Národná rada minulý týždeň prijala protikorupčnú novelu zákona o majetku obcí. To, čo z nej vyplýva, mnohých komunálnych politikov nepoteší.
BRATISLAVA. Predaj majetku pod trhovú cenu a ešte k tomu bez verejnej súťaže nie je v prípade obcí ničím výnimočným. Aj na ne však príde, ak prezident podpíše novelu zákona o majetku obcí, ktorú parlament prijal 29. apríla.
Od 1. júla by samospráva mohla niečo predať alebo prenajať iba na základe verejnej súťaže, dražbou, alebo aspoň za takú cenu, akú určil znalec. Ani znalecký posudok by jej však nedal právo na priamy predaj, ak ide o majetok hodný viac ako 40-tisíc eur (1 205 040 korún). Výnimky by boli možné iba v striktne vymedzených prípadoch.
Aktivisti vyhrali
Zmenu zákona iniciovala mimovládna organizácia Via Iuris. Právnička Zuzana Čaputová, ktorá s ňou spolupracuje, hovorí, že „jasné pravidlá zmenšujú priestor na korupciu a tým chránia každého, kto chce s verejným majetkom nakladať hospodárne".
Združenie miest a obcí Sloveska (ZMOS) je pobúrené. Jeho hovorkyňa Helena Poláková povedala, že to „považujeme za vážny a neprimeraný zásah do právneho postavenia územnej samosprávy", ktorá má ako jediná právo rozhodovať o tom, ako so svojím majetkom naloží.
Ako povedal, tak sa stalo
„Bratia a sestry v Kristu, potrebujem predať Štúrovo námestie," túto dnes už legendárnu vetu si v decembri 2003 vypočuli všetci, čo boli na rokovaní mestského zastupiteľstva v Žiline. Autor výroku, vtedajší primátor Ján Slota (SNS) nemal v ruke nič - nijaké podklady ani znalecký posudok - a aj tak sa stalo, ako chcel.
Jemu oddaní poslanci odhlasovali predaj za 50 miliónov korún, a to, že mesto mohlo získať niekoľkonásobne viac, ich nezaujímalo. To však nie je ojedinelý prípad.
Z novely vyplýva
obec môže previesť majetok iba na základe verejnej súťaže, dražbou alebo predajom najmenej za cenu určenú znalcom
súťaž vyhrá ten, kto ponúkol najviac
ak znalec majetok ocenil na viac ako 40tisíc eur, priamy predaj je v podstate vylúčený
obec môže priamo niečo predať iba fyzickej osobe alebo „v prípadoch hodných osobitného zreteľa“ aj právnickej osobe. V takomto prípade však predaj musia odsúhlasiť tri pätiny prítomných poslancov.
Napríklad priestory kaviarne Štefánka v bratislavskom Starom Meste poslanci vlani „ocenili" na 12 302 580 korún.
„Sú to priestory v centre mesta a my ich predávame za 30-tisíc korún za štvorcový meter. Podľa odhadov trhovej ceny by sme pritom mohli získať až tri razy toľko," povedal v júni poslanec Ondrej Dostál (OKS).
Hovorkyňa ZMOSu Poláková pripomína, že majetok obcí „nemá a ani nemôže slúžiť na maximalizáciu výnosov z jeho predaja, ale musí sa tak diať v prospech rozvoja obce a jej obyvateľov".
V mnohých prípadoch, na ktoré novela reaguje, prejavil záujem o kúpu alebo prenájom iba jeden subjekt. Iní totiž o ničom nevedeli. Aby sa to nestávalo, obec by musela zverejniť svoj zámer najmenej na 15 dní.
Získali by však aj obyčajní ľudia. Len čo by zistili, že obec niečo predala inak, ako by jej zákon umožňoval, mohli by podať žalobu na súde.
V Bruseli sú už tri sťažnosti
Obce a samosprávne kraje nevýhodne predávajú majetok napriek tomu, že už zákon o štátnej pomoci ich zaväzuje k pravému opaku. „Táto právna úprava je však neznáma väčšine samosprávy," hovorí Čaputová.
Problémy, ktoré z porušenia tohto zákona môžu vyplynúť, si zjavne uvedomuje aj ministerstvo financií. Ide totiž o implementáciu pravidiel Európskej únie a Európska komisia už prešetruje tri sťažnosti proti ich porušeniu na Slovensku.
Ministerstvo sa preto postavilo za návrh, ktorý v ústavnoprávnom výbore parlamentu predložila opozičná poslankyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ). Výbor návrh schválil a to isté urobil parlament. Novelu prijal veľkou väčšinou - 112 hlasmi zo 150.
