SME

Laco Ďurkovič: Fašista a dobrý človek sa nevylučujú

V spravodajstve TV JOJ funguje metóda sexu od konca, tvrdí v rozhovore jej exreportér Laco Ďurkovič.

Narodil sa 1. apríla 1974 v Košiciach. Zmaturoval na gymnáziu, následne založil Slobodu zvierat (1992), ktorej šéfoval osem rokov. Ešte počas tohto obdobia (1997) zakladal OZ Ľudia proti rasizmu, od roku 2000 do 2005 v ňom bol šéfom. Po odchode pracoval aNarodil sa 1. apríla 1974 v Košiciach. Zmaturoval na gymnáziu, následne založil Slobodu zvierat (1992), ktorej šéfoval osem rokov. Ešte počas tohto obdobia (1997) zakladal OZ Ľudia proti rasizmu, od roku 2000 do 2005 v ňom bol šéfom. Po odchode pracoval a (Zdroj: archív Laca Ďurkoviča)

V spravodajstve TV JOJ funguje metóda sexu od konca, tvrdí v rozhovore pre SME.sk jej exreportér Laco Ďurkovič.

Ľudia vás od prvej chvíle vnímajú ako kontroverzného. Nielen kvôli výzoru, ale aj kvôli správaniu. Vyčnievanie z normy musí mať počiatky v detstve. Mýlim sa?

Premýšľal som o tom mnohokrát, ale na nič konkrétne som neprišiel. Ak mierite k tomu, že by som mal nebodaj zlé detstvo a podobne, tak to určite nie. Možno je to tým, že som sa narodil prvého apríla, som v znamení Barana, teda tvrdohlavý človek, večne idúci proti múru. Začalo to na základnej škole. Nosil som ruskú vojenskú čiapku z Odesy a obvinili ma, že chcem naznačiť vojenský režim na škole. Nezmysel, šlo skôr o recesiu. Nosil som potrhané rifle a náušnice, zároveň som miništroval v kostole.

Je pravda, že už počas gymnázia ste brigádovali v pôrodnici?

Jasné, od pätnástich som v nemocnici trávil každé prázdniny, mamka je lekárka. Najskôr som chcel fungovať v márnici, ale nemali voľné miesto, tak som skončil v pôrodnici. Keďže som bol aj pri interrupciách, nemalo to od márnice ďaleko.

Ako neplnoletý ste sa zúčastňovali potratov?

Samozrejme. Robil som predoperačné a pooperačné úkony. Každý deň som tie ženy umýval, niektoré ma oslovovali pán doktor. Pripravil som ich na zákrok, priviazal na kozu, nastavil ruky na anestéziu, prišiel lekár a šlo sa na to. Takto som na vlastné oči videl mnohé pôrody aj interrupcie.

Čo si o nich myslíte?

Videl som potraty, ktoré sa robili oficiálne, ale aj mnohé tajné. Niektoré sa po pracovnej dobe jednoducho neevidovali, asi stačilo mať známosti alebo peniaze. Nesúhlasil som s takými praktikami, no bol som šestnásťročný šušeň, nevedel som, čo s tým, tak som sa len pohádal s lekárom, nafotil si to a dal výpoveď. Skončil som v nemocničnej kuchyni. Ale bola to vzácna skúsenosť.

Asi je zbytočné dolovať z vás, o ktorú nemocnicu šlo.

Veru zbytočné, už je zrušená. (smiech) Moyzesova v Košiciach. Nikdy nechcite počuť plač ženy, ktorej v tele zomrelo dieťa, musela ísť na povinnú interrupciu, hoci bola presvedčená že dieťa stále žije. Drží vás za ruku 40 ročná žena a kričí: cítim, že ešte žije! V kontraste s tým som stretával pipenky, ktoré tam boli už tretíkrát a brali to, akoby bol lekár len kondómom. Ani lekári však neboli vždy hviezdy. Raz som videl, ako prišla Rómka a doktor jej dal facku.

Interrupcia je vec medzi ženou, lekárom a Bohom, chlapa do toho nič

Príde mi neuveriteľné, že ste to robili ako neplnoletý.

Ja viem, pre mnohých v mojom okolí to bol šok. Interrupcie sú hardcore, verte mi.

O tom snáď nikto súdny nepochybuje.

Plody tejto práce sa vtedy vyškrabali a vysali do dvoch päťlitrových zaváraninových fliaš. Nazbieralo sa asi šesť litrov za deň, potom sa to vylievalo do záchodu. Prvý deň som v nemocničnej záhrade vykopal jamu a zvyšky detí zakopal. Na druhý deň som povedal, že to odmietam vyhadzovať, tak to dali robiť iným.

Predpokladám teda, že ste apriori proti abortom. Ste veriaci.

