BRATISLAVA. Historici dnes zverejnili zoznamy vyše 2700 Židov, ktorých v čase druhej svetovej vojny väznili v priestoroch bývalého koncentračného tábora v Seredi. Ide o evidenčné zošity (denníky) z obdobia od 19. novembra 1944 do 30. marca 1945, ktoré obsahujú poradové čísla, mená, dátumy a miesto narodenia, štátnu príslušnosť, povolanie a ďalšie údaje väznených. Objavili ich vlani pri spracúvaní archívnych dokumentov, informovali na tlačovej besede zástupcovia Slovenského národného archívu a Dokumentačného strediska holokaustu, ktoré sa venuje výskumu, vzdelávaniu a pripomínaniu odkazu holokaustu.
„Sú to jediné doposiaľ známe dokumenty, sú to jediné evidencie, ktoré nám dovoľujú určiť počet väzňov na základe čísla, ktoré dostávali,“ vysvetlil novinárom historik Radoslav Ragač. Historici boli podľa neho do ich nájdenia presvedčení, že bývalá pravá ruka Adolfa Eichmanna, veliteľ seredského tábora Alois Brunner, ktorý po okupácii Slovenska nemeckými jednotkami obnovil deportácie slovenských Židov, všetky dokumenty s menami väzňov zničil pri svojom úteku koncom marca 1945. Dokumenty, ktoré sme našli, teraz rozšíria naše poznanie, tvrdil Ragáč.
Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941, informoval historik Ján Hlavinka. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami. V prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne. V druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze. V poslednej fáze od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov. Podľa historikov boli v tábore veľmi ťažké životné podmienky, väzňov bili a znásilňovali.
V najtragickejšom období, kedy tábor viedol Alois Brunner, tu panovali podľa historikov neznesiteľné životné podmienky. „Žilo tam približne päťtisíc ľudí, dochádzalo k trýzneniu väzňov, podľa svedeckých výpovedí tam bolo zavraždených viac ako 40 ľudí,“ upozornil Hlavinka. Evidenčné listy, ktoré sa našli, písali podľa historikov samotní väzni. „Boli touto činnosťou poverení,“ poznamenal Hlavinka. Do evidencie podľa neho neboli zapisovaní Nežidia, a to partizáni, zajatí ilegálni pracovníci a odbojári. Okrem evidenčných zošitov našli aj dva transportné zoznamy.
Historici novinárom potvrdili, že ešte žijú ľudia, ktorí väznenie v tábore prežili. „Mal som možnosť stretnúť dve takéto osoby, ktoré ešte ako deti deportovali,“ uviedol Hlavinka. Stretol aj ďalšie dve osoby, ktoré mali v tom čase 17 a 20 rokov. „Vypovedali o nočných pochodoch a vraždách,“ podotkol historik. Pamätali si tiež podľa neho niektoré drastické scény. Všetky dokumenty, ktoré historici našli, chcú zverejniť na internetových stránkach Slovenského národného archívu a Dokumentačného strediska holokaustu. Stihnúť by to chceli do 9. septembra, kedy si pripomíname Pamätný deň obetí Holokaustu a rasového násilia.
Dokumentačné stredisko holokaustu vzniklo v novembri 2005, jeho činnosť nadväzuje na projekty, ktoré uskutočnila od roku 1999 Nadácia Milana Šimečku a Židovská náboženská obec v Bratislave.
