Bratislava 11. mája (TASR) - Český prezident Václav Havel je presvedčený o tom, že Slovensko a Slovinsko majú veľkú šancu dostať na pražskom summite Severoatlantickej aliancie v roku 2002 pozvánku na členstvo v NATO. "Pokiaľ naše hostiteľské Slovensko nestretne nejaký tragický zvrat, k čomu verím že nedôjde, má podľa môjho odhadu spolu so Slovinskom veľkú šancu. Za Českú republiku môžem zodpovedne povedať, že bude takýto krok celou silou podporovať." Vyhlásil to dnes Havel v prejave na medzinárodnej konferencii Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa koná v Bratislave za účasti premiérov deviatich krajín ašpirujúcich na členstvo v NATO a Chorvátska.
Bez ohľadu na stanovisko Ruska by mali byť podľa českého prezidenta už na pražskom summite súčasne oslovené aj pobaltské krajiny - Estónsko, Litva a Lotyšsko. Ústup pred geopolitickými, geostrategickými alebo prestížnymi záujmami Ruska pri integrácii Pobaltia do paktu by bol "tým najhorším, čo by mohla aliancia urobiť," vyhlásil Havel. Aliancia by takýmto postojom k Pobaltiu uznala legitimitu paktu Ribbentrop - Molotov, a teda právo Ruska na akýsi sanitný kordón na jeho východných hraniciach. Prezident zdôraznil, že neprizvať tieto štáty z "ohľaduplnosti k pocitom či strategickým úvahám Kremľa" by vo svojom dôsledku znamenalo, že "strach Ruska z rozšírenia NATO o tri pobaltské štáty je oprávnený, teda že NATO má skutočne agresívne či imperiálne protiruské úmysly".
Ako Havel ďalej uviedol, Rusko si ako člena aliancie nevie predstaviť. "Hlavne si nemyslím, že by jeho členstvo čomukoľvek dobrému pomohlo," povedal. "Zúfalá snaha o integráciu všetkých so všetkými a za každú cenu môže viesť nakoniec len k zmätku a ku skaze. Skutočnou cestou k mieru je rovnoprávne rokovanie jednotlivých zreteľne ohraničených a identifikovaných subjektov súčasného multipolárneho sveta," tvrdí Václav Havel. Zakladací akt aliancie podľa neho vytvára dostatočné predpoklady na partnerskú a rovnoprávnu spoluprácu medzi NATO a Ruskom.
Podľa českého prezidenta je dobrým znakom, že sa nadchádzajúci summit NATO bude konať práve v Prahe, kde bola v roku 1991 zrušená Varšavská zmluva, a tým sa v nej pred desiatimi rokmi de facto zrútilo bipolárne usporiadanie sveta. Výberom tohto miesta NATO na seba podľa neho prevzala nepriamy záväzok k ďalšiemu rozširovaniu. "Neviem si predstaviť, že by sa vrcholná schôdzka NATO mohla konať v Prahe bez toho, aby na nej aliancia prizvala na členstvo ďalších uchádzačov," povedal dnes Havel.
Navyše usporiadanie summitu v metropole jednej z nových členských krajín NATO dáva záruku, že spojenci nevnímajú Českú republiku, Maďarsko a Poľsko len ako "nútený prívesok, či ako niekoho, kto bol prijatý skôr len zo zdvorilosti". Naopak, je to prejavom toho, že tieto tri štáty, ktoré sú členmi aliancie od roku 1999, sú považované za "plnohodnotných, spoľahlivých a dôveryhodných spojencov". Zároveň dáva aliancia touto voľbou najavo, že sa skutočne radikálne transformuje a stáva sa niečím iným, ako bola skôr, tvrdí Havel. Severoatlantická aliancia má ako osvedčená a funkčná organizácia po zániku Varšavskej zmluvy aj naďalej svoje opodstatnenie, jej jedinou zmysluplnou cestou je však transformácia a postupné rozširovanie, pripomenul.
Fakt, že sa bude summit NATO konať na území bývalého sovietskeho satelitu, bude podľa českého prezidenta súčasne aj signálom Rusku, že NATO sa transformovalo na regionálne spoločenstvo, ktoré je pripravené s Ruskou federáciou všestranne rokovať ako so seberovným partnerom. "Pražský summit by mohol prispieť k hlbšiemu sebapochopeniu aliancie samej a k ešte zreteľnejšiemu vyjadreniu jej identity. Mohol by byť aj výzvou na lepšie sebapochopenie Ruska, jeho vlastnej identity, jeho vzťahu k iným, ako aj na to, aby v jeho politike prevládlo triezve a vecné sebavedomie niekoho, kto sa netrápi pochybnosťami o sebe samom a nemá dôvod hľadať si nejakých iluzórnych nepriateľov ako vinníkov vlastnej neistoty," povedal Havel na záver analýzy vzťahov Ruska a jeho bývalého kľúčového protivníka.