VAJKOVCE. Vyradené mlynčeky, pokazené hodinky, vyhodené vodovodné batérie či dáždniky sú pre nadšeného modelára Jána Nováka materiálom, z ktorého už niekoľko rokov stavia vlastné modely parných lokomotív. Z odpadu už vytvoril niekoľko sto modelov, ktoré vystavoval na desiatkach výstav na Slovensku či v zahraničí. Stavba jedného modelu trvá neúnavnému majstrovi aj niekoľko mesiacov.
"Pre niekoho sú tie súčiastky len kopou harabúrd, pred mojimi očami sa však premieňajú na parné rušne, ktoré som tak v detstve obdivoval," uviedol Novák, ktorý modely vytvára vo svojej miniatúrnej dielničke v pivnici rodinného domu neďaleko Košíc. Svoje lokomotívy predáva len málokedy, každého rušňa sa totiž vzdáva len veľmi ťažko.
Modely majú od niekoľko centimetrov až po takmer meter. V každej je však aj niekoľko stoviek súčiastok z najrôznejších kovových predmetov a zariadení.
Nárazníky historických parných rušňov sú napríklad z piestov automobilových motorov, ojnice z ramienok dáždnikov, telá lokomotív tvoria mlynčeky, komíny napríklad časti vodovodných potrubí, okienka sú z gombíkov. Celá stavba sa lepí, zvára či letuje, nechýba záverečné precízne maľovanie či pripevnenie modelu na krátku koľajničku.
Celý model napokon vyzerá ako dokonalá kópia rušňa. "Nie sú to presné modely existujúcich rušňov, to ani nebolo mojím cieľom, modely sú mojou fantáziou," povedal 54-ročný Novák.
Stavba jedného rušňa môže trvať aj viac ako dva mesiace. Novák najradšej tvorí skoro ráno, najlepšie už od štvrtej hodiny. Vtedy je totiž ešte v dome pokoj a netreba sa ani venovať práci v záhradke, poznamenal. Ideálna je napokon aj zima, keď sa skoro stmieva a aj ráno prichádza neskoro.
Novák je so svojimi modelmi pravidelným návštevníkom železničných exhibícií a slávnosti, jeho rušne však vystavovali aj viaceré slovenské múzeá. A prerazil tiež v zahraničí, keď si ho na oslavy pozvali aj do Turecka.
igr fil boa