Som, pretože viem, ako vyzerá interrupcia zblízka, na strane druhej rešpektujem aj práva žien. Nemajú o tom rozhodovať muži alebo zákon. Bolo by scestné rozkazovať ženám, čo majú robiť. Stotožňujem sa s tým, že ide o vec, pohybujúcu sa medzi svedomím ženy, jej doktorom a Bohom. Do tohto trojuholníka nemienim vstupovať.

Muž má právo do toho hovoriť, pokiaľ to dieťa splodil, nie?

Budem sa opakovať. Som muž a nevidím dôvod na vstupovanie do svedomia žien. Nikdy by som si to nedovolil. Hlavné problémy, ktoré by mala spoločnosť pri abortoch vyriešiť, sú chýbajúca sexuálna výchova a nedostatok informácií o antikoncepcii.

Hovorí sa, že kto nevie zaujať inak, skúša to aspoň vizuálom. Vaše číra na hlave, pírsingy, tetovania by toho mohli byť dôkazom. Sú?

Myslite si, čo chcete, ja viem, že nie sú. Zaujal som aj bez toho, aby som chodil s týmto lookom. Prvý piercing som si dal v 26 rokoch, tetovanie v tridsiatke. Mne sa jednoducho taký výzor páči a na čelo si môžu ťukať iba obmedzenci. (smiech)

Nemali ste v detstve komplexy?

Nebol dôvod, ešte aj frajerky som mal medzi prvými. To, že mám ísť proti prúdu a konvenciám, ovplyvnilo hlavne to, že som v pätnástich zažil novembrovú revolúciu a videl, že sa dá meniť svet. Aj diktatúra. Možno naivne, ale úprimne. Veril som, že láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Odvtedy som nerobil iné, len sa snažil pomáhať. Aj preto som toľké roky venoval právam zvierat aj ľudí.

Taký mladý a taký uvedomelý?

Už za komunistov som si zažil svoje. Nám, mladým metalistom, bežne strhávali náušnice, trhali nášivky, cvoky, zakazovali dlhé vlasy. Stačilo počúvať Citron, Arakain, Iron Maiden či Tublatanku, komouši vás hneď mali za idiota. Za moje „protisocialistické" výstrelky som mal dvojku zo správania už na základnej škole.

4.jpg

Pri mojej autonehode sa nenašli žiadne drogy

Kedy ste sa stali veriacim?

Tesne pred revolúciou, tuším v októbri 1989. Oddal som sa Bohu, čo sa prehĺbilo smrťou milovanej babky, dovtedy som nepoznal ani omšu. Od marca 1990 som začal aj miništrovať. Namotal ma na to kamarát z ulice. Bola tam sranda, v košickom Dóme fungoval starý a milý páterko, ktorý keď prišiel, vyhodil baretku, a my sme ju museli chytať. Vždy som si dal v sakristii dole náušnice a sukňou prekryl roztrhané zelené rifle. Neviete, ako ma potešilo, že mi kňaz raz povedal, že aj Ježiš bol anarchista. (smiech)

Pred rokmi ste mali autonehodu, v moči vám údajne našli drogy. Ako to bolo?

Predbiehal som, vodič predo mnou zrazu odbočoval, tak som doň zboku nabúral. Policajný technik povedal, že nielen z vlastnej viny, ale ja si myslím, že áno. Veľmi ma to mrzí, dotyčného pána som viackrát navštívil. Našťastie nehoda na nikom nezanechala trvalé následky. Vtedy som zažil, čo to je, keď sa do vás pustia médiá...

Čo tá marihuana?

Neviem, či má význam o tom hovoriť, každý verí tomu, čomu chce. Nechcem, aby to vyznelo ako výhovorka. Vysielala to Markíza, predpokladám, že informáciu jej poskytli policajti, ktorým som ležal v žalúdku pre prácu v komisii ministerstva vnútra. Reportáž sa mi už vtedy zdala tendenčná, dnes naisto viem, že bola. Samozrejme, trvalo tri roky, kým súd rozhodol, že to nie je pravda. To už však nikoho nezaujímalo, hoci Ľubomír Karásek, vtedy šéfredaktor správ v Markíze, mi povedal, že ak to nebude pravda, ospravedlní sa mi. Paradoxne som nakoniec pracoval v spravodajstve, on doplatil na autonehodu.

Fajčili ste niekedy marihuanu?

Áno, ako ďalších 60 percent mladých ľudí na Slovensku. Hulič sa však zo mňa nestal, vôbec mi nerobila dobre, mal som závraty, vracal som. Do svojich 29 rokov som dokonca nepil ani žiadny alkohol.

A pred tou nehodou ste ju fajčili?

Nie. Súd mal k dispozícii výsledky znalca, vylúčila to aj expertíza. Jasné, že mnohých aj tak nepresvedčím, lebo to vedia lepšie, ako ja sám. Táto informácia ako zámienka dodnes slúži tým, ktorí má chcú osočovať. Pritom som statočne priznal vinu a niesol aj následky - dvojročnú podmienku plus viac ako dva roky zadržaný vodičák.

