potvrdili.
Pripomeňme si dva kľúčové problémy tendra. Oznam o miliardovom tendri nebol na internete či vo vestníku, ale len na zamknutej chodbe ministerstva, čo odôvodňuje podozrenie, že víťaz bol vopred jasný a podmienky boli pre štát nevýhodné.
Druhý problém je, že z tendra boli zaplatené aj predražené položky ako logá za milióny, pričom podobné si iné úrady objednali za desaťtisíce.
Na ničom z toho sa médiá nepodieľali. Noviny oslovila profesionálna mediálna agentúra a štandardne požiadala o poskytnutie služby – uverejnenie inzercie.
To, že ministerská reklama bežala v rôznych médiách od Nového času po SME, dokazuje, že nešlo o pokútnu akciu
dohodnutú s jedným subjektom, ale normálnu kampaň.
A čo cena? Sprostredkovatelia, cez ktorých peniaze tiekli, kým sa dostali do novín, mali podklady aj prax, aby vyrokovali čo najlepšiu. Prečo vydavateľstvá nechcú zverejňovať sumy? Aby konkurencii neodkryli cenotvorbu a výšku zliav, ktoré poskytujú veľkým klientom. Keby však premiér veľmi chcel ceny vidieť, stačí sa opýtať vlastného ministerstva.
Požiadavka na vracanie peňazí od médií je už úplne absurdná – noviny na základe riadnej objednávky minuli farbu a papier na inzeráty, za ktoré dostali normálne zaplatené. Ak niekde vznikla škoda, mali by ju zatiahnuť úradníci, ktorí podľa NKÚ umožňovali obchádzať zákony, ako napríklad Ficov minister Štefanov. Ale pripomínať toto by asi nebol pre voličov až taký ťahák.
