BRATISLAVA. Minister životného prostredia Ján Chrbet radšej odstúpi od zmluvy s Interblue Group, ako by ju mal zverejniť. Tvrdí, že štát to nebude stáť ani cent, pretože firma s tým bez nároku na sankciu súhlasí. Minister vráti firme peniaze a firma štátu emisné kvóty.
Podľa opozičnej SDKÚ je to dôkaz, že za firmou v skutočnosti stoja predstavitelia vládnej SNS alebo aj Smer. „Tým, kto rozhoduje, nakoniec možno nie sú tieto firmy, ale možno predseda strany,“ povedal podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš.
Interblue Group odmietla dať Chrbetovi súhlas na zverejnenie zmluvy pod hrozbou sankcií, ktoré si v zmluve táto vraj americká spoločnosť dohodla.
Veľké zlodejstvo Prečo nechce zverejniť zmluvu V utajenej zmluve môžu byť veľmi nevýhodné podmienky pre štát. Zverejnenie zmluvy by odhalilo prepojenie ľudí z firmy na
konkrétne osoby, možno
blízke niektorým politikom. Ak je v zmluve klauzula o jej
utajení, je v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Zverejnenie by potvrdilo, že
štát prišiel o miliardy korún.
Tajenie zmluvy je podľa Mikloša dôkazom neštandardného predaja. „Bolo to veľké zlodejstvo,“ povedal.
Minister Chrbet sa rozhodol zrušiť zmluvu pod „neustálym napádaním médiami, ale aj pánom premiérom“. Jeho návrh musí ešte schváliť vláda, predložiť jej to chce v stredu. Premiér Robert Fico na utorok ráno zvolal tlačovku. Po hovorkyni predtým odkázal že si chce počkať na ministrovu obhajobu podloženú zmluvou a až potom sa vyjadrí, či to považuje za priznanie chyby a či bude žiadať Chrbetovu demisiu.
Chrbet odmietol odpovedať na otázku, na čo prišli jeho právni experti, ktorí analyzovali, či je možné zmluvu zverejniť aj bez súhlasu Interblue Group. Ešte minulú stredu po rokovaní vlády tvrdil, že zmluvu sprístupní verejnosti aj bez súhlasu firmy. To, že nemá žiadne právo ju utajovať a odvolávať sa na sankcie, dosvedčuje viacero súdnych rozhodnutí.
Krajský súd v Bratislave už pred piatimi rokmi rozhodol, že „písomné nesúhlasy so sprístupnením informácie zo strany účastníkov zmlúv sú právne bezvýznamné“. Primátor Andrej Ďurkovský vtedy odmietol Bratislavčanom sprístupniť zmluvy o predaji pozemkov v podhradí, pričom sa tiež odvolával na dohodu o mlčanlivosti.
Najvyšší súd rovnako odmietol pred štyrmi rokmi dôvody štátu na nezverejnenie investičnej zmluvy s Peugeotom: „Žalovaný nemal právny podklad na absolútne odmietnutie sprístupnenia informácií.“
Právnik Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia tvrdí, že „dohoda o mlčanlivosti je úplne právne irelevantná a minister ňou nie je vôbec viazaný“.
Možnosť, že pre nejakú firmu je výhodnejšie od zmluvy odstúpiť, ako ju zverejniť, je absurdná.
čítajte stĺpček Mariána Leška Nové dno.
alebo si pozrite videokomentár Ivana Štulajtera
Koľko emisií sa predalo Pondeľnajšie vyhlásenie ministra Chrbeta je sporné ešte z jedného dôvodu. Povedal, že odstúpením od zmluvy Slovensku nevznikajú žiadne sankcie. Štát dostane naspäť 10 miliónov ton emisií, ktoré predal, a Interblue Group dostane späť 2,3 miliardy korún, ktoré za kvóty zaplatila.
Lenže 2,3 miliardy korún je viac ako 76 miliónov eur. To by však znamenalo, že minister Chrbet nehovoril pravdu. Buď predal viac ako 10 miliónov ton emisných kreditov, alebo klamal v tom, že Slovensko nebude platiť za odstúpenie od zmluvy žiadnu pokutu. Táto pokuta by Slovensko vyšla na viac ako 16 miliónov eur. Za jednu tonu mala totiž Interblue Group zaplatiť 6,05 eura, za desať miliónov ton je to niečo vyše 60 miliónov eur.
Opozícia upozorňuje, že škandál sa týmto nekončí. Na zverejnení zmluvy bude trvať a rovnako aj na poslaneckom prieskume. Na ňom chce preveriť podozrenia ohľadom prideľovania kvót slovenským firmám. Viaceré z nich podľa Ivana Mikloša dostali viac kvót ako v skutočnosti potrebovali a mohli ich tak výhodne zobchodovať. To však mohol urobiť aj štát.
SDKÚ sa tiež spýta, či je pravda, že ministerstvo životného prostredia upravilo smernicu na obchodovanie s emisiami tak, aby vyhovovala Interblue. Predtým sa podľa ich informácií taká mladá firma nemohla na podobnej transakcii zúčastniť.
Diskusia o predaji emisných kvót
Poslanci sa budú zaujímať, či predaj emisných kvót má charakter divokej privatizácie z 90. rokov. Minulotýždňová diskusia Ivana Štulajtera s poslancom SDKÚ Pavlom Frešom.
TV SME

Beata
Balogová
