BRATISLAVA. Žiaci v základných školách (ZŠ) s vyučovacím jazykom maďarským ovládajú slovenčinu adekvátne. Pre TASR to konštatoval exminister školstva László Szigeti z SMK, ktorý reagoval na nedávne vyhlásenie (29. 4.) súčasného šéfa rezortu Jána Mikolaja. Ten označil výsledky testovania deviatakov zo štátneho jazyka a literatúry na niektorých ZŠ s vyučovacím jazykom národnostným za zlé.
U žiakov, ktorých vyučovacím jazykom je maďarčina a ukrajinčina, v Testovaní 9 tento rok okrem vyučovacích jazykov prvýkrát zisťovali, aké sú ich vedomosti zo štátneho jazyka.
"Neviem, na základe čoho kritizoval pán minister, pretože výsledky sú jednoznačne signifikantné. Žiaci ovládajú predpísané povinné učivo v rovnakej miere," konštatoval ďalej Szigeti.
Deviataci v slovenských školách dosiahli úspešnosť zo slovenského jazyka vyše 61 percent, na školách, na ktorých sa vyučuje maďarčina, zaznamenali rovnako vyše 61-percentnú úspešnosť. Szigeti sa domnieva, že ministrovi bolo zrejme nepríjemné povedať, že úroveň je rovnaká.
Ministerstvo školstva argumentovalo, že žiaci na národnostných školách písali úplne iné testy. "Skutočne tá výučba slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je iná ako na školách s vyučovacím jazykom slovenským," komentovala (28. 4.) Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Mikolaj tiež poznamenal, že testy v národnostných školách boli zo slovenčiny podstatne ľahšie.
"Samozrejme, že tá látka je odlišná, pretože pre jedných žiakov je to materinský jazyk, pre druhých je to druhý, štátny jazyk," pripustil Szigeti. Pripomenul, že žiaci národnostných škôl dokonca v materinskom jazyku dosiahli lepšie výsledky ako žiaci na školách s vyučovacím jazykom slovenským.
Test písalo spolu 3133 žiakov s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenčinu síce zvládli slabšie, na 61,37 percenta, v maďarčine však dosiahli 67,55 percenta. Podľa Kanovskej je tento výsledok pochopiteľný, pretože je to ich materinský jazyk. Z ukrajinského jazyka a literatúry testovali 46 žiakov, všetkých v Prešovskom kraji. Tí vo svojom vyučovacom jazyku prekročili 64-percentnú hranicu.
Ministerstvo avizovalo, že bude odporúčať metodicko-pedagogickým centrám, aby sa pre učiteľov ale aj žiakov s vyučovacím jazykom národnostných menšín pripravili motivačné programy na výučbu štátneho jazyka a ďalšie metodické príručky. Kanovská zdôraznila, že rezervy vo vyučovaní štátneho jazyka sú najmarkantnejšie v Nitrianskom kraji, tiež v Banskobystrickom a Trnavskom.
"Určite vidíme rezervy na zlepšovanie štátneho jazyka práve v tých krajoch, ktoré sú homogénne napríklad maďarské alebo homogénne ukrajinské. Tam je na to priestor dostatočný, na skvalitňovanie výučby," konštatovala. V Bratislavskom kraji sa, naopak, pod najlepšie výsledky podľa nej podpísala multikultúrnosť a veľkomestské prostredie.
Deviatakov testujú z vyučovacieho jazyka a matematiky od roku 2003 v Testovaní 9 (predtým Monitor 9). Od roku 2005 mal testy na starosti Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), v tomto roku ho prvýkrát zabezpečuje NÚCEM. Tohtoročné testovanie sa uskutočnilo v riadnom termíne v marci, zúčastnilo sa na ňom 1453 základných škôl a 53.709 deviatakov.
Celkové výsledky ukázali, že školáci sa zhoršili v matematike, mierne sa však zlepšili v slovenskom jazyku a literatúre. Tých najšikovnejších možno nájsť v Prešovskom kraji, najmenej sa darí žiakom v Banskobystrickom. Testy znova potvrdili, že slovenčinu a literatúru zvládajú lepšie dievčatá, ktoré čítajú viac ako chlapci.
UPOZORNENIE:
TASR ponúka k správe zvukový záznam.
