Bratislava 11. mája (TASR) - Predsedovia vlád deviatich krajín usilujúcich o členstvo v NATO a Chorvátska, zastúpených na konferencii Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť, prijali dnes tzv. Bratislavské vyhlásenie. Konštatujú v nej, že po roku 1989 vznikla historická príležitosť opätovného zapojenia sa do Európskeho spoločenstva a vytvárania nedeliteľnej Európy, ktorá bude jednotná, slobodná, stabilná, mierová, demokratická a prosperujúca.
Premiéri zdôraznili, že počas uplynulej dekády sa dosiahol podstatný pokrok pri realizácii predstavy novej euroatlantickej spoločnosti. Poznamenali však, že nové európske demokracie zdieľajú so svojimi partnermi z EÚ a NATO nielen predstavu jednotnej a slobodnej Európy, ale aj zodpovednosť za jej dosiahnutie.
Šéfovia desiatich vlád štátov, zúčastňujúcich sa na konferencii, deklarovali svoj záujem o Európu ako celok, z ktorého nebude žiadna časť vylúčená z dôvodu historického, zemepisného alebo z dôvodu momentálnej nestability. V tejto súvislosti ocenili aj účasť Chorvátska na spoločných rozhovoroch, ako aj kroky Záhrebu vedúce k integrácii do EÚ, pripojenie sa k Akčnému plánu členstva v NATO.
Ako sa ďalej uvádza v záverečnej deklarácii, premiéri považujú európsku bezpečnosť za nedeliteľnú a základnú súčasť jednotnej a slobodnej Európy. Z tohto dôvodu poukázali na nevyhnutnosť vlastného prínosu k stabilizácii a rekonštrukcii západného Balkánu, pretože krajiny tohto regiónu čelili okrem problémov transformácie aj problémom, vyplývajúcim z ozbrojených konfliktov v oblasti. V tejto súvislosti ocenili stabilizačnú úlohu, ktorú v tomto regióne zohráva Rumunsko a Bulharsko, ako aj spoluprácu Macedónska a Albánska s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou. Šéfovia kabinetov súčasne odsúdili násilné a destabilizujúce akcie teroristov v regióne.
Účastníci vyjadrili presvedčenie, že NATO zostane jadrom transatlantickej bezpečnosti a európskej stability a že bezpečnostná dimenzia Európskej únie poslúži na zvýšenie možností NATO. Tieto doplňujúce a vzájomne sa posilňujúce inštitúcie predstavujú základ euroatlantickej spoločnosti a vytvárajú bezpečnostný rámec, na ktorý sa jednotliví kandidáti spoliehajú. Vstup Poľska, Českej republiky a Maďarska do NATO v roku 1999 prispel k bezpečnosti, stabilite a upevneniu novej Európy. Pozitívne možno tiež hodnotiť aj prínos Litvy, Lotyšska a Estónska k stabilite v severnej Európe a budovaniu kooperatívnych ekonomických a bezpečnostných vzťahov s Ruskom.
Premiéri konštatovali, že tieto procesy musia pokračovať, pretože integrácia každej novej demokracie do aliancie a EÚ rozšíri a posilní novú Európu a bude významným úspechom realizácie historickej šance, ktorú poskytol pád Berlínskeho múru.
V tejto súvislosti tiež ocenili účasť českého prezidenta Václava Havla a vyjadrili presvedčenie, že Summit NATO v Prahe, nazývaná aj "randez-vous s históriou" ponúkne možnosť uskutočniť rozhodujúci krok smerom k naplneniu historického plánu, začatého vodcami Solidarity a Chartyď77.
Na záver premiéri privítali, že politický proces, ktorý sa začal vo Viľniuse v máji 2000 a bol potvrdený dnešným stretnutím predsedov vlád v Bratislave, bude pokračovať na Summite v Sofii v Bulharsku v októbri tohto roku.
*mon sla eb ir
NNNN