11.jpg

Marihuana ako vstupenka k tvrdým drogám je mýtus

Neskôr ste sa však angažovali za legalizáciu marihuany.

Nie za jej legalizáciu, ale dekriminalizáciu. Odsudzujem všetky drogy a nemyslím si, že marihuana neškodí. Faktom však je, že menej ako legálny alkohol, na ktorý už zomrelo množstvo ľudí. Marihuana ešte nikoho nezabila. Je nezmyslom trestať ľudí za niečo, čo nemá prakticky žiadnu spoločenskú nebezpečnosť. Prečo by ľuďom, ktorí väčšinou len experimentujú, mala hroziť basa za jednu ušúľanú cigaretu? Je to nezmysel, majúci pre spoločnosť negatívne dôsledky. Ľudia by síce nemali fajčiť trávu, ale už vôbec by za to nemali byť zatváraní do väzenia.

Marihuana je vstupenkou do sveta tvrdých drog. Tvrdia to onakvejší odborníci ako ja.

Je to mýtus, ako mnohé iné. Podľa prieskumov skoro všetci užívatelia tvrdých drog fajčili, väčšina pila alkohol, užívanie marihuany bolo až na treťom mieste. Rovnako porovnanie prístupu ukazuje, že v Amerike, v ktorej je marihuana prísne zakázaná, ju užíva viac ľudí ako v Holandsku, kde je takmer legálna. O tom som túžil urobiť sériu reportáží.

Po maturite ste šli bývať na záhradu. Tam vám napadlo založiť Slobodu zvierat?

V podstate áno, záhrada patrila kamošovi. V noci som sa v nej brutálne bál, cez deň to bol raj. Celé dni sme traja kamaráti filozofovali, ako zastaviť násilie na svete, v hlave sme mali Bibliu, punk, chceli sme sa angažovať. Dnes je jeden z nich psychológ, druhý chirurg. Potom mi napadlo, že spravíme veľký Koncert proti násiliu na všetkom živom. Aj sme ho urobili, prišlo 53 kapiel, makali sme na tom dva mesiace. Založili sme Slobodu zvierat, lebo som žil v tom, že ak ľudia dokážu riadne precítiť a pochopiť utrpenie zvierat, tak už nedokážu ubližovať ani ľuďom.

Naivita, nie?

Áno, ale nádherná. Nádherná!

Vychádzali ste z toho, že ak človek nedokáže ublížiť zvieraťu, potom neublíži ani človeku. Nemalo by to byť naopak?

Prečo? Mne to vychádzalo takto. Ak neublížime mačke, či sliepočke, ako by sme dokázali ublížiť inému človeku? Ak niekto nebude kopať do psa, snáď nekopne ani človeka, nie? Ak niekto nebude jesť mäso, lebo nechce ublížiť prasaťu, hádam nepôjde zabiť černocha. Paradoxne som neskôr zistil, že všetko je inak.

Prečo?

Do Slobody zvierat mi napísala jedna pani, ako je jej ľúto zvierat, na ktorých sa robia pokusy. Pridala názor, že tie by sa mali radšej robiť na Cigánoch, černochoch, Židoch a podobne.

Odkedy ste vegetarián?

Od roku 1991. Pozrite sa na mňa a hneď vidíte, že takí ľudia netrpia hladom. (smiech) V Slobode zvierat nám pomáhal aj Jožo Ráž a ten raz povedal, že život treba žiť smerom od bolesti, nie k nej. Dodnes verím, že bolesť je jeden z determinantov etiky.

13.jpg

Naša veľká fanynka nosila pravý kožuch

Ľudia hovoria, že majú radi zvieratá, ale myslia tým najmä psov, mačky, rybičky v akváriu, andulky a podobne. Na strane druhej iné zvieratá bežne jedia. Nie je v tom rozpor?

Pozor, nie je pravda, že každý má rád psov alebo mačky. Počuli ste predsa o idiotoch, ktorí také zvieratá týrali, či podpálili.

Nemyslím hlupákov, ale slušných ľudí. Staviam do rozporu vyjadrenie človeka, ktorý si vezme zviera z útulku, pomáha iným zvieratám, ale zároveň konzumuje mäso.

Jasné, že je v tomto rozdiel. A veľmi významný. Pomoc zvieratkám na ulici, či v útulku, sa nazýva ochrana zvierat. No ochrana práv zvierat znamená, že zvieratá by sme nemali používať ani na jedenie, obliekanie, pokusy, a nemali by sme ich zneužívať na zábavu v cirkusoch a ZOO. Preto som vegetarián, neobliekam si kožušiny, snažím sa vyhýbať aj koži, používam kozmetiku, netestovanú na zvieratách, chodím len do cirkusov bez zvierat.

Oba prístupy sú prospešné a Sloboda zvierat sa zaoberala tak praktickou pomocou, ako aj ochranou práv zvierat. Neraz to však prinášalo isté rozpory.

Napríklad?

