BRATISLAVA. Minister životného prostredia Ján Chrbet včera zmenil názor na zverejnenie zmluvy s firmou Interblue Group. Ide o firmu, ktorá od Chrbetovho rezortu minulý rok kúpila 10 miliónov ton voľných emisií za niečo vyše 60 miliónov eur. Slovensko tak pravdepodobne predalo emisie pod cenu a prerobilo zhruba 40 miliónov eur, no možno i viac.
Minister Chrbet najprv podmienil zverejnenie zmluvy tým, že s tým musí súhlasiť aj druhá zmluvná strana. Včera však hovoril aj o inej možnosti. „Robíme analýzu, keby náhodou firma nesúhlasila so zverejnením zmluvy. Robíme všetky kroky tak, aby sme túto zmluvu zverejniť mohli,“ povedal minister. O povolenie zverejniť zmluvu pritom spomínanú firmu požiadal písomne aj telefonicky. Jej stanovisko očakáva najneskôr v pondelok. Komunikuje pritom s konateľkou spoločnosti.
Súhlas zrejme nebude
Touto osobou je zrejme Jana Lütken-Ribridová. Je totiž jedinou ženou medzi dvoma mužmi, ktorí sedia v orgánoch spoločnosti Interblue Group. Firmu zakladal Američan so slovanským menom Alex Hlavacek. Ďalším z predstaviteľov spoločnosti je Hans Grob, ktorý má rovnako ako Lütken–Ribridová švajčiarsku adresu.
Čo sú to voľné emisie AAU
Štáty majú pridelené určité množstvo emisií, ktoré môžu vypustiť do ovzdušia – AAU.
Ak krajina minie menej, než
jej dovoľuje kjótsky protokol, zvyšné emisie môže predať.
AAU sa môžu obchodovať dražbou. Ich cena sa potom odvíja od aukcií na firemné emisie – EAU. Minulý rok boli ich ceny najlepšie v júni – vyše 28 eur za tonu. V septembri, keď sme predávali tonu za 6,05 eura, sa na aukciách obchodovali emisie EAU od 22 do 25 eur za tonu.
Zdroj: bluenext, dak
Obaja majú firmu vo Švajčiarsku – ONYX Group, na čo upozornil týždenník TREND. Na švajčiarskom telefónnom čísle sme sa dozvedeli, že pani Lütken–Ribridová nie je prítomná, ale môžeme jej poslať email.
Nepotrebovali sme pritom ani angličtinu, keďže pani na druhej strane linky hovorila po česky. Adresa elektronickej pošty, ktorú sme od nej dostali, je tá istá, ako uvádza washingtonská Interblue Group na svojej internetovej stránke.
Z tej istej adresy sme zhruba po týždni čakania dostali v pondelok stručnú reakciu na naše otázky. V emaili sa píše, že celá transakcia prebehla v súlade s Kjótskym protokolom. „Detaily transakcie sú predmetom obchodného tajomstva a nemôžu byť poskytnuté tretím stranám,“ píše sa v emaili, ktorého autor sa nepodpísal.
Neznámy predstaviteľ firmy Interblue Group takisto informoval, že zvažuje žalobu na denník SME, keďže už „niekoľkokrát zverejnil nepravdivé, zavádzajúce a poškodzujúce informácie“. Prečo naše ministerstvo životného prostredia predalo emisie práve tejto firme a z akých ďalších ponúk vyberalo, by sme sa podľa ministra Chrbeta mali dozvedieť čo nevidieť. Vo vzduchu je však pritom veľa nezodpovedaných otázok.
Za jednu tonu „teplého vzduchu“ sme totiž zinkasovali len 6,05 eura. Česi či Ukrajinci tento rok dostali za tonu vyše 9 eur. V rovnakom čase ako my, predávali prebytočné kvóty aj Maďari, ktorí dostali podľa agentúry Bloomber okolo 14 eur za tonu.
