Slovensko oslavuje päť rokov v únii

Pred piatimi rokmi Slovensko, a spolu s ním ďalších deväť krajín, vstúpilo do Európskej únie. Postupne sme sa stali členmi Schengenu a prijali sme euro.

(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi vstúpilo Slovensko do Európskej únie. Išlo o najväčšie rozšírenie, v rámci ktorého sa členmi spoločenstva stalo ďalších deväť krajín - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko.

Ministerstvo zahraničných vecí považuje vstup Slovenska do únie za návrat našej krajiny do sveta hodnôt. Ide o svet, do ktorého SR patrí historicky, politicky i kultúrne.

"Prístupový proces bol dôležitým katalyzátorom pre politické, ekonomické a právne zmeny vo fungovaní štátu a spoločnosti," píše MZV SR vo vyhlásení.

Podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka je členstvo pre Slovensko obrovským prínosom. Historicky najväčšie rozšírenie únie v roku 2004 o desať nových členov pomohlo úniu urobiť vplyvnejšou a silnejšou, tvrdí minister. "Cítime sa v Európskej únii dobre. Moje presvedčenie je, že aj Európska únia vníma členstvo Slovenskej republiky ako dobré rozhodnutie," povedal Lajčák pre agentúru SITA.

Po piatich rokoch nastal podľa ministra čas prestať rozdeľovať EÚ na staré a nové členské krajiny. "My už sa ako nová členská krajina necítime. Máme našich ľudí v štruktúrach, v sekretariátoch, v Rade, v Komisii, pán Kubiš aj ja sme boli aj predstaviteľmi únie navonok."

Noví členovia z bývalého sovietskeho bloku pomohli podľa Lajčáka EÚ byť kompetentnejšou najmä vo východnej politike a vo vzťahu k Balkánu.

Slovensko najviac znížilo stratu na priemer únie

Slovensko počas piatich rokov členstva v Európskej únii dokázalo spomedzi krajín V4 najviac zvýšiť svoj ekonomický potenciál. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytol Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (WIIW).

Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa sa na Slovensku zvýšil z 57 percent v roku 2004 na 72 priemeru EÚ 27 v roku 2008. Česká republika si za rovnaké obdobie pripísala k dobru 8 percent, no k priemeru únie je s 83 percentami z celého regiónu V4 najbližšie. Kým poľský HDP na obyvateľa vzrástol z 51 na 56 percent, Maďarsko prvých päť rokov v únii prakticky stagnovalo s minimálnym jednopercentným prírastkom zo 63 na 64 percent.

Ekonóm WIIW Zdenek Lukas vidí úspech Slovenska v únii v postupnom preberaní európskej legislatívy, konsolidácii verejných financií, čo viedlo k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. "To podnietilo záujem zahraničných investorov, ktorí Slovensko považujú za atraktívnu, právne silnú a politicky stabilnú destináciu," povedal pre TASR Lukas.

Veľkou komparatívnou výhodou a úspechom SR počas uplynulej päťročnice je prijatie eura. Vplyv jeho zavedenia na slovenskú ekonomiku sa ešte nedá úplne presne zmerať, no podľa Lukasa euro spolu s konzervatívnou peňažnou politikou bánk výrazne prispelo k stabilite slovenského finančného sektora.

Na druhej strane nadhodnotené euro v čase finančnej a ekonomickej krízy spôsobilo odbytové problémy slovenského spracovateľského priemyslu, ktorý sa v 1. kvartáli 2009 prepadol viac ako o štvrtinu. "Opätovné zlepšenie konkurencieschopnosti slovenského exportu vedie buď cez posilnenie regionálnych mien, forintu, koruny a zlotého, čo je nepravdepodobné, alebo cez zvýšenie produktivity formou výskumu a inovácií," upozornil Lukas.