Raz na demonštráciu za práva zvierat prišla naša veľká fanynka, ale na sebe mala pravý kožuch. Úprimne tie zvieratá milovala, angažovala sa v pomoci útulku, proti týraniu zvierat...

A zároveň podporovala biznis, založený na zabíjaní. Ako teda pozeráte na ľudí, ktorí konzumujú mäso, či nosia kožuchy?

Tak, že nerešpektujú práva zvierat. Nevyčítam im to, z toho som už vyrástol. Jednoducho skôr dávam vlastný príklad a hovorím o tom, ako by som mal niekoho odsudzovať. Nepáčia sa mi ani tí, ktorí na zvieratách robia pokusy, alebo sa zabávajú na ich týraní v cirkusoch alebo ZOO.

Cirkusy chápem, tá drezúra je šialená, ale ZOO?

Závisí od typu. Pracovne som ich navštívil v celom svete minimálne 40. Sú naozaj rôzne. Bratislava mala pred rokmi najhoršie hodnotenie z hľadiska podmienok pre zvieratá, dnes je to iné. V Bojniciach mali kedysi v jednej malej klietke 12 opíc. Prišli sme tam s inšpektormi, nechápali, ako je to možné. Povedali sme to tamojším šéfom, reagovali skvele. Zmenili to, spravili veľký pavilón opíc. Smutné je, že s väčším priestorom začali zväčšovať aj počet opíc, čím sa vracali tam, kde boli.

Rovnako v Košiciach - pre medvede, ktoré odpredali do cirkusu, aby ich po našom tlaku, keď Schusterovi napísala aj Brigitte Bardot, odkúpili naspäť, urobili ukážkový priestor. Neprestali ich však rozmnožovať, čo bolo scestné. Postupne však na Slovensku začali fungovať aspoň nejaké štandardy. Myslím si, že aj návštevník je spokojnejší, keď vidí spokojné zvieratá v nestiesnenom priestore. V ZOO totiž žijú celý život. Lev, tiger, hroch, slon, či opica, nie sú domestikované zvieratá. Len šialenec ich môže zatvárať do malých priestorov.

V Slobode zvierat jedol mäso len jeden zamestnanec

Je pozeranie sa na zvieratá v ZOO zvrátené?

Nemali by sme učiť deti prehliadať mreže.

Chodíte do nich ako turista?

Nechodím, ale bol som v ZOO aj s dcérou.

V tom je rozpor.

Naopak. O ZOO počula, videla rozprávky, tak ju, logicky, chcela vidieť. Nemám vo zvyku deťom niečo zakazovať. Poznala pritom môj názor, vedela, že sme vegetariáni, hoci ona konzumuje mäso a nik jej to nezakazuje. Ukazoval som jej tigra v košickej ZOO a vysvetľoval, že má malú klietku. Pýtal som sa jej, či si myslí, že je naozaj šťastný. Sama potom zhodnotila, ako sa ktoré zvieratá majú, napríklad kozičky behali po areáli. Tým trhala trávu a hrala sa s nimi.

OK, nech deti tie zvieratá vidia, lebo inde nemajú možnosť, ale potom im poskytnime informácie aj o odvrátenej stránke celej veci. Kochať sa krásou zvieraťa je super vec, ale nech to je ako v mnohých ZOO po svete, kde sú obrovské plochy a nie malé klietky.

Ako sú na tom naše ZOO?

Kontroly s inšpektormi sme v nich robili pred viac ako desiatimi rokmi, takže o súčasnosti nemôžem hovoriť. Riaditeľka bratislavskej ZOO proti nám vyvíjala rôzne aktivity, šéf v Bojniciach bol, naopak, veľmi ústretový. Snažili sme sa im vysvetliť, že návštevníci prídu do ZOO na dve hodiny, zjedia tam hamburger a odídu, ale zvieratá tam ostávajú stále. Preto potrebujú slušné podmienky. V zahraničí by bola ZOO bratislavského typu neprípustná. Dnes je všetko inak, v mnohých veciach sa zlepšila.

V Bojniciach som videl slony, priviazané o nohu.

No, fixácia je v civilizovanom zahraničí nemysliteľná. Takto držané divé zvieratá časom ochorejú na takzvanú zoochózu. Vidieť to na zvieratách, čo robia takzvané stereotýpie - chodia stále v tom istom kruhu, kývajú sa pol dňa rovnako, opakujú pohyby, čiže sa de facto zbláznia. Aj preto hovorím, že naše ZOO síce spravili pokrok, ale stále majú čo doháňať.

V Slobode zvierat robili len vegetariáni?

