BRATISLAVA. K utajovaným skutočnostiam, obchodnému tajomstvu a ochrane osobnosti pridal včera Krajský súd v Bratislave ďalší dôvod, pre ktorý nemusia inštitúcie sprístupňovať informácie. Je to neverejnosť rokovaní.
- 4. júla 2006 – vláda na prvom zasadnutí odvoláva štátnych tajomníkov
- 13. júla 2006 – Dostál žiada o zvukový záznam rokovania, vládu podozrieva, že odvolávala protizákonne
- júl, august 2006 – Úrad vlády záznam odmieta sprístupniť
- marec 2007 – Krajský súd v Bratislave rozhodol, že Úrad vlády pochybil, Dostálovou žiadosťou sa musí zaoberať
- jún, júl 2007 – Úrad vlády opäť žiadosť zamieta, formálne postupuje správne
- 13. mája 2009 – Krajský súd rozhodol, že Úrad vlády nie je povinný záznam sprístupniť.
Za tento argument sa súd skryl, keď rozhodoval o spore Ondreja Dostála z OKS a Úradu vlády. Dostál žiada sprístupniť zvukový záznam z prvého rokovania vlády Roberta Fica, ktorý sa s ministrami stretol 4. júla 2006 po desiatej večer, aby odvolali štátnych tajomníkov predchádzajúcej vlády.
Bod navrhol premiér, hoci zákon hovorí, že to majú robiť ministri.
Zvukový záznam z rokovania by pochybnosti o protizákonnom konaní vlády vyvrátil. Zatiaľ sa to verejnosť nedozvie. Krajskému súdu postačila časť argumentov vlády, pre ktoré záznam neposkytla. Dôvodom je, že rokovania sú neverejné.
Neverejnosť podľa súdu neznamená len to, že na zasadnutí nemôže byť iná ako povolaná osoba. „Zverejnenie zvukového záznamu z akéhokoľvek neverejného rokovania by znamenal prelomenie zásady neverejnosti,“ vyhlásil súd.
Odvolá sa
Dostál nesúhlasí a odvolá sa na Najvyšší súd. Tvrdí, že hoci sú rokovania vlády neverejné, občania sa o nich dozvedia cez komuniké, tlačové besedy a uznesenia. Súd podľa neho stotožnil neverejnosť s tajnosťou. Pripomína, že neverejnosť rokovaní zakotvila až novela zákona platná od apríla 2007.
Koaliční poslanci ju presadili cez zákon o tripartite po tom, ako sa Dostál začal s vládou súdiť. Vtedy neverejnosť upravoval len rokovací poriadok vlády. Dostál je presvedčený, že „jedinou skutočnosťou, na ktorej by mohol byť záujem na utajení je ten, že bol na prvom rokovaní vlády porušený zákon.“
Osobnostné práva neprešli
Pavel Nechala z Transparency International Slovensko pripomína, že „zákon o slobodnom prístupe k informáciám hovorí o jasných dôvodoch, kedy sa informácia nesprístupňuje.“ Podľa neho ak mal súd pochybnosti o rozpore medzi právnymi predpismi, mal sa obrátiť na Ústavný súd a ak si chce vláda udržať dôveru občanov, tak by mala byť čo najviac otvorená.
Fico a jeho ministri k otvorenosti pristupujú inak. V spore všetci členovia vlády podpísali vyhlásenie, že so zverejnením zvukového záznamu nesúhlasili. Dôvodom bol možný zásah do ich osobnostných práv. S tým nesúhlasil ani súd. Ochrana osobnosti sa týka predovšetkým súkromného a rodinného života, a nie výkonu verejnej funkcie. Napriek tomu Dostálovi nevyhovel.
