BRATISLAVA. Svojho poslanca do Európskeho parlamentu si môže teoreticky zvoliť aj Zvolen či Považská Bystrica. Ak sa zopakuje scenár z posledných eurovolieb, na zisk mandátu bude opäť stačiť aj menej ako 40-tisíc hlasov.
Aby sa strana vôbec mohla uchádzať o euromandát, musí dostať aspoň päť percent z celkového počtu platných hlasov. „Pred piatimi rokmi zodpovedalo minimum asi 35-tisíc hlasom. Mandát pritom získala každá strana, ktorá dostala niečo cez 37-tisíc platných hlasov,“ hovorí Zuzana Lisoňová, politologička a analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Bačovia do únie! - komentár Lukáša Filu o eurovoľbách - KLIKNITE
Hlasy strán, ktoré minimálne kvórum nedosiahli, prepadajú. „Dá sa povedať, že voliči svojou nízkou účasťou stranám uľahčujú získavanie postov europoslancov. Výhoda je to najmä pre malé strany s disciplinovanými voličmi ako KDH či SMK,“ konštatuje Lisoňová. Pripomína však, že obe sa nakoniec pre vnútrostranícky rozkol do europarlamentu dostať nemusia.
Aj v eurovoľbách je možné využiť preferenčné hlasy – volič môže zakrúžkovať ktoréhokoľvek kandidáta bez ohľadu na jeho poradie.
„Preferenčný hlas však platí len vtedy, ak aspoň desatina voličov strany využije toto právo a ak konkrétneho kandidáta zakrúžkuje aspoň 10 percent voličov tejto politickej strany,“ hovorí zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie pre voľby do Európskeho parlamentu Lívia Škultétyová.
Prekrúžkovať sa do europarlamentu v roku 2004 sa podarilo poslancovi za SMK Arpádovi Duka-Zólyomimu.
Eurovoľby nevidieť, strany čakajú
Voľby do EP nelákajú médiá ani voličov. O receptoch na záujem strany zatiaľ mlčia.
BRATISLAVA. Prvé bilbordy a nie príliš úspešné pokusy strán dostať kandidátov do médií. Takto to vyzerá na Slovensku – v krajine s doteraz najnižšou účasťou v eurovoľbách – len tri týždne pred hlasovaním.
Hoci sa kampaň oficiálne začne až v sobotu, pred ostatnými voľbami sa neoficiálne agitovalo celé mesiace. Eurovoľby na rozdiel od hlasovania do parlamentu či o prezidentovi pozornosť nelákajú.
Ticho veští fiasko
Marketingový konzultant Marian Timoracký hovorí, že väčšina elektronických médií voľby takmer úplne ignoruje a aj aktivity strán sú podľa neho málo viditeľné. V porovnaní s ktorýmikoľvek inými voľbami podľa neho vyvolávajú jednoznačne najmenší rozruch. Zopakovať by sa tak mohla účasť spred piatich rokov, ktorá bola len 16,96 percenta.
Najväčšie strany Smer a SDKÚ organizujú kampaň centrálne. Jednotka kandidátky Smeru Boris Zala hovorí, že k účasti prispeje aj väčšia „vyhrotenosť politických pozícií“ než pred piatimi rokmi.
Na hrane zákona
Centrálnu kampaň robí aj SMK. Podľa podpredsedu Gyulu Bárdosa ju založili na osobnom kontakte s voličmi. Straníci už sú v regiónoch.
Jednotka na kandidátke SNS Dušan Švantner povedal, že si zatiaľ kandidáti kampaň organizujú sami.
Bilbordy sú zatiaľ bez čísla kandidátky a ako pri iných voľbách tak strany využívajú deravé zákony, ktoré určujú len začiatok „ostrej“ kampane.
Miroslav Kern
Kandidujú aj Maiga a Plačko
BRATISLAVA. Bruselské salóny zlákali aj zabávača Ibrahima Maigu a tanečníka Milana Plačka. Ani jednému politológovia šance nedávajú.
Maigu, ktorý si vrchol slávy zažil v polovici deväťdesiatych rokov, nominovala na treťom mieste Strana demokratickej ľavice. Plačka na piate miesto kandidátky dostalo Slobodné fórum.
Veľkú šancu nemajú ani najmladší kandidáti na europoslancov – 21-roční študenti Alica Vidličková za Agrárnu stranu vidieka na štvrtom mieste a Branislav Rusiňák, ktorý je päťkou komunistov.
K najstarším kandidátom patrí vo veku 69 rokov bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý vedie eurokandidátku SDKÚ.
V rovnakom veku je líder kandidátky Slobodného fóra, lekár Milan Izák.
Martina Kováčová
