minárika, ale aj Lipšica. Teraz nedokážu pochopiť, prečo sa dve strany hlásia k rovnakým hodnotám a nespolupracujú. Nemali to vtedy ľahké, ale dôvod, pre ktorý odišli, rozhodne nebol natoľko vážny, aby to naozaj urobili. Našťastie aj po ich odchode voliči ostali verní nám a neprešli k nim. Chcela by som sa raz dožiť toho, aby sme kandidovali spoločne na kandidátke KDH.
Bolo správne, že ich KDH chcelo disciplinárne stíhať za názory?
Nebolo. Rozhodne nie a nikdy som s tým nesúhlasila. Bola to rovnako zlá reakcia ako to, že oni odišli zo strany. Určite nešlo o štátnické kroky, v tomto boli zlyhania na oboch stranách. Pán Hrušovský niesol ich odchod veľmi ťažko. Uvedomoval si totiž, že ide o kapacity, ktorých absencia oslabí kresťanskú politiku ako takú.
Čarnogurský má krásny úsmev, ale médiá také fotky nevyberajú
Nie je dnes najvýstižnejším označením pre KDH slovo nuda? Pri rečiach vašich lídrov, s výnimkou Lipšica, ľudia zaspávajú, razancia je nulová, chýba charizma, celá strana pôsobí mdlo. Keď vidíte lídrov iných strán, vnímate ten rozdiel.
Istí ľudia v politike sú určite expresívnejší a práve tí od nás odišli, ale aj keď u nás boli, nikto nás príliš nechválil. Voči KDH akoby bol používaný iný meter. Akoby tu existovali isté kruhy, ktorým naša politika prekáža.
Čo tým myslíte?
Spomeňte si na časy, keď strane šéfoval Ján Čarnogurský. Má krásny úsmev, ale nikdy som v médiách nenašla jedinú fotografiu, na ktorej by sa usmieval. Toto ako keby symbolizovalo vzťah ku KDH.
Mierite nebodaj k tomu, že také fotografie médiá vyberajú zámerne?
Neviem. Možno to bola náhoda, ale... V každom prípade prezentovaný imidž vplýva na voličov. To isté sa dá povedať aj o Vladimírovi Palkovi. Na fotkách ho médiá dávajú zachmúreného a vážneho, pritom je veľmi spoločenský, vie sa zabaviť, zaspievať si...
Minulý týždeň som mu dal do rozhovoru viac fotografií, kde sa smeje, takže zámer v tom nebude. Možno sú na vine práve oni. Nikto im nemôže za to, že sa pred novinármi málo usmievajú. To je ako keď na tlačovkách Belousovová kričí, nech ju nefotia odspodu.
Neviem, ale pripadá mi to dosť čudné. Možno naši politici berú politiku tak zodpovedne, že sa nestíhajú usmievať. (smiech) Prezentácia politikov KDH však bola zo strany médií vždy kritickejšia.
Ja som nikdy nevidel usmiať sa ani Hrušovského, naposledy snáď vtedy, keď KDH odchádzalo z SDK a navliekalo si na tlačovke tričká, takže médiá za to nemôžu. Pripúšťate, že vaši súčasní lídri nemajú charizmu?
Ťažká otázka. Nepovedala by som, že nemajú, len niekto ju dokáže prejaviť viac, niekto menej. Je to otázka nátury.
KDH má myšlienky, ale necháva si ich ukradnúť
Nudného Hrušovského má vystriedať rovnako nudný, hoci slušný, Figeľ. Shooty mal o tom dobrú karikatúru. Nebude to problém?
Nie. Sila strany je priamo úmerná vnútornej jednote, pričom Ján Figeľ je zjednocujúcou osobnosťou.
Je KDH jednotné?
Bohužiaľ, nie. Nie som za jednotu v duchu „proletári všetkých krajín, spojte sa", ale takú, ktorá je založená na myšlienke.
Nespomínam si, že by KDH aktuálne prinášalo myšlienky alebo veľké témy. Vyzerá byť ideovo vyčerpané a s výnimkou výhrady vo svedomí či interrupcií iné témy ľudia nevidia. KDS zase donieslo síce hlúpu, ale predsa len nejakú tému o tom, že rodičia budú môcť voliť aj za svoje deti.
