BRATISLAVA. Predseda SDKÚ-DS a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda kritizuje svojho nástupcu Roberta Fica, že na pôde Európskej únie sa príliš neangažuje. Podľa neho Fico by mal byť aktívnejší napríklad v podpore vstupu Chorvátska. „Prečo dodnes je ticho, keď Slovinci blokujú Chorvátsko,“ pýta sa Dzurinda.
Podľa Dzurindu Slovensko prestáva byť „silným hráčom“ v Európskej únii. „V poslednom období a verím, že to nehovorím iba preto, že teraz som v opozícii, badať a cítiť, že rešpekt Slovenska v zahraničí značne poklesol,“ povedal v rozhovore pre SITA pri príležitosti piateho výročia vstupu SR do EÚ. Z menšieho rešpektu viní vládu, ktorá urobila „nešťastné gestá.“ Ficovi vyčíta, že z Moskvy hrozil Čechom, že Rusko na nich namieri svoje rakety, ak u nich bude stáť americký radar. Prekáža mu aj správanie Slovenskej národnej strany a kontroverzné výroky Jána Slotu smerom k zahraničným partnerom.
Mečiarova vláda podľa Dzurindu poškodila Slovensku v integračných ambíciách. „To sa nedá ani vyžehliť, ani premaľovať. Faktom je, že vlády pána Mečiara urobili také skutky, činy a politiku, ktoré Slovensku znemožnili uchádzať sa o členstvo v Európskej únii ako aj uchádzať sa o členstvo v Severoatlantickej aliancii,“ hodnotí Dzurinda. Pripomenul, že za Mečiara sa prijímali diskriminačné zákony, uniesli syna exprezidenta Michala Kováča a vyhodili Františka Gauliedera z parlamentu.
Podľa Dzurindu po nástupe jeho vlády mohol naštartovať integračný proces a dokázali sme dobehnúť našich susedov z V4. „Nikde sme nevyrokovali horšie podmienky ako ostatní,“ tvrdí Dzurinda. Za najväčší prínos považuje slobodu, ktorú sme vstupom do EÚ získali. „Nikto na mňa nepokrikuje, či mám niečo na preclenie alebo či mám nejaký cestovný doklad alebo nemám,“ dodáva Dzurinda. Negatíva na EÚ nevidí. „Ja ich nevnímam, možno som trošku slepý, lebo som zo Spiša... Pokiaľ negatívom pre pána Slotu a pre pána Fica nie je, že musia robiť transparentné tendre.“
Európska únia podľa neho je perspektívnym a dlhodobým projektom, ktorý nemá alternatívu. Za dôležité považuje, aby sa do konca dotiahla Lisabonská zmluva. Opatrný by bol pri rozširovaní. „S rozširovaním o také krajiny ako Albánsko a Turecko by som nie dvakrát, ale trikrát meral. Treba dokončiť Chorvátov, treba pomôcť Srbom, treba vyriešiť ostatné krajiny bývalej Juhoslávie, potom sa treba pristaviť a dobre si zodpovedať otázku, kde sa Európa začína a kde sa Európa končí, lebo to nemôže byť bezhraničný priestor,“ uzavre.