Členstvo v EÚ pomohlo ekonomike SR aj prostredníctvom čerpania pomoci z eurofondov. "Po odpočítaní finančného príspevku do rozpočtu EÚ Slovensko získava vrátane všetkých podporných fondov z Bruselu ročne sumu vo výške 2 % HDP," tvrdí Lukas s tým, že v tom ešte nie je započítaný multiplikačný efekt európskych fondov.

Podobne ako ostatné nové členské štáty aj Slovensko má rezervy pri čerpaní týchto peňazí. Podľa Lukasa stále je slabinou bezchybná príprava projektov. "Chýba aj dôsledný lobbing a viac zdrojov na spolufinancovanie projektov formou preklenovacích úverov. Podstatná časť sľúbených peňazí totiž prichádza z Bruselu až po ukončení projektu," dodal.

Hlavný prínos 5 rokov členstva SR v EÚ však vidí Lukas v kultivácii celej spoločnosti, nielen v oblasti ekonomickej, ale aj politickej. "Termín právny štát už nie je prázdny pojem," konštatoval na záver Lukas.

Figeľ: Ficova vláda drží v únii kontinuitu, lekciu ukazuje Maďarsko

Vláda Roberta Fica drží v Európskej únii kontinuitu predošlej vlády, do istej miery však došlo k zmene, tvrdí komisár Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež Ján Figeľ. "Kontinuita je do istej miery viditeľná," povedal pre agentúru SITA. SR spolu s Ficom úspešne zavŕšila vstup do schengenského priestoru i eurozóny. "To, že sa zmenili pohľady, akcenty a prístupy k niektorým vnútroštátnym záležitostiam a reformám, je druhá strana mince," povedal pri príležitosti piateho výročia vstupu SR do EÚ Figeľ.

Bývalý hlavný vyjednávač vstupu do únie Figeľ považuje za významné, že SR dosiahlo v uplynulých dvoch rokoch (2007 a 2008 - pozn. SITA) najvyšší hospodársky rast spomedzi krajín EÚ. Bolo by rozumné, aby dosahovalo v tomto priestore dobré výsledky aj naďalej, tvrdí.

"Ak sa pozriem dozadu a na súčasnosť, keď som začínal ako vyjednávač, najlepšie inštitucionálne, technicky a administratívne pripravenou krajinou, s najskorším cieľovým dátumom vstupu do EÚ bolo Maďarsko. Dnes je vo finančnom kolapse a musí prijímať tvrdé úsporné balíky, aby sa systém celkom nezrútil," uviedol Figeľ. "Za pár rokov, za krátky čas je možné krajinu dostať z popredia do veľmi zlého svetla, čo je lekcia," dodal.

Mesežnikov: Silu, ktorú sme mali pri vstupe do EÚ, už nevyžarujeme

Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov považuje za najväčší problém v celej slovenskej agende, ktorá sa týka Európskej únie (EÚ), že u nás dnes vládnu sily, ktoré na procese prístupu k únii bezprostredne neparticipovali.

„Časť z nich ho dokonca deštruovala alebo brzdila,“ povedal pre SITA. Tvrdí, že tieto sily majú iné mentálne nastavenie a priority nášho členstva chápu ináč, než sily, ktoré na jeseň 1998 obnovili naše šance na vstup. „Nie je preto náhoda, že piate výročie nášho členstva v EÚ oslavujeme v tieni korupčného škandálu s „nástenkovým“ tendrom o eurofondy,“ hovorí politológ pri príležitosti piateho výročia vstupu SR do EÚ.

V okamihu vstupu do únie (2004) malo Slovensko veľmi dobre vzťahy s členskými krajinami EÚ, myslí si Mesežnikov. Zo Slovenska vtedy podľa neho vyžarovala navonok sila, ktorá bola daná úspešnými vnútornými reformami, presvedčivým výkonom v rámci prístupového procesu a aktívnym postojom v niektorých medzinárodných otázkach. A to aj vrátane tých, ktoré sa týkali ďalšieho osudu únie. „Dnes už, žiaľ takúto silu nevyžarujeme. So susedným Maďarskom mame od roku 2006 poškodené vzťahy, čo je pre EÚ veľkým sklamaním,“ povedal prezident Inštitútu pre verejné otázky.

