BRATISLAVA. Súčasný stav zahraničného spravodajstva na Slovensku je odkázaný na preberanie správ zo svetových médií. Vlastné spravodajstvo prinášajú vyslaní slovenskí redaktori iba zo štyroch miest – z Bruselu, Prahy, Washingtonu a Budapešti.
Verejnoprávna televízia či rozhlas zase nemajú redaktorov v ďalších metropolách z finančných dôvodov.
Kým sa nestane niečo výnimočné, komerčné médiá nepokrývajú zahraničné témy vyslanými novinármi. Vlastných v zahraničí nemajú.
Slovenskí novinári vo svete
„Z Bruselu pre Slovenskú televíziu Soňa Miháliková“ alebo „Renáta Goldírová, Brusel“. To sú jediné dva hlasy v slovenských médiách, ktoré pravidelne prinášajú aktuálne správy o Európskej únii priamo z Bruselu.
Aj keď je Slovensko členom únie už päť rokov, informácie o dianí v centre Európy sprostredkúvajú iba verejnoprávne médiá. Po tom, čo Goldírová prešla v januári do Slovenského rozhlasu, nemá vlastného redaktora v Bruseli ani televízia Markíza.
Ostatné regióny sveta pokrývajú preberaním správ zo zahraničia, ktoré spracúvajú redaktori na Slovensku. České verejnoprávne médiá zastrešujú o štrnásť svetových metropol viac.
Minulý týždeň sa preto stretli generálni riaditelia týchto médií, aby sa dohodli na spoločnom projekte vyslaných novinárov. „Každý trvalý post stáleho spravodajcu je aj ekonomickou otázkou. Náklady sú vysoké,“ povedala hovorkyňa STV Želmíra Habánová.
O niečo lepšie ako STV je na tom Slovenský rozhlas (SRo). Pravidelne sa vo vysielaní ozývajú zahraniční spolupracovníci z Budapešti, Varšavy, Bejrútu a Melbournu. Rozhlas využíva aj sieť zahraničných redaktorov a spolupracovníkov Českého rozhlasu.
V budúcnosti chce SRo rozširovať rady vyslaných reportérov, najmä v okolitých krajinách. „Rozhlas má záujem obsadiť stálymi akreditovanými spravodajcami posty v Moskve, Pekingu a v metropolách susedných štátov,“ povedala Anna Sámelová, riaditeľka Centra spravodajstva.
Česi pokrývajú svet viac
České médiá informujú prostredníctvom vlastných zahraničných reportérov z takmer všetkých významných veľkomiest. Česká tlačová agentúra má v ôsmich krajinách dvadsiatich troch novinárov, štrnásti pôsobia na Slovensku.
Správy z desiatich regiónov sveta od vlastných redaktorov vysiela Česká televízia. Okrem Varšavy, Londýna a Pekingu sú v mestách spolu s redaktormi i kameramani. Na rozdiel od slovenských kolegov, ktorí si musia štáb prenajímať alebo si živé vstupy technicky zabezpečujú sami.
Najlepšie pokrytie zahraničnými reportérmi má Český rozhlas, ktorý zastrešuje 14 krajín.
O práci zahraničnej spravodajkyne v Bruseli sme hovorili s novinárkou Slovenského rozhlasu RENÁTOU GOLDÍROVOU, ktorá predtým dva roky pracovala pre Markízu.
Zaujímajú zahraničné témy slovenské médiá?
„V rozhlase je spravodajstvo z Bruselu súčasťou vysielania minimálne dvakrát denne. V televízii sa niektoré témy presadzovali ťažšie - najmä keď téma nemala „lokálny“ rozmer. Zahraničné spravodajstvo je vo všeobecnosti v úzadí domáceho, nie je veľa priestoru na analýzy, kontext.“
Čo zabezpečujú médiá redaktorovi v zahraničí a čo si musí zaopatriť sám?
„Každé z verejnoprávnych médií ponúka svojmu spravodajcovi odlišné zmluvné podmienky a investuje do postu rôzne. Niektoré podmienky súvisia so snahou ušetriť – aj na úkor profesionality, iné s povahou práce. Devízou STV je zakotvenie v produkčnej spoločnosti, ktorá pomáha pri hľadaní vhodných respondentov.“
Ako sú na tom slovenské médiá v porovnaní s českými?
„ČT tu má dva samostatné štáby, redaktora a kameramana, ČTK dvoch stálych spravodajcov a rotujúceho stážistu. Slovenskí novinári pracujú v skromnejších podmienkach. Napriek odlišnostiam je to v Bruseli skôr o kontaktoch, zdrojoch, informáciách zo zákulisia, a teda o vašich novinárskych schopnostiach.“
Máme záujem investovať do zahraničného reportéra?
"Spravodajcu tu majú len tri naše médiá a napríklad žiadny z našich mienkotvorných denníkov. Sčasti sú za tým finančné dôvody, ale obávam sa, že aj presvedčenie, že témy únie sa dajú kvalitne pokryť od stola na Slovensku, čiže český spolupracovník je dobrou alternatívou.“