Politiku morálky, ktorú KDH presadzovalo vo všetkých oblastiach, mu nikto nemôže zobrať. Mne to však pripadá tak, že KDH aj má myšlienky, aj ich prezentuje, ale potom urobí chybu, že si ich nechá ukradnúť. Za zníženie odvodov sme boli skôr ako SDKÚ, ale nepovedali sme to dosť nahlas a potom nám to vzali a spravili si na tom agendu. Keď teraz „dzurindovci" prišli s nápadom znížiť daň na 16 percent, moja prvý reakcia bola, že my sme to chceli už v roku 2002.
Potom ste však o tom roky mlčali.
Veď iste, tu vidím našu chybu. Takže to nie je o tom, že nemáme myšlienky, ale o tom, že ich nedokážeme predať a ľudia sa o nich nedozvedia. Možno je to v priebojnosti, charizme... ťažko povedať.
Mal Hrušovský odísť z postu predsedu už dávnejšie?
Ak si myslíme, že Ján Figeľ je jeho správnym nástupcom, tak správny moment jeho odchodu z čela strany sa prekrýva s termínom odchodu Figeľa z Európskej komisie.
Pýtam sa na jeho odchod z hľadiska prínosu pre stranu.
„Timing" odchodu človeka z postu šéfa strany je dôležitý, vždy je to otázka názoru.
Váš názor je aký?
Keď to neurobil po voľbách 2006, ten správny čas nastáva teraz.
Mal teda odísť už v roku 2006?
Ak si myslel, že má náhradu, ktorá by stranu potiahla dopredu, asi to mal urobiť. Ja som pred dvoma rokmi na sneme podporovala zmenu.
Kresťanská morálka pripúšťa používanie kondómov ako ochranu pred AIDS
Pracovali ste v Alžírsku, Afriku teda poznáte. Pápež bojuje proti používaniu kondómov, hoci tie slúžia aj ako prevencia pred šírením AIDS. Riešenie vidí v sexuálnej zdržanlivosti a uplatňovaní kresťanských štandardov. Ostatní si myslia, že je to nezmysel, lebo čakať od tamojších ľudí, že to príjmu, je nereálne. Čo na to hovoríte ako lekárka, nie ako kresťanská politička?
Pápež oslovuje veriacich ľudí, odporúča im cestu, ako sa brániť voči AIDS. Určité krajiny v Afrike z toho urobili štátnu politiku, napríklad Ghana, a významne tam výskyt tejto choroby poklesol. Nikto predsa nemôže spochybniť, že pohlavná zdržanlivosť a vernosť významne prispievajú k tomu, aby ste neochoreli.
Iste, ale ľudia sú aj omylní, nevzdelaní, hlúpi, neinformovaní, a u nich apely na morálku zaberú len ťažko.
Lenže tu akoby sa pápežovi dávala vina za to, že sa v Afrike šíri AIDS, pretože hovorí, aby sa nepoužívali kondómy.
Priamu vinu určite nenesie, ale...
Dopoviem. Povedzme si, koľko veriacich je v Afrike - možno 15 percent. Ak si z toho čísla odmyslíme tých, ktorí sa síce ku kresťanstvu hlásia, ale pravidlá nedodržiavajú, bude ich oveľa menej. Názory pápeža teda v žiadnom prípade neovplyvňujú šírenie AIDS na africkom kontinente.
Pápež je vnímaný ako autorita aj mnohými neveriacimi, prípadne vyznávajúcimi inú vieru. Neinformovaní sa môžu rozhodnúť to rešpektovať.
No dobre, ale to je zanedbateľné množstvo. Mne prekážajú najmä obvinenia, že pápež zodpovedá za šírenie AIDS. Poznám programy proti šíreniu tejto choroby v Afrike a vidím, aké miliardy sa investujú do kondómov. Napriek nim AIDS neustupuje.
Aj do kresťanskej osvety sa tam investujú obrovské peniaze a problém sa nezmenšuje. Výskumy hovoria, že kondómy tam používa zanedbateľné množstvo ľudí, takže vaše slová hovoria skôr o tom, že tí, ktorí to organizujú, vyhadzujú miliardy von oknom.
