BRATISLAVA. Výnimočná, všestranná osobnosť. Charizmatický politik, vojak s dobrými organizačnými schopnosťami. Vzdelaný človek s mimoriadnym talentom pre vedu a techniku. Takto vidí Milana Rastislava Štefánika, ktorý pred 90 rokmi tragicky zahynul pri páde lietadla kúsok od Bratislavy, väčšina odbornej verejnosti.
Hoci na Slovensku sú tieto vlastnosti skôr na ťarchu a predmetom závisti, Štefánika vystrelili na vrchol, z ktorého ho dodnes nikto nezosadil. Paradoxné pritom je, že k jeho odkazu sa hlásia čechoslovakisti aj nacionalisti. Prečo je to tak?
„Pretože všetci si uvedomujú jeho veľký vklad k vzniku Československa, ktoré malo pre Slovensko doslova osudový význam. Aj národniari, ktorí radi kritizujú prvú ČSR, vedia, že bez nej nebol ani dnešný samostatný štát,“ vysvetľuje historik SAV Milan Zemko.
Podľa Miroslava Čaploviča z Vojenského historického ústavu je zhoda v pohľade na Štefánika aj dôsledkom toho, že po ňom nezostalo žiadne ucelené dielo, spomienky či pamäti.
„Aj preto si z neho každý vyberá to, čo sa mu hodí. Štefánikove názory sa pritom vyvíjali, tesne pred vznikom ČSR mal napríklad predstavu, že na Slovensku bude na prechodné obdobie vojenská diktatúra.“
Ak ani Milan Rastislav Štefánik nedokáže svojich nasledovníkov aspoň na hodinu spojiť, tak čo potom? Komentár Petra Schutza.
Národnosť: Slovač
Podobný názor má aj historik SAV Dušan Kováč. „Keďže väčšina ľudí o ňom takmer nič nevie, vytvárajú si svoj vlastný obraz Štefánika. Takzvaní tvrdí národovci ho dokonca vykresľujú ako zakladateľa samostatného slovenského štátu, čím nikdy nebol.“
Podľa Kováča je nesporné, že Štefánik bol čechoslovakistom, ktorý stál spolu s Masarykom pri zrode spoločného štátu. „Napriek tomu sa vždy hlásil ku Slovákom. Keď išiel študovať do Prahy, ako národnosť uviedol Slovač. Na tie časy to bolo dosť nezvyčajné.“
Štefánik bol aj národovcom, ktorý sa však vymykal tradičnej predstave slovenského buditeľa, akým bol napríklad Andrej Hlinka.
„Štefánik bol moderným slovenským vlastencom. Precestoval celý svet, kde stretol ľudí mnohých národov, pričom si uvedomoval, že každý má niečo do seba. Nebol vlastencom xenofóbneho typu, ktorý si myslí, že Slovákom všetci krivdia,“ povedal Kováč.
Ľudácky obraz
Za prvej republiky bol Štefánik hrdinom, ktorého uznávali Česi aj Slováci. Po vzniku slovenského štátu sa k nemu výraznejšie prihlásili aj ľudáci, ktorí však s jeho odkazom manipulovali.
Podľa Čaploviča využívali najmä špekulácie okolo jeho smrti na protičeskú kampaň. Zdôrazňovali aj Štefánikov antiboľševizmus, ktorý sa rozvinul počas jeho pôsobenia v Rusku.
„Týmto spôsobom potom ospravedlňovali aj ťaženie slovenskej armády po boku Nemecka proti Sovietskemu zväzu v roku 1941,“ tvrdí Čaplovič.
„Štefánik nebol katolík, ale evanjelik, o čom sa však veľmi nehovorilo. Z jeho sochy na bratislavskom nábreží Dunaja odstránili leva ako symbol československého štátu,“ pripomína Kováč.
Komunisti ho vymazali
Po roku 1948 komunisti Štefánika vymazali z dejín. „Na Bradle mu odhalili pamätnú tabuľu až rok pred revolúciou,“ hovorí Čaplovič. Podľa Kováča ho vykresľovali ako „nejakého Slováčika, ktorý slúžil francúzskym či iným imperialistom“. „Komunisti vyzdvihovali tzv. revolucionárov typu Mareka Čulena.“
Čo by bolo, keby lietadlo nespadlo
„Štefánik by mal rozprávkovú svadbu s prekrásnou markízou Giulianou Benzoniovou, svedkom by bol Masaryk. Z Paríža by prišiel Beneš, na ktorom by si nikto nevšimol, ako ho zožiera závisť. Vďaka podielu v súkromných firmách, ktoré dostali vo Francúzsku štátne zákazky na bezdrôtovú technológiu telegrafie, by bol Štefánik finančne nezávislý. Najskôr by splatil staré dlhy a potom by veľkolepo vybavil sieť astronomických observatórií od Gerlachu až po Tahiti a Ekvádor.“
Toľko fikcia, v realite by sa zrejme Štefánik plne sústredil na rezort vojny, ktorého šéfom sa stal pred vznikom ČSR. „Pokúsil by sa presvedčiť Masaryka o svojom zmysle pre právne ukotvenie demokracie a liberalizmu, aj o svojom silnom sociálnom cítení,“ píše Ferenčuhová.