Takmer. Pracovalo tam 26 zamestnancov, mäso konzumoval jeden. Prijal som aj nemálo tých, čo jedli mäso, ale postupne sa ho sami od seba vzdali. Mnohí sa však k nemu po čase vrátili, čo je škoda, ale ich vec. Dnes nikoho nepresviedčam, každý zodpovedá za seba. Uf, to boli časy, keď rodičia doma jedli mäso a ja som sa pri stole rozplakal. Ale aspoň ma potom prestali nabádať na to, aby som ho konečne začal jesť. Dnes už každý vie, že ak prestane jesť mäso, uľaví sa mu aj po zdravotnej stránke. Nik z nás by pritom nechcel zažiť obrovské utrpenie zvierat pri chove, transporte či porážke. Paul McCartney povedal peknú vetu: „Ak by mali bitúnky steny zo skla, všetci by sme boli vegetariánmi."

12.jpg

Najväčší dar útulku dala teta s drahým kožuchom

Odsudzujete ľudí, ktorí nosia norkové kožuchy alebo šály z líšky?

Nie, dnes pozerám na ľudí s nadhľadom. Nedá sa posudzovať na základe jedného znaku, ľudia často konajú z nevedomosti. Na prvá pohľad nejako vyzerajú, ale v skutočnosti sú iní, lepší. Napríklad najväčší dar nášmu útulku zvierat poskytla teta s drahým kožuchom. Priniesla peniaze aj tonu žrádla. V jej správaní je rozpor, ale zvieratá mala úprimne rada a nezištne im pomáhala.

Poviem iný príklad - poznal som jedného neonacistu, pritom mu šlo úprimne o to, aby pomáhal iným ľuďom. Rozumiete mi? Nie je ťažké niekoho odsúdiť na základe prvého dojmu. Ja som s ním dlho hovoril a zistil, že je síce pomýlený, ale vôbec nejde o zlého človeka. Dnes už nie je nácek. Každý koná podľa toho, čo vie, a ako veci cíti.

Schematické pohľady sú teda nezmysel?

Samozrejme. Tá pani s kožuchom prišla aj na našu demonštráciu a držala transparent Stop týraniu zvierat. Kožuch pritom mala na sebe.

Čo ste vlastne Slobodou zvierat dosiahli? Od viacerých som počul, že Ďurkovič si robil PR.

U nás je závisť národnou povahovou črtou, úspech sa neodpúšťa. To, že som roky robil sedem dní v týždni, makal za minimálnu mzdu, lebo som bol nadšenec, to nik nechce vidieť. Slobodu zvierat som vybudoval z nuly, a keď som odchádzal, mala 30 tisíc členov, 14 regionálnych centier, úspechy, 26 zamestnancov, viac ako 12 000 zachránených zvierat v útulkoch, podarilo sa nám zastaviť pokusy na zvieratách v školách.

Rovnako to bolo aj v OZ Ľudia proti rasizmu. Aké PR? Načo by mi bolo? Väčšinu mojich aktivít ani nebolo vidieť. Za prácou bolo vždy úprimné presvedčenie a oddanosť pomáhať druhým. Málokto vie, že som každú sobotu rozdával ľuďom na ulici jedlo zadarmo, trvalo to viac ako štyri roky. Pustil som sa aj do kontroverznej témy, ako je dekriminalizácia marihuany.

Vždy som sa úprimne tešil, keď sa niečo dobré podarilo, hoci ma to stálo peniaze aj čas. Prvý úspech prišiel v roku 1992, zastavili sme snahu organizovať v Československu býčie zápasy. V Ľuďoch proti rasizmu nebolo nič krajšie, ako keď mi matka černošských detí povedala, že vďaka nám už môžu jej deti chodiť po ulici bez toho, aby dostali facku, či ich niekto opľul.

Mnohí neonacisti sú inteligentní, nie vypatlaní

Prečo ste odišli zo Slobody zvierat a zakladali Ľudí proti rasizmu?

Bolo to prirodzené. Nemôžem chrániť práva zvierat, keď opomínam tie ľudské. Odchod bol ťažký, v Slobode zvierat som strávil osem rokov, šlo akoby o moje dieťa, bál som sa, aby to nepadlo. Veril som však, že tá myšlienka je natoľko silná, aby v pohode prežila. Vyšlo to, hoci podľa mňa mohla dosiahnuť aj viac. Jej práca sa akoby zúžila len na útulok, iné akcie šli do útlmu. Škoda.

Hrôzy vojny sme síce nezažili na vlastnej koži, ale je jasné, že myšlienky fašistov boli myšlienkami charakterových vypatlancov. Prečo...

No, nech je nácek aj vypatlaný, ale práve preto môže ublížiť druhým. Na takéto brutálne útoky na Slovensku doplatili tisíce ľudí, niektorí z nich, žiaľ, neprežili. Napríklad Anastázia Balážová, matka detí, ktorú zabila partia nacistov, vtrhnuvších do jej domu len preto, že je Rómka. Čudovali by ste sa však, koľkí neonacisti sú mimoriadne inteligentní, nie vypatlaní. Takí sa už ale násilným útokom zväčša nevenujú.

Preto som použil slovo charakter. Inteligencia nijako negarantuje normálnosť. Dopoviem však - prečo napriek tomu, že môžeme vidieť filmy, čítať knihy, vidieť fotografie, hovoriť s pamätníkmi, existujú ľudia, ktorým sú také myšlienky sympatické?