Investície do kresťanskej osvety sú neporovnateľne nižšie, ale vezmite si, koľko kondómov sa už v Afrike rozdalo.
Rozdávať kondómy nestačí jednorazovo, ale systematicky, navyše to musí ísť ruka v ruke s osvetou. Organizácie, ktoré to robia, na to zrejme idú zle, to však neznamená, že zlá je aj samotná myšlienka.
Robia aj osvetu, ale buď to je málo, alebo je zlá či neúčinná. Myslíte si, že keď niekomu v Afrike dajú kondóm a pápež povie, aby ho nepoužil, tak ho zahodí? Promiskuitní ľudia predsa pápeža nepočúvajú.
Je tam obrovské množstvo chudobných oblastí, kde kondómy nie sú, kde sa verí šamanom a iným nezmyslom. Týchto ľudí k pohlavnej zdržanlivosti nikto nedotlačí, je to beh na desaťročia až storočia. Najrýchlejším, hoci čiastočným, riešením, môže byť len prevencia spojená so sprístupnením kondómov.
Rada by som sa Európskej komisia opýtala, aké sú výsledky auditu používania všetkých tých peňazí, ktoré šli na boj proti AIDS. Viac ako 90 percentám chorých v Afrike pomáhajú organizácie, ktoré z nich nevideli ani korunu. Nepochopím, ako je možné, že niekto viac ako 20 rokov rozdáva v Afrike kondómy a výsledky má mizivé.
Verím, že je to pre mnohých dobrý biznis. Vnímate však kondómy ako významný prvok v boji proti šíreniu pohlavných chorôb?
Aj kresťanská morálka predsa pripúšťa použitie kondómu u manželov, z ktorých jeden je chorý na AIDS. Aby mohli spolu sexuálne žiť, môžu ho používať, ale len v období, keď nie je riziko, že žena otehotnie. Inými slovami, musia kombinovať prirodzené metódy plánovania rodičovstva s kondómom. Ako vidíte, za istých okolností katolícka cirkev akceptuje kondómy ako spôsob znižovania rizika ochorenia.
Toto bude pre mnohých prekvapením. Prečo sa to viac nezdôrazňuje?
Lebo riešeniu problému to príliš nepomôže. Dá sa to aplikovať len v prípade manželského páru. V každom prípade kondóm nie je takým všeliekom proti šíreniu AIDS ako sa prezentuje.
Nikto nevraví, že je všeliekom, nezabraňuje prenosu choroby stopercentne, ale veľmi významne a určite viac ako reči o morálke.
Niektorých ľudí aj tak nepresvedčíte, aby ten kondóm používali. Cirkev v tomto predsa nerobí nič iné, len upozorňuje na riziká, ktoré používanie kondómov spôsobuje.
Tie riziká sú menšie ako pohlavný styk bez kondómov.
Nemyslím teraz na AIDS, ale na promiskuitu, ponižovanie žien a podobne. Cirkev vidí všetky riziká, nielen jednu konkrétnu chorobu, takže nemôže kondómy propagovať ako účinný prostriedok. Niekedy si myslím, že AIDS sa zneužíva a vyťahuje len ako zástupný problém, pričom iné sú oveľa dôležitejšie. AIDS sa fakt venuje priveľa neefektívnej pozornosti.
Umiera naň veľa ľudí a rozširuje sa ďalej. To sa nedá ignorovať.
Iste, ale otázkou je, či cesta rozdávania kondómov je efektívna. Poznám dobre situáciu v Afrike a pápežove slová určite významne neprispievajú k zníženiu ich používania. Situácia veľkého počtu malých detí, ktorým rodičia zomreli na AIDS, nám pritom nemôže byť ľahostajná. Videla som tieto siroty a je to žalostný pohľad.
Ako teda bojovať s tou chorobou?
Treba si položiť otázku, či sme sprístupnením kondómov Afrike nerozšírili promiskuitný život tamojších obyvateľov a neprispeli tak aj k šíreniu choroby.
Neexistuje o tom žiadna relevantná štúdia.
Hovorila som s tamojšími ľuďmi. Kedysi tam rodina mala oveľa väčšiu hodnotu, vplyvom západnej kultúry však klesá.
Neviem o tom, že by bolo kdekoľvek preukázané, že používanie kondómov vedie k väčšej promiskuite.