Podľa Mesežnikova sa súčasná vláda o európsku agendu až tak veľmi nezaujíma. Venuje sa predovšetkým domácim prioritám, uviedol. „Veľa sa, samozrejme, snaží robiť slovenská diplomacia, lenže členstvo v EÚ má oveľa širší – než iba diplomaticky – rozmer, už to nie je takmer výlučná parketa ministerstva zahraničných vecí, ako to bolo pred vstupom,“ povedal politológ. Aktívny prístup k členstvu v únii je podľa neho predovšetkým otázkou líderstva. Tzv. euroagendu v krajine majú podľa neho „ťahať“ najvyšší ústavní činitelia. „Tí však evidentne majú iné záujmy a priority, často pôsobia dojmom, že ani nerozumejú tomu, čo sa v EÚ deje. Zdá sa, že horizont ich uvažovania neprekračuje rámec úvah o čerpaní eurofondov,“ dodal Mesežnikov.

Členstvo Slovenska v únii bola podľa politológa výsledkom „snáď najdôležitejšieho strategického rozhodnutia, ktoré urobili politické elity tejto krajiny za podpory drvivej väčšiny obyvateľstva“. Nazdáva sa, že samotné členstvo nám prinieslo veľa z hľadiska ďalšieho osudu krajiny. „Nevzalo nám nič z toho, čo by sme potrebovali na to, aby náš osud bol čo najlepší,“ pripomína Mesežnikov. Tvrdí, že sme sa stali súčasťou zoskupenia, ktoré charakterom väzieb medzi svojimi členmi nemá obdobu vo svete, najúspešnejšieho integračného projektu v dejinách ľudstva, ktorý zabezpečuje európskym národom mier, stabilitu, prosperitu, slobodu a demokraciu. „Predchádzajúce generácie Európanov, vrátane Slovákov, si mohli o takomto type medzištátneho zväzku iba snívať. Dnes tento sen je realitou a my sme jej súčasťou,“ dodal.

Slovensko sa radí medzi krajiny, kde občania vysoko dôverujú európskym inštitúciám. Podľa Mesežnikova to súvisí s celkovou vysokou podporou členstva krajiny v EÚ a s pozitívnym hodnotením výhod, ktoré z neho vyplývajú.

„Občania však nevidia súvislosť medzi činnosťou týchto inštitúcií, vrátane Európskeho parlamentu (EP) a svojou osobnou účasťou na ich formovaní,“ povedal. Podľa neho občania tieto inštitúcie nepovažujú „za natoľko silné z mocenského hľadiska (v porovnaní s domácimi inštitúciami), aby sa osobne zúčastnili na voľbách“. Vysoká dôveryhodnosť europarlamentu je podľa neho aj výsledkom jeho porovnania s národným parlamentom, ktorý je vnímaný oveľa negatívnejšie, keďže je arénou straníckych konfliktov či škandálov. „Na pozadí takéhoto problematického imidži slovenského parlamentu sa bezproblémový imidž EP, nachádzajúceho sa v ďalekom Bruseli, zvlášť vyniká,“ dodal Mesežnikov.

Slovensko na ceste do únie

4. októbra 1993 - Slovenská republika podpísala v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k Európskej únii (EÚ) - Asociačnú dohodu, ktorú ratifikoval Európsky parlament 27. októbra 1993 a Národná rada (NR) SR 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ.

27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes predseda vlády SR Vladimír Mečiar predložil oficiálnu žiadosť SR o prijatie do EÚ.

október 1997 - Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.

12. - 13. decembra 1997 - Európska rada schválila koncepciu rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny a Cyprus. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín - ČR, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo zaradené do 2. skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.

