BRATISLAVA. Do roku 2020 by mal podľa štátneho tajomníka ministerstva školstva Jozefa Habánika každý členský štát Bolonskej deklarácie zabezpečiť mobilitu najmenej dvadsiatich percent vysokoškolských študentov. "To znamená, že minimálne 20 percent vysokoškolákov by malo minimálne jeden semester stráviť na zahraničnej vysokej škole. Financované to bude z európskych mobilitných projektov, národných štipendijných a mobilitných projektov, po prípade projektov na základe spolupráce medzi štátmi a vysokými školami. Cieľ je posilniť vysokoškolský európsky vzdelávací priestor," povedal pre agentúru SITA Habánik.
Študenti podľa Habánika získajú po absolvovaní semestra v zahraničí väčší rozmer vedomostí. "Zvyšuje sa ich jazyková zdatnosť a budú si vedieť porovnať vzdelávacie systémy v jednotlivých krajinách," uviedol štátny tajomník. Zároveň podľa neho študenti takto získavajú väčší rozhľad pre budúcu prax.
Habánik si myslí, že v zahraničí bude záujem aj o štúdium na slovenských vysokých školách. "Študenti z Moldavska, Ukrajiny, Ruska majú záujem prísť študovať na naše vysoké školy, pretože sme súčasťou EÚ. Teda diplom z našich univerzít je uznateľný v EÚ. Pri kombinovanom štúdiu dokážu zladiť štúdium doma, aj u nás. Sme zaujímavým priestorom pre týchto študentov," uviedol Habánik. Podľa neho však študenti z východných krajín majú zásadnú podmienku, aby naše vysoké školy dokázali poskytnúť ucelené študijné programy aj v inom ako slovenskom jazyku. "Požiadavka je na jazyky anglický a ruský. V tomto zaostávame," dodal.
Bolonský proces začal stretnutím ministrov školstva na Sorbone v Paríži v roku 1998. V roku 1999 podpísali ministri 29 štátov Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010, ktorá hovorí o zlepšení európskeho systému vysokého školstva.
