Panelstory po slovensky

Máločo vystihuje časy urputného budovania socializmu ako panelové sídliská. Je to dvadsať rokov, čo sa v Bratislave de facto zastavila masová výstavba panelových sídlisk

(Zdroj: Wikipedia)

Máločo vystihuje časy urputného budovania socializmu ako panelové sídliská. Masovosť, rovnostárstvo, unifikácia, neúcta k jedinečnosti, nevšímavosť ku kráse, to je celkom slušná definícia tohto obdobia. Práve tento rok si môžeme pripomenúť nenápadné výročie - je to presne dvadsať rokov, čo sa v hlavnom meste Slovenska de facto zastavila masová výstavba panelových sídlisk, aj keď, samozrejme, naprojektované domy sa ešte dokončovali v najbližších rokoch.

Paneláky sú citlivá téma. Dokázal to aj známy výrok bývalého prezidenta Václava Havla o králikárniach, čím sa dotkol mnohých obyvateľov. Aj keď sa asi zriedka nájde človek, ktorý by miloval svoj panelák ako architektonické dielo, slušného človeka neteší, keď niekto vyhlási, že žije v nejakom slume alebo baraku.

Aj historik a teoretik architektúry zo Slovenskej akadémie vied Peter Szalay si myslí, že „panelákovú kultúru" treba posudzovať v kontexte. „Pravdou je, že dali mnohým obyvateľom štandard bývania, ktorý v čase najväčšieho panelákového boomu patril k najvyšším. V 60. rokoch, keď sa s výstavbou začalo, boli úplne bežné byty bez ústredného kúrenia, prípadne so spoločnými toaletami. Všetky panelové byty sú svetlé, s čím bol v starších domoch tiež často problém."

Úvod do panelákológie

Panelák nie je výmysel socializmu. Prvé panelové domy sa začali stavať po prvej svetovej vojne v Holandsku, v Nemecku sa objavili v 20. rokoch. Prvé sídlisko postavili v Paríži v roku 1939. Paneláky stoja aj v Rakúsku a Švédsku, v západnej Európe sa však prestali stavať už v 70. rokoch.

Prvé panelové bloky rešpektovali mestskú zástavbu a členenie ulíc - pekným príkladom je prvé slovenské panelové sídlisko v Bratislave na Račianskej ulici (predtým „februárka"). Vznikalo v rokoch 1958 - 1961. „Vďaka citlivej urbanistickej kompozícii, ušľachtilej architektúre, dobre riešeným bytom a vysokej úrovni služieb patrí toto sídlisko dodnes k najlepším príkladom domácej bytovej výstavby," uvádza architekt Štefan Svetko.

Od 60. rokov začali vo väčších mestách na zelených lúkach vznikať sídliská pre prisťahovalcov - najznámejšie sú bratislavská Petržalka či pražské Jižní Město. Socialistický koncept sa zbratal s novými konceptmi architektúry 20. storočia, ktorých autori boli ľavičiari. Významným predstaviteľom týchto myšlienkových trendov je Le Corbusier, ktorý vyhlásil, že „zakrivené ulice sú cestou osla, nie človeka" a presadzoval urbanistiku zasadenú do priestoru a zelene - no práve s tou bol v nových sídliskách problém a zelenať sa začali až oveľa neskôr.

Veľké sídliská mohli vzniknúť iba v socializme, vďaka tomu, že výlučným vlastníkom pôdy bol štát.

prvy.jpg

Prvý slovenský panelák. Foto - Jiří Reichl

Príbeh Petržalky

Najväčšie slovenské sídlisko začalo vznikať v roku 1967, keď bola vyhlásená medzinárodná súťaž, do ktorej sa prihlásilo 84 architektonických tímov z 19 krajín. Do finále sa dostalo päť návrhov. Napríklad Američania chceli z Petržalky spraviť akési Benátky a časti pospájali kanálmi.

V roku 1971 vznikla územno-plánovacia štúdia, ale stavbári ju nerealizovali dôsledne. „Monotónnosťou výstavby, územným vyčlenením z organizmu mesta a súčasne svojou funkčnou závislosťou od neho, Petržalka nakoniec zhmotnila všetky negatíva hromadnej bytovej výstavby," píše sa v materiáli kolektívu autorov v periodiku Urbanismus a územní rozvoj. „Petržalka mala mať centrálnu os s obchodmi, miestami pre zábavu a podobne, stavbári však tento koncept nedokončili, postavili iba domy, aby mali ľudia kde bývať," hovorí Peter Szalay a dodáva, že vzťah k Petržalke sa začína meniť. „Sú štvrte, ktoré sú už celkom populárne, lebo začala fungovať infraštruktúra."

Porovnateľná kvalita

Životnosť panelákov bola stanovená približne na 70 rokov, čo však neznamená, že sa stavebnými úpravami nedá predĺžiť. Bývanie v paneláku nevidí ako dôvod na frustráciu ani profesorka Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. „Kvalita bytov v novostavbe a v obnovenom panelovom dome je úplne porovnateľná, aj keď novšie bytové domy a byty, samozrejme, často bývajú architektonicky lepšie vyriešené, ale čo sa týka spotreby energie, tak kvalitne obnovený panelový dom sa dostáva na rovnakú úroveň ako novostavba."