Problém je, že fašisti tie informácie, fotky aj iné dôkazy, spochybňujú. Tvrdia, že je to židovský výmysel, že to tak nikdy neprebehlo, že to bolo inak. Veria tomu, čomu chcú.

Nesúhlasím, mnohí tie činy schvaľujú. Aj hlúpy nácek však vie, že Žid, Róm, homosexuál a tak ďalej, je človek.

Nevie. Pokojne povie, že to nie sú ľudia, ale čosi podradné, čo tomuto svetu škodí, preto to treba vykynožiť. Tí ľudia v sebe majú filozofiu nenávisti, nepremýšľajú ako ostatní. Takí potom nemajú problém vziať bejzbalku a niekoho capnúť po hlave. To, že to logicky nesedí, ich nezaujíma. Nech sa napríklad dozvedia to, že Slovania mali ísť do plynových komôr po židoch, či to, že Rómovia sú súčasťou indoeurópskej, čiže bielej rasy. Obdivujú neonacistov z iných krajín, no tí maďarskí by najradšej rozšírili svoju krajinu o Slovensko a nemeckí by Česko najradšej opäť vrátili do protektorátu. Všetci však rovnako hajlujú a nosia Thor Steinar. Je to postavené na hlavu. Ide o ideológiu nenávisti, ktorej stačia mýty, pamflety a klamstvá. V zahraničí sa tomu hovorí hatecrimes.

9.jpg

Popieranie holokaustu a nosenie hákových krížov by sa nemalo stíhať

Mali by byť stíhaní popierači holokaustu? Lipšic tvrdí, že nie, Harabin opak.

Nemali. Spochybňovať holokaust je síce nezmysel, ale trestať niekoho za hlúpy názor? Aj neustále potláčanie revizionistov sa môže prejaviť tak, že im bude veriť stále viac ľudí, veď najviac chutí zakázané ovocie. Plne chápem hrôzy vojny, ale nemať možnosť spochybňovať počty zabitých židov, či plynových komôr? Nesúhlasím. Je to riadna stigma a kritické zhodnotenie holokaustu nikomu neuškodí. Čím viac je nenávistných rečí, tým viac by mali zaznievať argumenty proti nim.

Nehovoríme o kritickom zhodnotení, to predsa môžu robiť len historici, nie tí, ktorí o tom nič nevedia.

Lenže stíhanie takých ľudí hlupákom len pomáha stavať sa do pozícií obetí. Ja si dokonca myslím, že by nemalo byť trestné ani nosenie hákových krížov.

Týmito názormi mnohých zaskočíte, myslia si o vás opak.

Je to možné. Keby tu behali po uliciach šašovia s hákovými krížmi, každý by sa z nich smial. Vtedy by možno pochopili, akí sú trápni. Dnes z nich zbytočne robíme obete. V Amerike môžete slobodne hajlovať, nosiť hákové kríže, masturbovať nad Hitlerovou fotkou, nikto vám za to nič nespraví, maximálne si bude ťukať na čelo.

Názory nech má každý, aké chce, ale trestať by sme mali až vtedy, keď v tom budú výzvy na násilie, že niekoho treba zabiť, vykynožiť, udrieť, ponížiť a podobne. Dnes si však myslím, že polícia na Slovensku na to nie je pripravená. Vedomostne, personálne, logisticky, ani materiálne. Polícia predsa musí mať dokonalý prehľad o takýchto hnutiach, aby dokázala zabrániť násiliu.

Koľko je u nás nacistov?

Keď som v roku 2005 odchádzal z Ľudí proti rasizmu, ich počet sa redukoval z päťtisíc asi na dvetisíc. Dnes sa ich počet zvýšil, už nejde len o klasických náckov, ale o všelijaké odnože. Niektorí sa snažia prekrstiť na nacionalistov a podobne. Počet vzrástol, časť tvorí mládež, ktorá chce pôsobiť trendy, ale aj zakomplexovaní mladíci, ktorí si chcú posilniť podlomené sebavedomie. Množstvo sa ich uplatňuje ako futbaloví „tiež fanúšikovia", čím zbytočne škodia klasickému chuligánstvu.

Fašisti tvoria obrovské spektrum, nedá sa zovšeobecňovať. Označujú sa tak všelijakí dedinskí chlapci z valala, ktorí niekoho zmlátia a myslia si, že už sú skinheadmi, hoci tí boli pôvodne proti rasizmu, taktiež 70-roční korheli, oslavujúci Tisa, niektorí členovia a prívrženci Slovenskej pospolitosti, ale aj príslušníci rôznych mafií. Množstvo z nich sa však ticho začlenilo do spoločnosti, do silových zložiek, nosia kravaty, študujú vysoké školy, snažia sa robiť biznis.

