BRATISLAVA. Členom Európskej únie (EÚ) by sa Slovensko stalo v roku 2004 za akejkoľvek vlády. "Európska komisia (EK) pod vedením Romana Prodiho presadila vstup desiatich nových členských krajín do EÚ, tak sa domnievam, že bez ohľadu na to, kto by bol býval v tom čase u nás vo vláde, bol by Slovensko do EÚ dostal," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave europoslanec Sergej Kozlík (ĽS-HZDS).
Za veľmi dôležitý krok pre vstup SR do EÚ označil referendum v roku 2004. V súvislosti s ním opätovne zdôraznil úlohu, ktorú v ňom zohralo ĽS-HZDS. "Keby ĽS-HZDS nepodporilo referendum o vstupe SR do EÚ, tak by sa nedosiahol vyše 50-percentný výsledok potrebný na vstup do EÚ," upozornil Kozlík, ktorému sa nepáči, že si zásluhy pripisujú iné politické strany.
Vstup do EÚ považuje za pricipiálne výhodný. "Sme malá krajina a vo väčšej miere nám to otvorilo pôsobenie na trhu, rozšíril sa aj priestor pre voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ," vymenoval niektoré výhody, ktoré podľa neho Slovensko týmto krokom získalo.
Nevýhody vidí v znení časti prístupových zmlúv viazaných na oblasť financovania a nástrojov v agrosektore, na energetiku, "kde sme museli pristúpiť k odstaveniu dvoch reaktorov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach".
Za čiastkovú nevýhodu pre slovenskú ekonomiku považuje aj pomerne silný kurz eura. "V okolitých krajinách sa dá lepšie nakupovať a stali sme sa drahšou krajinou s istými dopadmi," poznamenal. Zároveň však dodal, že z dlhodobého hľadiska bude vstup SR do eurozóny predsa len výhodný.
