Súd tento týždeň zamietol vašu žalobu na Úrad vlády. V diskusii pod článkom boli aj reakcie, že ide o malicherný spor - len o podozrenie, či vláda na prvom zasadnutí pri odvolávaní štátnych tajomníkov formálne pochybila. Prečo podľa vás nejde o maličkosť?
„Nie je to maličkosť, porušenie zákona vládou nemôže byť maličkosťou v žiadnom prípade. Do istej miery sa však stotožňujem s tým, že je možné, že to nespáchali so zlým úmyslom. Ani nevieme, či sa to stalo. V každom prípade bolo vyslovené podozrenie, že vláda na svojom prvom zasadnutí ako svoju úplne prvú vec porušila zákon. Keby na to vláda alebo premiér zareagovali s tým, že urobili chybu a teraz to napravia, tak by sa na tú vec dávno zabudlo. Oni to však popreli a navyše odmietli vydať zvukový záznam."
Prečo by mali byť zvukové záznamy z rokovania vlády verejné? Ministri nemajú imunitu a nemuseli by sa na rokovaniach cítiť natoľko slobodní, ak by vedeli, že sa k záznamom môže dostať verejnosť. Všetko podstatné by asi radšej riešili mimo vlády.
„Absolútne to nemá nič spoločné s imunitou. Poslanci obecných zastupiteľstiev tiež nemajú imunitu a ich rokovania sú verejné. Predsa ak je nejaký materiál, tak najskôr je o ňom medzirezortné pripomienkové konanie a ministri si vytvárajú názor ešte pred rokovaním vlády. Na samotnom rokovaní už neriešia technické detaily. Ak sú nejaké sporné body, tak o nich predtým rokuje koaličná rada. Naozaj nič by nemalo brániť tomu, aby boli zvukové záznamy alebo ich prepisy zverejňované."
K záznamu ste sa zatiaľ nedostali. Vidíte nejaký rozdiel v prístupe k zverejňovaniu informácií medzi súčasnou a predchádzajúcou vládou?
„Ťažko to porovnať, pretože pokiaľ viem, počas Dzurindovej vlády sa nikto nepokúsil podobným spôsobom získať takýto zvukový záznam. Je pravdepodobné, že keby to urobil, tak by narazil na podobné problémy. Nemyslím si, že by to odmietli takým šlendriánskym spôsobom, ako sa to udialo pri mojom prvom pokuse - čo aj súd označil za nezákonný postup."
Prečo ste začali podávať trestné oznámenia?
„Tie situácie sú rôzne. Základný motív je to, že sa dozviem o niečom, čo nie je úplne v poriadku alebo je naplnením skutkovej podstaty trestného činu a zároveň sa dozviem, že sa v tej veci nič nedeje. Napríklad dnes ráno som si v električke prečítal, že niekto sa pokúsil priotráviť manželku ústavného sudcu Ladislava Orosza a vydierať ho v súvislosti s hlasovaním o zrušení Špeciálneho súdu a zároveň som si prečítal vyjadrenie policajnej hovorkyne, že neevidujú trestné oznámenie od Orosza. Mám pocit, že v tejto krajine sa dejú neuveriteľné veci. Neuveriteľné nie z toho hľadiska, že by niekde inde ústavní sudcovia, politici neboli atakovaní zo strany mafie alebo sa im niekto nevyhrážal. Za neuveriteľné považujem to, že polícia, keď sa takáto informácia objaví v médiách, nezačne konať. Keď to vidím, jednoducho si nemôžem pomôcť, napíšem trestné oznámenie a zanesiem ho na prokuratúru."
Mnohým ľuďom sa výroky Jána Slotu nepozdávajú, nepáči sa im, čo sa deje, ale na políciu nejdú. Prečo vy áno?
„Je mnoho prípadov, keď podania dajú aj iní. Ľudia sa asi viac zaujímajú o veci, ktoré sa ich priamo týkajú. Neviem, prečo sa v menšej miere vyjadrujú a konajú v celoštátnych záležitostiach. Asi očakávajú, že to za nich urobí niekto iný."
Necítite sa preto v tomto boji osamotený?
„Nie. Naopak, v poslednom čase dostávam aj kladné ohlasy, keď sa mi ozve aj neznámy človek, že mi drží palce, čo predtým nebolo. Vidieť to aj v niektorých internetových diskusiách pod článkami, pri ktorých predtým bolo často len nejaké zosmiešňovanie a obviňovanie, že sa snažím zviditeľniť seba OKS."