30. marca 1998 - EÚ začala v Londýne vstupný proces so všetkými 11 kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín. SR zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman. Komisárovi EÚ pre zahraničné vzťahy Hansovi van den Broekovi odovzdal Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR.

1. októbra 1998 - EÚ vo vyhlásení vyjadrila spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.

4. novembra 1998 - EK v posudkoch krajín druhej skupiny kandidátov na členstvo v EÚ prisľúbila Lotyšsku, že odporučí začatie vstupných rozhovorov o rok. V prípade začatia rozhovorov so Slovenskom a Litvou sa v posudkoch hovorí o "rozumnom čase".

12. decembra 1998 - Európska rada na summite v EÚ vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Ocenila však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách.

29. septembra 1999 - SR oficiálne oznámila rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ich odstavenie bolo jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do Únie.

13. októbra 1999 - EK odporučila Slovensko a ďalších päť kandidátskych krajín druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

10. a 11. decembra 1999 - Summit členských krajín EÚ v Helsinkách rozhodol začať rokovania o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom.

8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. Prvýkrát sa SR dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z dvoch ekonomických kodanských kritérií.

26. apríla 2001 - EK oznámila, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci SR pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK.

27. apríla 2001 - EK rozhodla o zrušení príkazu na pozastavenie schvaľovania tendrov a kontraktov súvisiacich s predvstupovou pomocou pre SR.

4. mája 2001 - Prezident Rudolf Schuster odvolal Pavla Hamžíka z funkcie vicepremiéra pre európsku integráciu.

27. júna 2001 - SR s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol dostihla ČR a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie.

13. novembra 2001 - EK vo svojej hodnotiacej správe pochválila SR za pokrok v príprave na členstvo v EÚ, v mnohých oblastiach však upozornila na celý rad problémov a nedostatkov, ktoré treba odstrániť.

13. júna 2002 - Európsky parlament (EP) schválil v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok SR, ale zároveň upozornil na mnohé problémy, najmä korupciu.

22. septembra 2002 - Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox privítal výsledky parlamentných volieb na Slovensku. "Slovenskí občania dali najjasnejším možným spôsobom najavo, že si želajú čo najskôr vstúpiť do únie," povedal.

25. septembra 2002 - EK komisia uvoľnila pre Slovensko desať percent finančných prostriedkov z programu PHARE, ktoré zadržiavala pre kauzu eurofondy.

25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších 9 kandidátskych krajín na vstup do Únie.

20. novembra 2002 - EP schválil rozšírenie Únie najneskôr do 1. mája 2004.

12. - 13. decembra 2002 - Lídri EÚ na summite v Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K 15 členským štátom únie majú pribudnúť Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

16. apríla 2003 - Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšíri EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň, prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti.

16. - 17. mája 2003 - Na Slovensku sa konalo referendum o vstupe SR do EÚ. Slováci podporili vstup krajiny do EÚ, keď sa na referende za členstvo v únii vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.

28. januára 2004 - Vláda SR schválila nomináciu bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. Od 1. mája 2004 nastúpi Ján Figeľ k fínskemu komisárovi Erkkimu Liikanenovi, ktorý mal na starosti rezort podnikania a informačné technológie.

10. marca 2004 - Predseda NR SR Pavol Hrušovský vyhlásil termín konania prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.

1. mája 2004 - SR sa stala členom Európskej únie (EÚ). Spoločne so Slovenskom sa súčasťou štruktúr EÚ stali Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

3. mája 2004 - Slovenská vlajka zaviala spolu s ostatnými 24 vlajkami členských krajín EÚ pred sídlom Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Predsedovi EP Patovi Coxovi ju odovzdal predseda NR SR Pavol Hrušovský.

