SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Panelstory po slovensky

Máločo vystihuje časy urputného budovania socializmu ako panelové sídliská. Je to dvadsať rokov, čo sa v Bratislave de facto zastavila masová výstavba panelových sídlisk

(Zdroj: Wikipedia)

Máločo vystihuje časy urputného budovania socializmu ako panelové sídliská. Masovosť, rovnostárstvo, unifikácia, neúcta k jedinečnosti, nevšímavosť ku kráse, to je celkom slušná definícia tohto obdobia. Práve tento rok si môžeme pripomenúť nenápadné výročie - je to presne dvadsať rokov, čo sa v hlavnom meste Slovenska de facto zastavila masová výstavba panelových sídlisk, aj keď, samozrejme, naprojektované domy sa ešte dokončovali v najbližších rokoch.

Paneláky sú citlivá téma. Dokázal to aj známy výrok bývalého prezidenta Václava Havla o králikárniach, čím sa dotkol mnohých obyvateľov. Aj keď sa asi zriedka nájde človek, ktorý by miloval svoj panelák ako architektonické dielo, slušného človeka neteší, keď niekto vyhlási, že žije v nejakom slume alebo baraku.

Aj historik a teoretik architektúry zo Slovenskej akadémie vied Peter Szalay si myslí, že „panelákovú kultúru" treba posudzovať v kontexte. „Pravdou je, že dali mnohým obyvateľom štandard bývania, ktorý v čase najväčšieho panelákového boomu patril k najvyšším. V 60. rokoch, keď sa s výstavbou začalo, boli úplne bežné byty bez ústredného kúrenia, prípadne so spoločnými toaletami. Všetky panelové byty sú svetlé, s čím bol v starších domoch tiež často problém."

Úvod do panelákológie

Panelák nie je výmysel socializmu. Prvé panelové domy sa začali stavať po prvej svetovej vojne v Holandsku, v Nemecku sa objavili v 20. rokoch. Prvé sídlisko postavili v Paríži v roku 1939. Paneláky stoja aj v Rakúsku a Švédsku, v západnej Európe sa však prestali stavať už v 70. rokoch.

Prvé panelové bloky rešpektovali mestskú zástavbu a členenie ulíc - pekným príkladom je prvé slovenské panelové sídlisko v Bratislave na Račianskej ulici (predtým „februárka"). Vznikalo v rokoch 1958 - 1961. „Vďaka citlivej urbanistickej kompozícii, ušľachtilej architektúre, dobre riešeným bytom a vysokej úrovni služieb patrí toto sídlisko dodnes k najlepším príkladom domácej bytovej výstavby," uvádza architekt Štefan Svetko.

Od 60. rokov začali vo väčších mestách na zelených lúkach vznikať sídliská pre prisťahovalcov - najznámejšie sú bratislavská Petržalka či pražské Jižní Město. Socialistický koncept sa zbratal s novými konceptmi architektúry 20. storočia, ktorých autori boli ľavičiari. Významným predstaviteľom týchto myšlienkových trendov je Le Corbusier, ktorý vyhlásil, že „zakrivené ulice sú cestou osla, nie človeka" a presadzoval urbanistiku zasadenú do priestoru a zelene - no práve s tou bol v nových sídliskách problém a zelenať sa začali až oveľa neskôr.

Veľké sídliská mohli vzniknúť iba v socializme, vďaka tomu, že výlučným vlastníkom pôdy bol štát.

prvy.jpg

Prvý slovenský panelák. Foto - Jiří Reichl

Príbeh Petržalky

Najväčšie slovenské sídlisko začalo vznikať v roku 1967, keď bola vyhlásená medzinárodná súťaž, do ktorej sa prihlásilo 84 architektonických tímov z 19 krajín. Do finále sa dostalo päť návrhov. Napríklad Američania chceli z Petržalky spraviť akési Benátky a časti pospájali kanálmi.

V roku 1971 vznikla územno-plánovacia štúdia, ale stavbári ju nerealizovali dôsledne. „Monotónnosťou výstavby, územným vyčlenením z organizmu mesta a súčasne svojou funkčnou závislosťou od neho, Petržalka nakoniec zhmotnila všetky negatíva hromadnej bytovej výstavby," píše sa v materiáli kolektívu autorov v periodiku Urbanismus a územní rozvoj. „Petržalka mala mať centrálnu os s obchodmi, miestami pre zábavu a podobne, stavbári však tento koncept nedokončili, postavili iba domy, aby mali ľudia kde bývať," hovorí Peter Szalay a dodáva, že vzťah k Petržalke sa začína meniť. „Sú štvrte, ktoré sú už celkom populárne, lebo začala fungovať infraštruktúra."

Porovnateľná kvalita

Životnosť panelákov bola stanovená približne na 70 rokov, čo však neznamená, že sa stavebnými úpravami nedá predĺžiť. Bývanie v paneláku nevidí ako dôvod na frustráciu ani profesorka Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. „Kvalita bytov v novostavbe a v obnovenom panelovom dome je úplne porovnateľná, aj keď novšie bytové domy a byty, samozrejme, často bývajú architektonicky lepšie vyriešené, ale čo sa týka spotreby energie, tak kvalitne obnovený panelový dom sa dostáva na rovnakú úroveň ako novostavba."

