Stavebný úrad o elektrárni ešte nerozhodol, rieši pripomienky ľudí, ktorí zareagovali na výzvu občianskeho združenia Trebišov nahlas. Do územného konania sa prihlásilo 3500 účastníkov.
TREBIŠOV. Územné konanie v súvislosti s výstavbou najväčšej tepelnej elektrárne na Slovensku je prerušené. Občania i ochranári však bijú na poplach.
V pozadí podľa ochranárov údajne stoja záujmy vládnej SNS. Plán postaviť v centre Trebišova tepelnú elektráreň podporuje práve ministerstvo životného prostredia vedené SNS a ako jediný poslanec Anton Korba (SNS).
Tisícky pripomienok
Elektráreň s technológiou spaľovania uhlia má vyrásť v areáli bývalého cukrovaru, v susedstve obytnej zóny, v bezprostrednej blízkosti centra mesta. Tri uhoľné a jeden paroplynový blok s celkovým výkonom 850 MW za takmer 1,328 miliardy eur (40 miliárd korún) chce postaviť Československá energetická spoločnosť (ČES).
Ľudia reagovali na výzvu občianskeho združenia Trebišov nahlas, aby podávali pripomienky. Do územného konania sa prihlásilo 3500 účastníkov.
„Postupne ich vyzývame, aby preukázali, akým spôsobom sa ich výstavba dotýka. Až potom môžeme rozhodnúť, či sú, alebo nie účastníkmi konania. Chce to čas," povedala vedúca odboru štátnej stavebnej správy Krajského stavebného úradu v Košiciach Zuzana Hudáková.
Úrad musí počkať aj na vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia v Košiciach a Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, ktoré majú posúdiť, či ich podriadené orgány konali v súlade so zákonom. Tie totiž napriek pripomienkam účastníkov konania trvajú na svojich kladných stanoviskách k projektu.
Greenpeace: Je za tým politika
Proti výstavbe elektrárne sú aj mimovládne organizácie. Svorne tvrdia: projekt je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, s koncepciou energetickej bezpečnosti štátu, môže vážne ohroziť zdravie ľudí a spôsobiť nenapraviteľné škody v neďalekej tokajskej vinohradníckej oblasti.
„Pre nás je viac ako podozrivé, že projekt podporuje ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo mať voči nemu najväčšie výhrady," hovorí riadieľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. „Nadprácu" podľa Rizmana robí aj krajský stavebný úrad v Košiciach, ktorý patrí pod ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
Obidva rezorty sú pod kuratelou SNS. A jediným poslancom, ktorý verejne podporil výstavbu elektrárne v Trebišove, je Anton Korba z SNS. „Asi to nie je náhoda," dodal Rizman.
Ochranári tvrdia, že elektráreň v Trebišove zvýši produkciu emisií na Slovensku o takmer 10 percent oxidu uhličitého. Podľa projektu denne by sa v nej malo spáliť približne 6750 ton uhlia a vyviezť asi 1500 ton popolčeka.
Gore: občanov ignorujú
Predseda občianskeho združenie Trebišov nahlas, ktoré donedávna proti megalomanskému projektu tvrdo bojovalo, a po anonymných vyhrážkach sa prestalo vo veci angažovať, vývoj okolo megaprojektu naďalej pozorne sleduje.
„Podľa nášho názoru úrady pripomienky účastníkov konania úplne ignorovali. Iba veľmi všeobecne konštatovali, že nemajú dôvod meniť pôvodné stanovisko, ktoré bolo súhlasné," povedal Gejza Gore.
Napríklad Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trebišove sa vôbec nezaoberal odbornými posudkami, ktoré si občianske združenie nechalo vypracovať na vlastné náklady.
„Čo sa týka dopadových štúdií na zdravie obyvateľov odborníci vzniesli niekoľko veľmi významných pripomienok. Úrad sa k nim vôbec nevyjadril." dodal Gore.
Korba: Pre Trebišov je to výhodné
Výstavba elektrárne je podľa poslanca za SNS Antona Korbu výhodná pre trebišovský región a nemá naň negatívny ekologický dopad. "Pre mňa je dôležité to ako vyšlo EIA. A pri tom neboli zistené nejaké nedostatky, ktoré by tomu nejako bránili. Pokiaľ by bolo niečo také, čo by tam prekážalo, v žiadnom prípade by som to nepodporoval," uviedol.
Podľa Korbu budeme v krátkom čase potrebovať viac elektrickej energie. "Tisícpäťsto megawattov elektrickej energie Slovensku chýba," povedal. Ako ďalej dodal, elektráreň by dokázala spaľovať nielen hnedé, ale aj čierne uhlie, drevoštiepku a biomasu. "Toto je pre mňa veľmi zaujímavé, lebo v regióne by sa mohlo podporiť pestovanie rýchlorastúcich drevín," povedal poslanec.
Ako ďalej uviedol, na pestovanie týchto drevín by sa mohli využívať neobrobené polia. "Ľudia by to vypestovali a mohli by to predať," dodal. Podľa neho by sa tak podstatne znížila energetická závislosť od zahraničia, ktorú projektu vytýkajú ochranári.
sita

Beata
Balogová