Podľa nej by bol ideálnym ministrom obrany. Politicky by inklinoval skôr k agrárnikom ako k ľudákom, myslí si Dušan Kováč. „Štefánik bol demokrat a liberál, ktorý by sa s nimi skôr či neskôr zrazil.“
Podľa Milana Zemka však nie je vylúčené, že by sa pridal ku konzervatívcom. „Už v 20. rokoch sa prejavili určité slabosti demokracie. Vtedy sme ešte nemali skúsenosť s totalitnými režimami, takže je možné, že by ho to ťahalo napríklad k národným demokratom.“
A akým politikom by bol Štefánik dnes? „Proeurópskym,“ myslí si Miroslav Čaplovič. „Predpokladám, že ako človek z rodiny farára by zrejme nebol komunistom,“ dodal Zemko.
Marek Vagovič
Kto bol Štefánik
narodil sa 21. júla 1880 na Košariskách v rodine evanjelického farára
bol vynikajúcim študentom, hlasistom a stúpencom svojho učiteľa Tomáša Garrigua Masarykačasto publikoval, vo svojich článkoch upozorňoval najmä na šíriacu sa maďarizáciu Slovenska
od roku 1905 veľa cestoval, pozoroval zatmenie Slnka, známa je najmä jeho výprava na Tahiti
presadil sa aj ako vedec, dostalo viacero ocenení od francúzskej vlády
v roku 1915 sa stal letcom, na začiatku prvej svetovej vojny ho poslali na srbský front
spolu s Masarykom a Benešom pracoval na koncepcii československého štátu
v roku 1916 sa stal podpredsedom Československej národnej rady, organizoval vznik spoločnej armády v zahraničí
počas pobytov v Taliansku, Rumunsku, USA a Rusku získal tisícky dobrovoľníkov
po vzniku ČSR sa stal ministrom vojny, budoval československé letectvo, mal plán, ako zoštíhliť štátnu správu a podporiť vedu v novom štáte
4. mája 1919 tragicky zahynul po páde lietadla v Ivanke pri Dunaji
Anketa medzi politikmi
Prečo si vážite Milana Rastislava Štefánika?
Kam by sa uberalo Slovensko, keby tragicky nezahynul? Keby žil dnes, aký by to bol politik?
Rafael Rafaj (SNS): „Malý vzrastom, veľký duchom. Človek so slovenským srdcom a humánnou mysľou. Nebyť jeho tragickej smrti, Slovensko by smerovalo k regulárnej samostatnosti. Dnes by bol prezidentom."
Boris Zala (Smer): „Bol to muž svetovej politiky aj vedy. Vzdelanec, schopný odvážnych činov aj na vojenskom poli. Keby predčasne nezomrel, postavenie Slovenska by bolo silnejšie a výraznejšie. Štefánikov kredit by museli akceptovať aj českí polici, ktorí sa po jeho smrti pokúsili o potlačenie národnej osobitosti Slovákov. Otázka, akým politikom by bol dnes, je špekulatívna."
Milan Hort (SDKÚ): „Je to jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Politik, ktorý presadzoval hodnoty slobody, demokracie, pravdy a mravnosti. Určite by zohrával významnú úlohu aj v politike prvej ČSR. Dnes by zrejme presadzoval aktívny prístup k riešeniu problémov a antikomunistické postoje."
HZDS: „Bol všestrannou osobnosťou, veľkým človekom, zakladateľom slovenskej štátnosti. Keby prežil, Slováci by dosiahli hneď na začiatku rovnoprávne postavenie s Čechmi. Mal predpoklady na pôsobenie v oblasti obrany či diplomacie, čo by bolo využiteľné aj dnes."
KDH: „Každý jeho krok či rozhodnutie malo hĺbku a zmysel. Bol to mimoriadne nadaný politik, ktorý vedel, čo môže reálne presadzovať. Sme presvedčení, že by bol na dôležitom politickom poste aj za prvej ČSR, pričom by ho rešpektovali aj jeho vtedajší oponenti. Mal talent a vlastnosti politika, ktoré mu umožňovali zastávať akúkoľvek významnú funkciu v štáte."
SMK na otázky SME neodpovedala.
Beata
Balogová