13. júna 2004 - Občania SR pristúpili k volebným urnám, aby si po prvýkrát zvolili zástupcov do Európskeho parlamentu (EP). Do europarlamentu kandidovali parlamentné strany ANO, KDH, KSS, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer a SMK. Spoločnú kandidátku postavili ĽÚ-HZD a SNS-PSNS. O hlasy voličov sa uchádzali aj Aktívne ženy - OS Slovenska, Demokratická únia Slovenska, Maďarská federalistická strana, Občianska konzervatívna strana, Rómske kresťanské demokratické hnutie na Slovensku, Slobodné fórum, Slovenská ľudová strana a Živnostenská strana SR.

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) vyhrala SDKÚ so ziskom 17,09 percenta. Na druhom mieste skončila ĽS-HZDS, ktorej dalo svoj hlas 17,04 percenta voličov. Tretí Smer volilo 16,89 percenta voličov. Štvrté KDH podporilo 16,19 voličov. Všetky tieto strany získali v EP po tri poslanecké miesta. SMK získala 13,24 percentnú podporu a v EP dvoch zástupcov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 714 508 voličov, čo predstavuje 16,96 percentnú účasť.

Poslancami v EP sú Peter Baco (ĽS-HZDS), Edit Bauer (SMK), Irena Belohorská (ĽS-HZDS), Árpád Duka-Zólyomi (SMK), Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD), Milan Gaľa (SDKÚ-DS), Ján Hudacký (KDH), Miloš Koterec (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), Zita Pleštinská (SDKÚ-DS), Peter Šťastný (SDKÚ-DS) a Anna Záborská (KDH).

(tasr)
Zaujímavé čísla veľkého rozšírenia

10 počet krajín, ktoré vstúpili do únie v deň jej najväčšieho rozšírenia Cyprus, Česká republika, Estónsko, maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.

73 miliónov celkový počet obyvateľov nových krajín. Poľsko má najviac obyvateľov - 38 miliónov, Malta najmenej - 400-tisíc.

460 miliónov Populácia Európskej únie po rozšírení.

9 počet jazykov, o ktoré sa po Veľkom tresku rozšíril počet oficiálnych jazykov EÚ na 21.

162 počet poslancov Európskeho parlamentu, o ktorých sa rozšíril parlament na 732 členov.

3 počet abecied používaných v EÚ po rozšírení. Pribudla bulharská cyrilika a grécka abeceda, alfabeta Cypru.

9,1 miliardy eura celková suma, ktorá bola vyplatená z rozpočtu EÚ novým členom v roku 2005 - prvom úplnom finančnom roku po rozšírení -, okrem 96 miliárd eur ďalších výdavkov.

5,4 miliardy eura suma, ktorou nové členské štáty spolu prispeli do rozpočtu EÚ v roku 2005. Slovinsko, najbohatší štát z nových členov, dostal zľavu 94 miliónov eur ako záruku, že nezaplatí do rozpočtu viac, než z neho získa.

144 539 kilometrov, o ktoré sa rozšírila cestná sieť v EÚ.

182 865 počet nových automobilov zaregistrovaných v pristupujúcich štátoch EÚ v posledných dvoch mesiacoch pred rozšírením. Ich predaj narástol o viac ako 15 percent mesačne. Kupci takto zareagovali v očakávaní, že ceny automobilov po vstupe do EÚ vzrastú.

227 počet miestnych pomenovaní druhov vína v nových krajinách (127 v Maďarsku)

327 počet pivovarov v nových členských štátoch (116 z nich je v Českej republike)

(tasr)

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 987
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 779
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 660
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 262
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 762
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 669
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 432
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 885
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 883
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 840

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.

Neprehliadnite tiež

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.

Domov

Vydavateľstvo Tatran je podľa Maďariča živým kultúrnym dedičstvom

Vydavateľstvo Tatran oslávilo 70. výročie svojho založenia.

Domov

Lekári sa znova nedohodli so štátnou poisťovňou ani s Dôverou

Ambulantní lekári sa na podmienkach ďalšej spolupráce s poisťovňami nedohodli.