Nezodpovedané otázky
Washingtonská adresa firmy Interblue Group podľa stránky maps.google.com, ktorá umožňuje prechádzku v reálnom čase po akýchkoľvek uliciach na svete, zrejme ani neexistuje.
O Chrbetovom kľučkovaní vám viac prezradí Ivan Štulajter - KLIKNITE.
Na slovensko–české korene washingtonskej firmy poukazuje okrem češtiny vo švajčiarskej firme aj fakt, že zdrojový kód internetovej stránky Interblue obsahoval emailovú adresu 21ročného slovenského vysokoškoláka Michala Šušoliaka. Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobí v súčasnosti ako konateľ v troch envirofirmách na Slovensku.
Bude aj prieskum
Minister Chrbet pristúpil ku krokom na zverejnenie zmluvy až potom, keď ho na to vyzval premiér Robert Fico. Ten tvrdí, že ministra odvolá, ak sa preukáže porušenie zákona. Či bude rovnako konať aj v prípade, ak zmluva bude v poriadku, ale z predaja mohlo Slovensko získať viac, sme sa včera nedozvedeli.
Podľa hovorkyne vlády Silvie Glendovej platí jej vyjadrenie z utorka: „Predseda vlády naďalej očakáva, že ministertvo životného prostredia zmluvu o predaji emisných kreditov zverejní v krátkom čase“. Na budúci týždeň poslanci parlamentného výboru pre životné prostredie uskutočnia prieskum na ministerstve životného prostredia. Včera o tom rozhodli opoziční i koaliční členovia výboru.
Ministri taja, hoci vedia, že to nesmú
Ľudia z Ficovej vlády odmietajú pochopiť, že zmluvy, ktoré sa týkajú verejných financií alebo majetku, nesmú tajiť.
BRATISLAVA. Ani najmenej šesť prípadov neúspešného „zatĺkania“ dokumentov o osude verejného majetku či verejných financií niektorým ministrom nestačí, aby dodržiavali zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Minister Ján Chrbet chce zmluvu o predaji emisných kvót zverejniť až po nátlaku premiéra a vlády – a to až po „vypracovaní právnej analýzy“.
Súdy pritom v minulosti rozhodli, že dokumenty, ktoré nie sú výslovne zo zákona neverejné a zároveň sa týkajú verejných zdrojov, musia štátne orgány na požiadanie sprístupniť.
Minister životného prostredia Ján Chrbet zverejní zmluvy o predaji emisných kvót hneď po vypracovaní právnej analýzy. FOTO: SME - PAVOL FUNTÁL
„Je dosť nehorázne, že štátne inštitúcie neustále používajú ten istý argument, ktorý bol už mnohokrát vyvrátený – že v zmluve je záväzok mlčanlivosti, a preto zmluvu údajne nemožno zverejniť,“ myslí si Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia. Hovorí, že podľa zákona je neverejnou informáciou napríklad obchodné tajomstvo. „Ani to však neplatí, ak sa informácia týka nakladania s majetkom štátu.“ Zákon však nehovorí, že nemožno sprístupniť informáciu, ktorej sa týka dohoda o mlčanlivosti. „Dohoda o mlčanlivosti je teda úplne právne irelevantná a minister ňou nie je vôbec viazaný,“ povedal právnik.
V minulosti tajila dokumenty Národná diaľničná spoločnosť o tendri na elektronické mýto, po nej aj ministerstvo výstavby po „nástenkovom tendri“. Zatajoval aj Fond národného majetku, keď sa ho denník SME pýtal, kde má uložené miliardy korún. Rovnako tajila aj 100-percentná dcérska spoločnosť FNM Bratislavská teplárenská, že má miliardu v banke finančnej skupiny J&T.
Minister obrany František Kašický dlhší čas odmietal zverejniť podrobnosti o predražených tendroch na upratovanie. Rezort financií zasa zmluvu medzi štátnym Tiposom a firmou Lemikonom, blízkou českému miliardárovi.
Miroslav Kern
