BRATISLAVA. Svojho poslanca do Európskeho parlamentu si môže teoreticky zvoliť aj Zvolen či Považská Bystrica. Ak sa zopakuje scenár z posledných eurovolieb, na zisk mandátu bude opäť stačiť aj menej ako 40-tisíc hlasov.
Aby sa strana vôbec mohla uchádzať o euromandát, musí dostať aspoň päť percent z celkového počtu platných hlasov. „Pred piatimi rokmi zodpovedalo minimum asi 35-tisíc hlasom. Mandát pritom získala každá strana, ktorá dostala niečo cez 37-tisíc platných hlasov,“ hovorí Zuzana Lisoňová, politologička a analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Bačovia do únie! - komentár Lukáša Filu o eurovoľbách - KLIKNITE
Hlasy strán, ktoré minimálne kvórum nedosiahli, prepadajú. „Dá sa povedať, že voliči svojou nízkou účasťou stranám uľahčujú získavanie postov europoslancov. Výhoda je to najmä pre malé strany s disciplinovanými voličmi ako KDH či SMK,“ konštatuje Lisoňová. Pripomína však, že obe sa nakoniec pre vnútrostranícky rozkol do europarlamentu dostať nemusia.
Aj v eurovoľbách je možné využiť preferenčné hlasy – volič môže zakrúžkovať ktoréhokoľvek kandidáta bez ohľadu na jeho poradie.
„Preferenčný hlas však platí len vtedy, ak aspoň desatina voličov strany využije toto právo a ak konkrétneho kandidáta zakrúžkuje aspoň 10 percent voličov tejto politickej strany,“ hovorí zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie pre voľby do Európskeho parlamentu Lívia Škultétyová.
Prekrúžkovať sa do europarlamentu v roku 2004 sa podarilo poslancovi za SMK Arpádovi Duka-Zólyomimu.
Eurovoľby nevidieť, strany čakajú
Voľby do EP nelákajú médiá ani voličov. O receptoch na záujem strany zatiaľ mlčia.
BRATISLAVA. Prvé bilbordy a nie príliš úspešné pokusy strán dostať kandidátov do médií. Takto to vyzerá na Slovensku – v krajine s doteraz najnižšou účasťou v eurovoľbách – len tri týždne pred hlasovaním.
Hoci sa kampaň oficiálne začne až v sobotu, pred ostatnými voľbami sa neoficiálne agitovalo celé mesiace. Eurovoľby na rozdiel od hlasovania do parlamentu či o prezidentovi pozornosť nelákajú.
Ticho veští fiasko
Marketingový konzultant Marian Timoracký hovorí, že väčšina elektronických médií voľby takmer úplne ignoruje a aj aktivity strán sú podľa neho málo viditeľné. V porovnaní s ktorýmikoľvek inými voľbami podľa neho vyvolávajú jednoznačne najmenší rozruch. Zopakovať by sa tak mohla účasť spred piatich rokov, ktorá bola len 16,96 percenta.
Najväčšie strany Smer a SDKÚ organizujú kampaň centrálne. Jednotka kandidátky Smeru Boris Zala hovorí, že k účasti prispeje aj väčšia „vyhrotenosť politických pozícií“ než pred piatimi rokmi.
Na hrane zákona
Centrálnu kampaň robí aj SMK. Podľa podpredsedu Gyulu Bárdosa ju založili na osobnom kontakte s voličmi. Straníci už sú v regiónoch.
Jednotka na kandidátke SNS Dušan Švantner povedal, že si zatiaľ kandidáti kampaň organizujú sami.
Bilbordy sú zatiaľ bez čísla kandidátky a ako pri iných voľbách tak strany využívajú deravé zákony, ktoré určujú len začiatok „ostrej“ kampane.
Miroslav Kern
Kandidujú aj Maiga a Plačko
BRATISLAVA. Bruselské salóny zlákali aj zabávača Ibrahima Maigu a tanečníka Milana Plačka. Ani jednému politológovia šance nedávajú.
Maigu, ktorý si vrchol slávy zažil v polovici deväťdesiatych rokov, nominovala na treťom mieste Strana demokratickej ľavice. Plačka na piate miesto kandidátky dostalo Slobodné fórum.
Veľkú šancu nemajú ani najmladší kandidáti na europoslancov – 21-roční študenti Alica Vidličková za Agrárnu stranu vidieka na štvrtom mieste a Branislav Rusiňák, ktorý je päťkou komunistov.
K najstarším kandidátom patrí vo veku 69 rokov bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý vedie eurokandidátku SDKÚ.
V rovnakom veku je líder kandidátky Slobodného fóra, lekár Milan Izák.
Martina Kováčová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
