BRATISLAVA. Osem rómskych žien z východného Slovenska v utorok predbežne uspelo na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Dal im za pravdu, že im slovenské úrady zabránili dokázať pred súdom, že sa stali obeťami násilných sterilizácií.
Slovensko podľa Štrasburgu porušilo práva žien, keďže si v roku 2002 nemohli vyhotoviť fotokópie vlastnej zdravotnej dokumentácie. Ministerstvo spravodlivosti s verdiktom nesúhlasí a plánuje Veľkú komoru súdu požiadať o prehodnotenie rozhodnutia.
Proti bol iba Slovák
„Slovenský sudca Ján Šikuta, ktorý zasadal v sedemčlennom sudcovskom paneli, nesúhlasil s názorom väčšiny
o porušení práva sťažovateliek na prístup k súdu. Odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateliek odmietol,“ zdôvodňuje rozhodnutie ministerstva hovorkyňa Jana Revayová.
Doktori na mňa kričali, že sa kvôli mne zavrieť nenechajú.
Barbora Bukovská, advokátka Rómok, ktoré vinia Slovensko z násilnej sterilizácie.
Rómky od nemocníc v Krompachoch a Prešove žiadali kópie zdravotnej dokumentácie v lete 2002 po tom, čo po pôrode cisárskym rezom nemohli viac otehotnieť a mali podozrenie, že ich násilne sterilizovali. Nemocnice im a ich právničkám odmietli dokumentáciu sprístupniť.
„Na začiatku som si okopírovala veľa dokumentácií v rôznych nemocniciach, ale keď som sa tam opakovane vracala, došlo im, na čo ich potrebujem. Doktori na mňa kričali, že sa kvôli mne zavrieť nenechajú,“ hovorí právna zástupkyňa rómskych žien Barbora Bukovská.
Bukovská hľadala dôkazy o násilných sterilizáciách Rómok. Bez dôkazov totiž nemalo zmysel obracať sa na súd.
V roku 2002 malo podľa Bukovskej ministerstvo zdravotníctva metodický pokyn, ktorý dovoľoval zdravotnú kartu sprístupniť. „Keď zistili, že nám ide o sterilizácie, metodický pokyn zrušili,“ hovorí právnička. Následne im v nemocniciach tvrdili, že len pacient môže nahliadnuť do svojej karty. Mnohé z rómskych žien však boli negramotné.
Zákon sa zmenil v roku 2005 a Rómky mali konečne dôkazy v rukách. Slovenské súdy vrátane Ústavného súdu ich následné žaloby zamietli s odvolaním sa na zákon o zdravotnej starostlivosti platný do konca roka 2004. „Podľa neho mal pacient právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky. Nemal však právo vyhotovovať si fotokópie,“ vysvetľuje Revayová.
Európsky súd sa teraz postavil na stranu ôsmich žien. Nevidí dôvod, prečo si nemohli prefotiť dokumenty, do ktorých inak mohli, podľa vtedy platného zákona, nahliadnuť. Okrem odškodnenia 3500 eur, ktoré im má vyplatiť štát, by tak ženy v prípade úspechu pred Veľkou komorou dostali satisfakciu – priznanie spoluzodpovednosti našej vlády.
Sterilizácie vláda nevidí
Násilné sterilizácie sa u nás nikdy nepodarilo dokázať. Ministri buď o ničom nevedia, alebo tvrdia, že boli vždy dobrovoľné. „Týkali sa ohrozenia života a dotyčné boli o dôsledkoch informované,“ povedal nedávno Milan Filičko z Krajskej prokuratúry v Košiciach.
Mimovládne organizácie doma i v Európe roky tvrdia opak. Súdne spory o násilných sterilizáciách stále pokračujú doma i na európskej úrovni.