Sternová podotýka, že problémy sa vyskytujú aj pri novostavbách, napríklad výskyt plesní - rýchlosť výstavby spôsobuje, že stavba nedostatočne vyschne. Problémom panelákov sú takzvané systémové poruchy konštrukcie. „Týkajú sa domov, ktoré sa stavali hromadne," hovorí Sternová. „Rôzne typy domov majú svoje typické systémové poruchy, napríklad balkóna alebo obvodového plášťa. Tie sú odstrániteľné pri obnove domu a nie sú životu nebezpečné, netreba ich však zanedbávať."

Spadnú?

Často sa stretávame s názorom, že niektoré neobnovené paneláky už doslovne začínajú padať ľuďom na hlavu. „Takýto problém naozaj ešte nikde nehrozí," usmieva sa Zuzana Sternová. „Nemali by sa však uskutočňovať svojvoľné zásahy do nosných konštrukcií."

Hovorí sa, že aj v prípade, že by sme chceli panelový dom úplne „zrusiť", klasické riadené odpálenie trhavinou by nefungovalo. Sternová to potvrdzuje. „Vzhľadom na masívnu konštrukciu je lepšie dom postupne rozobrať."

dlhace.jpg

Dlhé diely, posledné bratislavské sídlisko, dostavali ho začiatkom 90. rokov. FOTO - TASR

Nemecká cesta

Mohli by ste si povedať, že kto by už rozoberal panelák. V jednej krajine s tým však majú bohaté skúsenosti - v Nemecku. Po páde Berlínskeho múra mali východonemecké paneláky zaujímavý osud. Po odchode Rusov a migrácii obyvateľov do bývalého západného Nemecka zostalo asi milión bytov voľných. Preto veľa panelákov úplne rozobrali, pričom v niektorých prípadoch sa panely použili na stavbu nových rodinných domov alebo iných objektov ako umelé horolezecké steny. Ostatné paneláky dôkladne rekonštruovali.

„Vo východnom Berlíne paneláky aj znížili o niekoľko podlaží, aby pôsobili príjemnejšie," hovorí Zuzana Sternová. „Medzi solitéry dostavali nové domy, aby sa vytvorili ulice a námestia. Domy obnovovali dôkladne, napríklad sa nerobila diagnostika balkónov, ale ich úplne zrezali a dostavali nové priečelia s väčšími lodžiami, takže domy dostali úplne novú fazónu."

Panelákové sídliská sú určite problematickým dedičstvom, ale Peter Szalay to nevidí nejako dramaticky. „Mesto nemôže vzniknúť za 20 - 30 rokov," hovorí. „Aj panelové sídliská sa začínajú meniť a dostávať ľudskú tvár. Niektoré z nich sú už príjemnými a živými miestami."

Paneláky v kultúre a umení
  • Podrobným sprievodcom peším výstupom na najvyššie poschodie paneláka je pieseň Richarda Müllera Po schodoch. Český pesničkár Slávek Janoušek má o panelákoch hneď dve skladby - Náš dům a Pohled z okna.
  • Věra Chytilová v roku 1979 nakrútila film Panelstory aneb Jak se rodí sídliště.
  • Významnú úlohu hrá panelák v románe Jany Beňovej Plán odprevádzania.
  • Slovo panelák momentálne rezonuje aj vďaka rovnomennému seriálu. Podľa všetkých indícií ide však o novší bytový dom.
Zaujímavosti a čísla
  • Prvý slovenský panelák postavili v Bratislave na Kmeťovom námestí 5 a 6 v roku 1954. Úderníci to zvládli za tri mesiace.
  • Prvé panelové sídlisko postavili v Bratislave na Račianskej ulici (predtým Ulica februárového víťazstva) v rokoch 1958 - 1961.
  • Bytové domy (budovy s viac ako troma bytmi) sa na Slovensku nachádzajú iba v 567 obciach, vôbec sa nenachádzajú v 2317 obciach.
  • Iba v 130 obciach sa nachádzajú bytové domy s celkovým počtom viac ako 500 bytov.
  • Najviac bytov bolo postavených v rokoch 1955 - 1983 (470 756 bytov).
  • Z 21 723 bytových domov na Slovensku sa iba 175 nachádza v nadmorskej výške nad 800 metrov.

Ako mohla vyzerať Petržalka - víťazné štúdie

japonsko.jpg

juhoslavia.jpg

reiner.jpg

russel.jpg

Víťazné štúdie súťaže o Petržalku.

Foto - archív SAV

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 632
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 324
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 106
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 968
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 662
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 538
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 524
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 469
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 456
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 010

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zákon chrániaci médiá je ľahké obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

KOMENTÁRE

Ako neprekročiť novinársky rubikon

Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.

SVET

Merkelová prijatie utečencov po rokoch neľutuje

Nemecká kancelárka nechce prijímať ďalších ľudí zo Sýrie.

Neprehliadnite tiež

Domov

Kiska sa v New Yorku zúčastnil na biznis fóre, s podnikateľmi hovoril aj o Slovensku

Spomedzi lídrov biznisu sa fóra zúčastnil aj najbohatší človek sveta Bill Gates.

Domov

Ministerka Lubyová: Nikto v EÚ nechce pozastaviť eurofondy pre vedu a výskum

Pripomenula, že ministerstvo školstva zrušilo problematickú eurofondovú výzvu.

Domov

Slováci si podľa WHO vypijú viac, podobne sú na tom Ukrajinci aj Česi

Alkohol pijú podľa štatistík častejšie muži než ženy.

Domov

Café Európa: Európska budúcnosť Česka a Slovenska

Aké je miesto Česka a Slovenska v Európskej únii? Sledujte diskusiu naživo.