Osobne sa poznám s mnohými z nich, nie všetci sú úplní idioti. Ich názory na isté veci sú hlúpe, v iných veciach dokážu byť skvelí. Nacista alebo fašista nemusí byť automaticky zlý človek, no musí pochopiť, že sám sa vyznávaním tejto zvrátenej ideológie degraduje.

Fašista a dobrý človek sa nevylučujú?

Absolútne nie. Fakt. Nesúhlasím s násilím, ale nemôžem niekoho odsúdiť len preto, že má hlúpe názory na istú vec. Raz jeden vykrikoval, že neznáša Ďurkoviča. Keďže som tam stál, ukázal som sa mu, uveril mi až keď videl občiansky preukaz. Debatovali sme do siedmej rána a fakt to nebol blázon. Nakoniec vysvitlo, že má najlepšieho kamoša Cigána a nebude to s ním také zlé, hoci sa štylizoval do pozície veľkého nácka. Takýchto diskusií som absolvoval množstvo, viacero odrastených neonacistov už má nadhľad, nie ako mladí horkokrvní agronaziskíni.

3.jpg

Kaliňák to má v paži, náckovia vyliezajú ako potkany

Poznám ľudí, ktorí navštívili koncentračné tábory a nijako to s nimi nezamávalo. Sú bezcitní?

Náckovia tam chodia z iných dôvodov ako vy. Pre nich to znamená čosi iné, nie je dôvod, aby to s nimi citovo mávalo. Oni sa celkom radi odfotia pod nápisom Arbeit macht frei.

Porovnajte prístup Dzurindovej a Ficovej vlády k extrémistom.

Za Šimka, Pittnera a Palka to bolo oveľa lepšie. Po príchode Kaliňáka rastú neonacistom krídla. A to som čakal, že po tom zabednenom Palkovi príde nejaký sociálny demokrat, a, podobne ako v zahraničí, náckov dorazí. Stal sa opak. Fašisti tu majú najväčšie eldorádo za posledné roky. My sme im šli po krku, a po tom, čo zabili Tupého, chodili po kanáloch. Dnes znovu vyliezajú z dier ako potkany.

Kaliňák to má v paži, na ministerstve nemá jediného odborníka, ktorý by rozumel problematike. Jeho predchodcovia sa aspoň snažili. Dnešní netušia, ako nacisti pracujú s internetom, organizujú koncerty, distribuujú nahrávky, iné materiály, infiltrujú sa medzi policajtov, príslušníkov SIS, vojakov a tak ďalej. V Česku sa tým zaoberá množstvo špecialistov, u nás pár nadšencov, no bez dostatočnej podpory rezortu. Kedysi sme dosiahli, že na polícii bol útvar, ktorý sa na to špecializoval, dnes akoby na to kašľali. Fašisti sú pritom ako vši, stačí zatrepať kožuchom a je po nich. Podotýkam, že ani iní mocní neboli kóšer. Dzurinda nám na stretnutí k Európskemu dňu proti rasizmu vravel, aby sme nepreháňali. Našťastie jeho ministri vnútra mali iný názor.

V jojkárskom spravodajstve funguje metóda sexu od konca

Naposledy ste boli v JOJ, nedávno ste dali výpoveď. Mnohí ju nazývajú hnojom. Čo si o tom myslíte?

Vždy som robil svoju prácu poctivo, aj tú v JOJ. Spravil som viac ako 300 reportáží. Otázkou je, pod ktorú z nich by som sa dnes nemohol podpísať. O ktorej môžem povedať, že sa za ňu hanbím?

To nepoviete, ale mnohé boli riadne bulvárne.

Napríklad? Súčasťou života je aj humor a recesia, s radosťou som sa prihlásil, aby som mohol ísť robiť reportáž o Paris Hilton. Do JOJ patria aj odľahčené správy, to mi vyhovovalo. Pravdou je, že vynikajúco spracované vážne témy sú niekedy prehliadané, keďže nie sú považované za mienkotvorné. Niektorým napríklad prekáža účinkovanie zvieratiek na konci správ. Čo je na nich zlé?

Nič, otázkou je, či také niečo má byť v spravodajstve.

Po tých mordách, čo v správach niekedy sú, je super, že sa končí pozitívnou odľahčenou bodkou so zvieratkami. Ľuďom sa to predsa páči, iste by im to už chýbalo. V jojkárskom spravodajstve pritom funguje metóda sexu od konca, ktorá sa používa aj v mnohých iných televíziách.

To je aká?

Najskôr ukážete divákom vyvrcholenie, teda výbuch, alebo informáciu, že niekto vyrobil najväčšiu žehličku na svete, potom ukážete, ako to dotyčný spravil, teda samotný styk, a ukončíte to následkami - na čo tá vec bude a čo s ňou, v prenesenom význame vlastne dôsledok milovania - dieťatko. Takto to viac zaberá.

Je spravodajstvo typu JOJ potrebné?