Podľa mňa promiskuita nebola africkej kultúre vždy vlastná. Prečo by správanie ľudí v Afrike pri používaní kondómov malo byť iné ako vo svete?
Ľudstvo bolo promiskuitné od nepamäti. Pochybujem, že Afrika bola výnimkou.
Neviem, k tomu sa nedokážem vyjadriť.
Lesbická kolegyňa ma pozvala na svadbu so svojou sekretárkou
Úspešne ste sa súdili s francúzskym denníkom Libération, ktorý vás označil za homofóbku. Vraj ste povedali, že homosexuáli by mali byť internovaní na psychiatrii. Vy ste to spochybnili. Aký je teda váš skutočný názor?
Nikdy som taký výrok nepovedala, ani s ním nesúhlasím. Do súdneho procesu som šla s vedomím, že mi to nikdy nedokážu. Niektoré francúzske médiá dokonca zverejnili inzerát, aby im čitatelia pomohli nájsť dôkazy o tom, že som to naozaj povedala. Nenašli nič. Boli tam aj iné veci, s ktorými išli proti mne, ale nemali šancu.
Váš bývalý stranícky kolega Gabura povedal, že homosexuáli žijú v smrteľnom hriechu, vyjadroval sa, akoby nerobili iné, len sexovali na verejnosti, Slota ich uráža ako menejcenných, švédsky pastor túto orientáciu označil za rakovinu spoločnosti. Čo si myslíte vy?
Nemyslím si, že ide o rakovinu spoločnosti, homosexualita tu bola vždy, akurát niekedy bola menej prezentovaná navonok. Treba podotknúť, že švédsky pastor tak označil správanie, nie samotných ľudí (presný citát Akeho Greena, venujúci sa homosexualite a jej nebezpečenstvu vo svojej kázni, znie: „Biblia sa tým zaoberá a vyučuje o týchto abnormalitách. A sexuálne abnormality sú hlbokým rakovinovým nádorom na tele spoločnosti. Pán vie, že sexuálne zvrátení ľudia dokonca znásilňujú zvieratá. Ani len to zviera neujde pred sexuálnymi potrebami človeka a ohňom, ktorý je v človeku zapálený," pozn. autora, zdroj tu.) V istom zmysle považujem homosexualitu za určitú poruchu, ale nikdy by som takých ľudí neoznačila za chorých. Tí ľudia majú rovnakú dôstojnosť, ako všetci ostatní.
Poznáte nejakých osobne?
Áno, aj s nimi normálne komunikujem. Keď som prišla do europarlamentu, práve oni sa proti mne postavili na základe nesprávnych informácií, ale našťastie je to už za nami. Dokonca jedna Nemka, koordinátorka socialistických poslankýň, ma pozvala na svadbu so svojou sekretárkou.
Boli ste na nej?
Nebola.
Škoda, mali by sme dobrý titulok: „Konzervatívna Záborská na lesbickej svadbe"
To áno, škoda, že som o tom vopred nevedela. (smiech) Nie som proti homosexuálom, akurát nie vždy súhlasím s ich praktikami. Moja prítomnosť na svadbe by istým spôsobom legitimizovala ich konanie a to som nechcela.
Aspoň ste jej blahoželali?
Presne to chcem povedať. Keď sme sa potom stretli, hneď som šla za ňou a popriala jej všetko dobré v živote. Je to inak pani v mojom veku, má dve dospelé deti, a hoci mala kedysi voči mne obrovské výhrady, dnes vychádzame veľmi dobre. Druhým dôkazom, že nemám žiadne predsudky, je Brit, líder pracovnej skupiny pre gayov a lesbičky. Keď sa stretneme, pobozkáme sa a privítame bez akýchkoľvek problémov. Aj sa mi už tí ľudia priznali, že hoci proti mne nič nemajú, museli proti mne politicky vystúpiť, lebo je to ich agenda.
Kdesi som čítal, že ste v tom Bruseli zliberálneli.
To je len zbožné prianie niektorých ľudí a možno ospravedlnenie niektorých kolegov, ktorí vidia, že so mnou nemajú také problémy, aké čakali na začiatku v dôsledku nepravdivých informácií.