Sternová podotýka, že problémy sa vyskytujú aj pri novostavbách, napríklad výskyt plesní - rýchlosť výstavby spôsobuje, že stavba nedostatočne vyschne. Problémom panelákov sú takzvané systémové poruchy konštrukcie. „Týkajú sa domov, ktoré sa stavali hromadne," hovorí Sternová. „Rôzne typy domov majú svoje typické systémové poruchy, napríklad balkóna alebo obvodového plášťa. Tie sú odstrániteľné pri obnove domu a nie sú životu nebezpečné, netreba ich však zanedbávať."

Spadnú?

Často sa stretávame s názorom, že niektoré neobnovené paneláky už doslovne začínajú padať ľuďom na hlavu. „Takýto problém naozaj ešte nikde nehrozí," usmieva sa Zuzana Sternová. „Nemali by sa však uskutočňovať svojvoľné zásahy do nosných konštrukcií."

Hovorí sa, že aj v prípade, že by sme chceli panelový dom úplne „zrusiť", klasické riadené odpálenie trhavinou by nefungovalo. Sternová to potvrdzuje. „Vzhľadom na masívnu konštrukciu je lepšie dom postupne rozobrať."

dlhace.jpg

Dlhé diely, posledné bratislavské sídlisko, dostavali ho začiatkom 90. rokov. FOTO - TASR

Nemecká cesta

Mohli by ste si povedať, že kto by už rozoberal panelák. V jednej krajine s tým však majú bohaté skúsenosti - v Nemecku. Po páde Berlínskeho múra mali východonemecké paneláky zaujímavý osud. Po odchode Rusov a migrácii obyvateľov do bývalého západného Nemecka zostalo asi milión bytov voľných. Preto veľa panelákov úplne rozobrali, pričom v niektorých prípadoch sa panely použili na stavbu nových rodinných domov alebo iných objektov ako umelé horolezecké steny. Ostatné paneláky dôkladne rekonštruovali.

„Vo východnom Berlíne paneláky aj znížili o niekoľko podlaží, aby pôsobili príjemnejšie," hovorí Zuzana Sternová. „Medzi solitéry dostavali nové domy, aby sa vytvorili ulice a námestia. Domy obnovovali dôkladne, napríklad sa nerobila diagnostika balkónov, ale ich úplne zrezali a dostavali nové priečelia s väčšími lodžiami, takže domy dostali úplne novú fazónu."

Panelákové sídliská sú určite problematickým dedičstvom, ale Peter Szalay to nevidí nejako dramaticky. „Mesto nemôže vzniknúť za 20 - 30 rokov," hovorí. „Aj panelové sídliská sa začínajú meniť a dostávať ľudskú tvár. Niektoré z nich sú už príjemnými a živými miestami."

Paneláky v kultúre a umení
  • Podrobným sprievodcom peším výstupom na najvyššie poschodie paneláka je pieseň Richarda Müllera Po schodoch. Český pesničkár Slávek Janoušek má o panelákoch hneď dve skladby - Náš dům a Pohled z okna.
  • Věra Chytilová v roku 1979 nakrútila film Panelstory aneb Jak se rodí sídliště.
  • Významnú úlohu hrá panelák v románe Jany Beňovej Plán odprevádzania.
  • Slovo panelák momentálne rezonuje aj vďaka rovnomennému seriálu. Podľa všetkých indícií ide však o novší bytový dom.
Zaujímavosti a čísla
  • Prvý slovenský panelák postavili v Bratislave na Kmeťovom námestí 5 a 6 v roku 1954. Úderníci to zvládli za tri mesiace.
  • Prvé panelové sídlisko postavili v Bratislave na Račianskej ulici (predtým Ulica februárového víťazstva) v rokoch 1958 - 1961.
  • Bytové domy (budovy s viac ako troma bytmi) sa na Slovensku nachádzajú iba v 567 obciach, vôbec sa nenachádzajú v 2317 obciach.
  • Iba v 130 obciach sa nachádzajú bytové domy s celkovým počtom viac ako 500 bytov.
  • Najviac bytov bolo postavených v rokoch 1955 - 1983 (470 756 bytov).
  • Z 21 723 bytových domov na Slovensku sa iba 175 nachádza v nadmorskej výške nad 800 metrov.

Ako mohla vyzerať Petržalka - víťazné štúdie

japonsko.jpg

juhoslavia.jpg

reiner.jpg

russel.jpg

Víťazné štúdie súťaže o Petržalku.

Foto - archív SAV

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 944
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 841
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 611
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 670
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 147
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 11 899
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 460
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 389
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 675
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 403
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 1 312 nových prípadov koronavírusu (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Testovanie na nový koronavírus.
Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení.
Dnes píše Nataša Holinová

Sme jednotky. A nuly

Pri tlačovkách nepretržite schytáva občan, ktorý by milerád zabojoval proti šíreniu hnusoby.

Nataša Holinová
V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.
Cynická obluda

Kotleba môže všetko

Keď sa novinári pýtali polície, ako budú riešiť porušenie nariadení Kotlebom, odpoveď bola, že nijako.

Neprehliadnite tiež

Kollárova hovorkyňa sa nevie vyjadriť k počtu pasažierov ani k účelu cesty havarovaného auta

S predsedom parlamentu mala v aute sedieť aj bývalá finalistka súťaže Miss Universe.

Limuzína, v ktorej sa viezol predseda parlamentu Boris Kollár.
Primár pľúcnej kliniky sa infikoval od kolegu. Dúfa, že sa bude môcť čím skôr vrátiť do práce.

Mapa koronavírusu: Pozrite si vývoj počtu nakazených na Slovensku

Ako sa vyvíja nákaza Covid-19 na Slovensku? Pozrite si aktuálnu mapu koronavírusu a počet nakazených v slovenských mestách.