Bratislava 11. mája (TASR) - Dva pohľady na situáciu na Balkáne dominovali dnešnému panelu venovanému situácii v juhovýchodnej Európe, ktorý sa dnes v Bratislave konal v rámci konferencie Európske nové demokracie: líderstvo a demokracia.
Kým niektorí rečníci poukazovali na pozitívne zmeny, ku ktorým v oblasti došlo v ostatnom čase, hlavne po páde režimu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, iní varovali, že čas konfliktov v regióne ešte neskončil a stabilita oblasti nie je stále zabezpečená. Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý vystúpil ako osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka OSN pre Balkán zdôraznil potrebu objektívnej analýzy pri rozhodovaní medzinárodného spoločenstva o krokoch, ktoré v oblasti podnikne. Jednostranné podporovanie jednej strany balkánskeho sporu je podľa Kukana spojené s rizikami a vráti sa ako bumerang. Medzinárodné spoločenstvo musí vyslať veľmi jasné signály, že jedinou cestou k vyriešeniu sporov na Balkáne je politický dialóg.
Osobitne sa Kukan venoval otázkam Kosova, Macedónska a Čiernej Hory. V súvislosti s juhosrbskou provinciou, ktorá je od skončenia konfliktu pred dvoma rokmi pod medzinárodnou správou, Kukan zdôraznil, že treba vychádzať z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, na základe ktorej zostáva Kosovo formálne súčasťou Juhoslávie. V Kosove treba vytvoriť multietnickú spoločnosť, na čo je potrebná účasť všetkých aktérov.
Vojenské riešenie pre Balkán neexistuje, povedal Kukan a dodal, že tento fakt treba pripomenúť všetkým kosovským lídrom. Kukan podporil myšlienku uskutočnenia parlamentných volieb v Kosove, ktoré by sa mali uskutočniť v spolupráci s Belehradom. Zvolené štruktúry by mali riadiť každodenný život v provincii, rozhodovanie o konečnom štatúte Kosova by však malo zostať mimo ich kompetencií. Rozhodnutie o postavení Kosova treba prijať neskôr a túto skutočnosť je nutné dať najavo ešte pred voľbami, povedal Kukan.
V súvislosti so situáciou v Macedónsku Kukan zdôraznil, že trvalé riešenie je možné dosiahnuť len politicky, pričom treba podporiť všetky strany ochotné k dialógu.
Kukan tiež podporil myšlienku zotrvania Čiernej Hory v spoločnom štáte so Srbskom.
Podľa bulharského premiéra Ivana Kostova napriek pádu režimu bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča v regióne stále zostáva mnoho problémov. Kostov zopakoval nedávno zverejnené stanovisko bulharskej vlády, podľa ktorého Pakt stability pre juhovýchodnú Európu, ktorý má krajinám oblasti pomôcť prekonať následky balkánskych konfliktov, potrebuje novú víziu. Zdôraznil potrebu zachovanie súčasných hraníc na Balkáne. Prijatie Bulharska do NATO by okrem zvýšenia zodpovednosti Sofie aliancii prinieslo geostrategickú výhodu.
Príspevku macedónskeho vicepremiéra Zorana Krstevského, ktorý na konferencii zastupoval predsedu vlády Ljubča Georgievského, dominovala aktuálna situácia v jeho krajine. Ozbrojené zrážky medzi albánskymi rebelmi a vládnymi jednotkami sú podľa Krstevského výsledkom vonkajších faktorov. Násilie je Macedónsku nanútené, ohrozuje celý región a integráciu Balkánu. Krstevski dodal, že Macedónsko stále nesie bremeno kosovskej krízy spred dvoch rokov, keď poskytlo pomoc desaťtisícom albánskych utečencov z provincie. Ako dodal, Macedónsko napomohlo aj pádu Miloševiča. Chudobné balkánske krajiny pritom nepotrebujú len finančnú pomoc, ale aj pomoc ľudskú vo forme integrácie do európskych a transatlantických štruktúr, povedal Krstevski. Ako zdôraznil, od získania samostatnosti v roku 1991 Macedónsko uskutočňuje reformy, buduje právny štát a občiansku spoločnosť. Práva menšín, vrátane albánskej sú v súlade s európskymi štandardmi. Krstevski vyjadril presvedčenie, že ani teroristi neohrozia snahy Skopje o integráciu, ktorá urobila dôležitý krok nedávnym podpísaním asociačnej a stabilizačnej dohody v Luxemburgu.
Rumunský minister zahraničných vecí Mircea Dan Geoana vyslovil presvedčenie, že kým v minulosti bol Balkán centrom pozornosti kvôli konfliktom, hlavným dôvodom súčasnej nestability je chudoba v juhovýchodnej Európe a obyvatelia krajín regiónu sú po desiatich rokoch čakania netrpezliví. Podľa Geoanu cieľ je stanovený, treba ho však naplniť. K splneniu cieľa potrebuje Balkán víziu, vyhlási šéf rumunskej diplomacie. Za hlavné úlohy svojej krajiny označil vybudovanie podmienok pre vstup zahraničných investorov, čo je spojené s transformáciou štátnej správy, bojom proti korupcii. Ako dobrý príklad pre regionálnu spoluprácu označil Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode (CEFTA), ktorú podľa neho treba rozšíriť do juhovýchodnej Európy.
Najoptimistickejší príspevok zaznel od gréckeho účastníka, predsedu Gréckeho združenia pre atlantickú a európsku spoluprácu Theodossisa Georgiua. Podľa Georgiua región juhovýchodnej Európy už nie je symbolom stagnácie, čo ilustroval konštatovaním, že vojnu vystriedal mier a diktátorov demokrati. Kým počas vlády Miloševiča predstavoval Balkán bezpečnostný problém, momentálne je oblasť bezpečným pásmom a treba ho premeniť na pásmo integrácie, uviedol Georgiu. Na príklade Bosny a Hercegoviny, ktorá bola v rokoch 1992-95 dejiskom krvavého konfliktu uviedol, že v krajine je už mier aj keď krehký a zabezpečovaný robustnou medzinárodnou prítomnosťou. Na ceste k demokratickej stabilite sa podľa Georgiua nachádza aj Kosovo. Podľa gréckeho diskutéra určité pozitívne aspekty má aj súčasná kríza v Macedónsku: z medzinárodného hľadiska Georgiu poukázal na rýchlu mobilizáciu medzinárodného spoločenstva, z vnútropolitického hľadiska je dobré, že vláda v Skopje sa snaží situáciu vyriešiť rokovaniami.
Američan Ron Asmus z Rady pre zahraničné vzťahy zdôraznil, že rozširovanie NATO nemožno chápať ako spor s Ruskom, s ktorým Západ v Kosove spolupracuje. Ako dodal krajiny juhovýchodnej Európy počas Kosovského konfliktu správali de facto ako krajiny NATO. Ako člen Demokratickej strany skonštatoval, že administratíva republikánskeho prezidenta Georga W. Busha nemá v úmysle ukončiť angažovanie USA na Balkáne. Asmus dodal, že stabilita a integrácia je spoločnou úlohou NATO a EÚ.
Ako studenú sprchu svoj príspevok uviedol hlavný politický dopisovateľ denníka The New York Times Steven J. Erlanger, ktorý spolu s asi piatimi prítomnými v auditóriu vystúpil v rámci rozšírenej diskusie. Erlanger rozhodne odmietol tvrdenia, že Kosovo smeruje k multietnickej spoločnosti a dodal, že v provincii naďalej prebiehajú etnické čistky.