Nie je potrebné žiadne spravodajstvo, ľudia by sa mohli venovať užitočnejším veciam. Ja okrem počúvania vlastnej hudby čítam len spravodajstvo na SME.sk, respektíve inde na internete, k tomu počúvam správy v Rádiu Slovensko a hudbu na Vive. Nič iné nepotrebujem. Podľa vás sú vôbec nejaké správy potrebné?

Sú?

Neviem. Patrí do správ informácia, že babka ide na babete?

Ťažko. Musela by zraziť politika.

Vidíte. Ale mne sa práve taká obyčajná správa o neznámej babke páči, je super. Nielen politika a vážne veci, to je typické spravodajstvo JOJ, na ktoré si ľudia zvykli. Bavia sa na tom, lekári v službe pri tom žerú čipsy a potom idú dospávať. Samozrejme, správy by nemali byť len o tom.

8.jpg

Vysielajú televízie hlúpe programy preto, lebo to chcú ľudia, alebo to chcú ľudia preto, lebo televízie pokazili ich vkus?

Je to o šikovnosti. Ak niečo divák chce, treba mu to ponúknuť. Keď má niekto dobrý vkus, nemôže mu ho iný skaziť. Niekto nadáva na Senzus, ale aj keď nie je podľa môjho gusta, nemienim naň nadávať. Nebudem sa naň pozerať, ale beriem ho ako fenomén.

Otázkou je, aký.

Pre niekoho je to nevkus nevkusu, ale predal státisíce CD a ľudia na jeho program vo veľkom pozerajú. Povieme teraz, že tí diváci sú debili? Ľudia sú rôzni, každého baví niečo iné. Nás ostatných do toho nič. Mnohí kritizujú Markízu aj Joj. Kto im káže to pozerať? Mne skôr vadí politické zasahovanie do televízie, platenej z našich daní, pričom opäť vysiela monológy premiéra. A ako vlastne ľudia môžu kritizovať programy, keď zároveň tvrdia, že ich nepozerajú, lebo sú hlúpe? Kto im bráni prepnúť na Spectrum? Každý večer máme v obývačkách slobodné voľby. Na JOJ sa mi navyše páči, že sa na jej obrazovke vyskytujú mamy s deťmi, gayovia, Rómovia, židia, Maďari, a donedávna tam robil aj jeden punker. (smiech)

Kazia komerčné televízie vkus alebo nie?

Možno máte pravdu, ale na rozdiel od volieb si program v televízii môžete voliť nie raz za štyri roky, ale hneď. Telka, ktorú ľudia nepozerajú, predsa nevysiela. Ak mierite k šotom o kriminalite, autonehodách a podobne, súhlasím, že je toho veľa, a mne sa to nepáči. Súkromná televízia však vysiela to, čo si ľudia želajú. Čím krutejšie správy, tým väčšia sledovanosť. Je to humus, ja by som také správy nerobil, stalo sa to len párkrát a stačilo. Môžem tiež povedať, že je to najjednoduchšia robota - nasnímať mŕtvolu, nehodu, pár plechov, povedať pár slov a hotovo. Mne to síce nesedelo, ale nemôžem to odsúdiť. Osobne inak telku vôbec nepozerám, žiadnu doma nemám.

Prečo ste vlastne z JOJ odišli?

Vždy po čase mám chuť začať niečo nové. Aktuálne sa chcem venovať deťom, domu, sebe, zároveň ísť na pár mesiacov do zahraničia. V televízii ma to už nebavilo, nevedel som podať stopercentný výkon, nemal som sa kam posunúť. Bavila by ma publicistika na spôsob Paľby, alebo bývalých Črepín, ale tie už neexistujú, takže nebola šanca. Zažil som množstvo nádherných chvíľ, veľa mi to dalo, bol som tam spokojný, ale je čas ísť ďalej. Práca s politikmi, vedcami, ľuďmi mocnými aj obyčajnými bola zaujímavá, videl som veľa vecí zblízka a nevylučujem, že sa niekedy vrátim.

Rozhovor bol autorizovaný, Laco Ďurkovič doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 065
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 876
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 612
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 935
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 099
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 116
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Desať stredných škôl v kraji zlepší vďaka grantu svoje prostredie.


SITA
Výstrahy na piatok.

Platia výstrahy.


TASR
Vlajky pred Prezidentským palácom v Bratislave.

Aliancia je základným pilierom bezpečnosti, komentujú politici.


SITA a 1 ďalší
Európsky parlament.

Voľby do europarlamentu budú na Slovensku 8. júna.


TASR

Sportnet

Na snímke je slovenská tenistka Renáta Jamrichová.

Juniorská víťazka Australian Open vyradila už druhú slovenskú tenistku na turnaji v Egypte.


Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Connor McDavid

Nathan MacKinnon sa do štatistík nezapísal a jeho bodová šnúra skončila na čísle 19.


TASR
Janka Števková a Martina Kahulcová  na pretekoch Cape Epic.

Slovenská dvojica obsadila na Cape Epic 7. miesto.


SkryťZatvoriť reklamu