BRATISLAVA.
Na argumentáciu novinárov po dnešnom rokovaní vlády SR, že deviataci v slovenských školách a v školách s vyučovacím jazykom maďarským dosiahli jednotnú úroveň vyše 61 percent, odpovedal, že v priemere dosiahli žiaci na južnom Slovensku 51 percent.
"Opakujem, toto je zlý výsledok," poznamenal s tým, že testy v národnostných školách boli podstatne ľahšie, pretože sa pripravovali na úrovni výučby spred naštartovania školskej reformy. Po jej zavedení sa zvýšil počet vyučovacích hodín slovenčiny pre deti s maďarským vyučovacím jazykom. Mikolaj preto avizoval, že nasledujúce testy pre nich už budú ťažšie, keďže preberú viac látky zo štátneho jazyka.
Minister má k dispozícii aj výsledky z externých maturít, ktoré by mali byť podľa neho zverejnené v priebehu jedného mesiaca, a tie dokazujú ešte horšie znalosti slovenčiny u študentov.
Rezort pripravuje ďalšie kroky na zlepšenie situácie. Pôjde o školenia pre učiteľov slovenského jazyka v národnostných školách. "Myslíme si, že aj to, ako sa učí slovenský jazyk v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nie je dostatočne kvalifikované," upozornil Mikolaj.
Za rastúci trend ovládania štátneho jazyka označil výsledky na slovenských školách, kde získali deviataci viac ako 61 percent. "A pri maturitách sa ukázalo zlepšenie okolo šesť až sedem percent ročne u slovenského jazyka. Čiže, nastúpený trend je dobrý a v rámci školskej reformy budeme naďalej tlačiť na kvalitu," uzavrel.
Učitelia komentovali nový zákon
Ministerstvo školstva SR pozitívne prijalo názor učiteľov, ktorí tvrdia, že nová školská reforma im priniesla väčšie možnosti na sebarealizáciu.
"Ministerstvo vždy zdôrazňovalo, že reforma je dlhodobý proces, ktorý nabieha postupne niekoľko rokov," uviedla ďalej pre TASR hovorkyňa rezortu Dana Španková v reakcii na výsledky dotazníkového výskumu, ktorý dnes zverejnil inštitút INEKO. Ten v marci oslovil 1597 učiteliek a učiteľov základných škôl, osemročných gymnázií, gymnázií a stredných odborných škôl.
Z ich odpovedí vyplynulo, že učitelia oceňujú viac slobody, ktorú im nový zákon priniesol a pozitívne vnímajú aj to, že reforma im umožňuje rozvíjať tvorivosť u svojich žiakov. Pedagógovia sa stotožnili aj s myšlienkou, že vďaka reforme majú podmienky na lepšie rozvíjanie komunikačných schopností školákov a väčšiu možnosť sebarealizácie.
Na druhej strane učitelia kritizujú množstvo administratívnej práce, ako aj nedostatok učebníc. Nesúhlas s tvrdením, že reforma im uľahčila administratívnu prácu, vyjadrilo v dotazníkoch až 90 percent z nich. Približne rovnaký počet respondentiek a respondentov vyjadril nespokojnosť s poskytnutím dostatočného didaktického zázemia - učebníc, textov a metodiky.
Viac ako polovica, 56 percent opýtaných, sa domnieva, že školy sa môžu vďaka reforme profilovať. Podľa 35 percent reforma nepriniesla sľubovanú redukciu zbytočností.
Zákon o výchove a vzdelávaní platí od školského roku 2008/2009. Reforma zasiahla žiakov v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy.
Štát podľa zákona určuje v 70 percentách povinný obsah učiva v štátnom vzdelávacom programe. Zvyšných 30 percent môžu školy využiť na tvorbu vlastného školského programu.