Čo narobím, keď ženy nejavia záujem o politiku?
Čo si myslíte o kvótach pre ženy v politike?
Som proti. Ženy treba povzbudiť, meniť myslenie politických strán, ale kvóty určite nie sú cestou.
KDH je však dokonalým príkladom toho, ako ignorovať ženy na kandidátke.
V istom období sme ich mali v parlamente najviac zo všetkých strán.
Kým ich nebude aspoň polovica na zvoliteľných miestach, je to nič.
V Bulharsku sú dve konzervatívne strany, a hoci tam nemajú kvóty, v parlamente majú 48 percent žien.
Čo s tým? Predstava, že žena má byť len doma pri sporáku a starať sa o deti, inak jej - obrazne povedané - muž skráti reťaz, aby nevidela ani na televízor, je v mnohých naozaj vžitá. Dokonalou absurditou bol aj Cuperov návrh, aby sa ženám zo zákona zakázalo jazdiť v ľavom pruhu.
To, čo hovoríte, je strašné a mám z toho zimomriavky. Mrzí ma, že také neduhy v tomto storočí vôbec existujú, ale to sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Kvóty to tiež nezmenia. Musia sa o to pričiniť aj samotné ženy. Tie, ktoré chcú ísť do politiky, by mali začať v tej komunálnej. Vtedy sa môžu venovať tak rodine, ako aj iným ambíciám. Muži im potom nemôžu vytýkať, že zanedbávajú deti. Ja som tam tiež začínala a nevidím v tom problém, skôr si myslím, že mi to pomohlo. Dôležité je, aby sme z mužov nerobili nepriateľov, ale snažili sa z nich spraviť spojencov.
Nie je dehonestujúce povedať, že „ty si žena, tak začni na komunálnej úrovni, ty si muž, rovno choď do vysokej politiky?"
Tak som to nemyslela, ale medzi komunálnou a vysokou politikou nevidím až také priepastné rozdiely. Ja ženám trochu zazlievam, že sa veľa angažujú v mimovládkach a menej inklinujú k straníckej politike. Je to na ich škodu. Pokiaľ sa neidentifikujete s konkrétnou stranou, nemáte šancu. Nikto ich tam volať nebude, na to naši muži ešte nedozreli, takže sa musia ohlásiť sami.
Skôr som čakal, že poviete čosi o zmene prístupu vedení strán. Tam sa tvoria kandidátky do volieb a nikto nemôže spochybniť, že každá strana k ženám pristupuje ako k menejcenným. Inak by sa nemohlo stať, že ich kandiduje len pár, pričom drvivú väčšinu pozícií obsadia muži. Ťažko ma niekto presvedčí, že je tu výrazne menej schopných žien ako mužov.
Keď tie ženy často nejavia záujem, čo spravíte? Nespochybňujem, že to majú ťažšie, ale kvóty nie sú cestou. Presadzujú ich najmä ľavičiari a pozrite sa na Smer, koľko postavil žien. Menej ako iné strany.
KDH sa v posledných voľbách tiež nevyznamenalo.
Budem sa angažovať za to, aby sa to zmenilo a vo voľbách ich kandidovalo viac. Vopred však hovorím, že to bude ťažká práca.
Ženám na materskej by mal štát do istej výšky dorovnávať plat
Realitou sú aj nižšie platy pre ženy na rovnakých pozíciách. Odmyslime si extrémistov, žiadajúcich pre ženy aj prístup k prácam typu „fáranie v bani", bavme sa o realite, keď sú ženy dobré a napriek tomu dostávajú menej.
V EÚ sú rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami 15 percent, my a Estónsko sme na chvoste, ide o 30 percent.
To je šialené číslo.
Áno, sme najhorší a mňa to mrzí, pretože neporovnávame ženu upratovačku s mužom výskumníkom, ale ženu výskumníčku s mužom výskumníkom. Ako dôvod sa uvádza zosúladenie rodinného a pracovného života. Vidno to aj v prístupe: keď sa ide muž zamestnať, pýta si odmenu za to, čo v budúcnosti pre firmu urobí, pričom ženy sú v tomto podstatne sebakritickejšie a pýtajú si len za to, čo naozaj vedia.
Zaujímavé je, že ženy poslankyne nedovolia, aby mali menší plat ako muži poslanci. Je katastrofou, že inde to prehliadajú, lebo sa ich to priamo netýka. Kedy všetky tie belousovové, zmajkovičové, tóthové, radičové, vášáryové a ďalšie urobili niečo konkrétne pre zmenu?
Zlomový bod pre ženu, kedy začne menej zarábať, je prvé dieťa. Je to tak preto, lebo zamestnávateľ na ňu pozerá cez prsty, aby neostávala s dieťaťom doma, či nemala ďalšie dieťa, pričom o čo dlhšie sedí na materskej, o to menšiu má aj prax. Riešením je uznanie materstva ako celospoločenského prínosu, teda nevnímanie toho obdobia ako niečoho, čo žene skracuje profesionálnu kariéru. Každá žena na materskej by teda mala mať do určitej výšky dorovnaný plat.
Kto by ho mal počas materskej vyplácať?
Určite nie zamestnávateľ, čiže jedine štát. Veď to, že má žena dieťa, je v prospech celej spoločnosti. Nie je normálne, aby štát v podstate trestal ženy za to, že sa starajú o deti, chorých rodičov a podobne. Ak dosiahneme, aby sa muži viac podieľali na rodinnom živote, niektorí si ideálnu situáciu predstavujú 50 na 50, ocitnú sa v rovnakej situácii ako teraz ženy. A vtedy budú vo výhode tí, čo nemajú deti.
Nenapadá mi nič, čo by som si mohla ako politička vyčítať
V EÚ sú snahy preniesť isté právomoci členských štátov na Brusel. Je to správna cesta?
Som za to, aby politiky, ktoré môže riešiť členský štát, neprechádzali na EÚ.
Konkrétne?
Kultúrne a etické otázky, teda školstvo, ochrana rodiny, ochrana života a tak ďalej, k tomu dane, migrácia obyvateľov a podobne.
V tomto sa zhodnete s KDS.
Skôr KDS sa zhoduje s KDH.
Čo pokojne oželiete a môže prevziať Brusel?
To, čo nám už zobrali. Ide o otázky rozpočtu EÚ, environmentálnej politiky, energetiky, bezpečnosti, ale aj zahraničnej politiky, hoci tej trochu obmedzene.
Keby ste v najbližších voľbách neprešli do europarlamentu, čo dobré po vás v politike ostane?
Keď som sedela v našom parlamente, podarili sa mnohé veci, týkajúce sa lekárnictva, kúpeľníctva, mala som aj viaceré pripomienky k zdravotníckej reforme, niektoré sa mi podarilo presadiť.
Korigovali ste Rudolfa Zajaca?
Dá sa to tak povedať, dokonca poslanec HZDS Urbáni mi vtedy povedal, že sa čuduje, že v novinách ešte nebola informácia o mojom prechode k opozícii. V mnohom sme sa so Zajacom zhodli, ale najmä v sociálnom aspekte jeho reformy sme mali vzájomné výhrady.
V europarlamente som riešila ľudské práva, ženy aj chudobných, podarilo sa veľa. Určite za mnou ostane skupina poslancov z rôznych skupín, ktorí za každých okolností dokázali hlasovať za ľudskú dôstojnosť a obranu rodiny. Už to, že sa vôbec v europarlamente začalo hovoriť o týchto témach, je aj moja zásluha. Ďalším ocenením je, že Výbor pre práva žien, ktorý vediem, v celej svojej histórii nebol taký konštruktívny a málo militantný, ako teraz. To sme dokázali napriek názorovým rozdielom a politickým zaradeniam, ktoré máme.
V čom ste zlyhali?
Nechcem povedať, že si teraz na nič také, kvôli čomu nemôžem spávať, nespomeniem, lebo to bude vyzerať ako pýcha. Mrzia ma chvíľkové nedorozumenia, ale nenapadá mi nič také, čo by som si mohla veľmi vyčítať. Za neúspechy považujem niektoré neprijaté návrhy alebo iné prijaté, s ktorými som nesúhlasila. Som však k sebe dosť sebakritická a asi sa nedalo urobiť viac.
Rozhovor bol autorizovaný, Anna Záborská v prepise nič nezmenila.
Medzititulky: Redakcia
Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