Tie ohlasy, že sa snažíte zviditeľniť OKS, sú v diskusiách stále. Nerobíte to teda preto?
„Politické strany sa samozrejme chcú zviditeľniť a robia verejné aktivity. S týmto argumentom by sme potom museli odmietnuť každú aktivitu politickej strany. Keď vláda niečo navrhne, tak by sme museli povedať, že to nerobia preto, lebo chcú riešiť problém, ale preto, že sa chcú zviditeľniť a zapáčiť voličom. Nie som vo vláde ani v parlamente, moja verejná aktivita je primeraná mojim možnostiam. Nerobím to iba s úmyslom sa zviditeľniť. Naozaj sú to veci, ktoré ma hnevajú. Keby si polícia a prokuratúra robili normálne svoju prácu, potom by som nemal dôvod ani možnosť takýmto spôsobom reagovať."
Myslíte si, že by ste boli menej aktívny, keby ste neboli komunálnym poslancom a podpredsedom OKS?
„Keby som bol menej občiansky aktívny, nebol by som komunálnym poslancom, nebol by som podpredsedom OKS. Nevyjadroval by som sa k tým veciam. Navzájom to súvisí. K niektorým kauzám som sa dostal ako komunálny poslanec. Keby som bol iba občan, ktorý číta noviny, tak sa zrejme o nich nedozviem alebo by mi možno nenapadlo, že mám v tej veci nejako konať. Povedzme, keď vidím, že sa Ján Slota vulgárne vyjadruje na verejnosti a útočí na iný národ, viem, že v Trestnom zákone je paragraf, ktorý by týmto mohol byť dotknutý, snažím sa využiť tú možnosť a poukázať, že takéto konanie nie je v poriadku."
Prečo potom mnohé z vašich podaní išli do stratena?
„Niektoré z podaní skončili na tom, že mal dotyčný politik imunitu. Niektoré boli vyšetrované. Je to asi vecou prístupu polície a prokuratúry, ako sa na to pozerá. Môže to byť alibizmus, ale aj to, že má prokuratúra pochybnosti o tom, že takýto čin je potrebné kriminalizovať."
Vyhrali ste už nejaký spor?
„Uspel som so žalobou, v ktorej išlo o pamiatkovú zónu Bratislava centrálna mestská oblasť. Súd uznal moje argumenty a zrušil rozhodnutie ministerstva kultúry, a tým sa celá pamiatková zóna vrátila do pôvodných rozmerov. Uspel som so žalobou, keď som po prvýkrát žaloval Úrad vlády v kauze zvukové záznamy. Pri podaniach to väčšinou išlo do stratena. Zaujímavo sa vyvinula situácia pokiaľ išlo o podanie vo veci vinohradov Alexandra Rozina, keď prokuratúra najskôr skonštatovala, že trestný čin sa nestal a potom jej nadriadená prokuratúra dospela k záveru, že trestný čin sa síce stal, ale už bol premlčaný."
Nevyvolávajú takéto neúspechy u vás pocit, že to, čo robíte vychádza nazmar?
„Nemyslím si to. Nie je jediným možným efektom to, že Ján Slota bude odsúdený a pôjde sedieť do väzenia lebo hanobil maďarský národ. Dôležité je aj poukázať na to, že to, čo robí nie je v poriadku. Verejnosť si to uvedomí a tá vec úplne nezaspí."
Nikdy vám teda nenapadlo, že ste takým Donom Quijotom a bojujete proti veterným mlynom?
„Don Quijote sa mi zdá celkom sympatická postava a myslím si, že niekedy treba bojovať aj s veternými mlynmi."
Myslíte, že niekedy príde čas, keď už prestanete podávať trestné oznámenia?
„Táto časť mojej aktivity sa časom vyrieši tým, že polícia a prokuratúra začnú konať aktívnejšie a vo veciach, ktoré sú zrejmé, zareagujú skôr, ako médiá napíšu, že to treba prešetriť."
Nie je celkovo spoločnosť ľahostajná k tomu, čo sa deje a vy ste potom jedným z mála, kto musí konať?
„Nie celá spoločnosť je ľahostajná, ale je pravda, že veľká časť spoločnosti sa na tieto problémy pozerá tak, že to nie je podstatné a nezaujíma ich to. Som hlboko presvedčený, že s konaním a vyjadreniami Jána Slotu nesúhlasí veľká časť voličov koalície a považujú ich za vulgárne a nevhodné. Prekáža mi, že napriek tomu nevyvíjajú žiaden tlak na svojich politických predstaviteľov, aby sa zmenili a neboli s takýmto politikom vo vládnej koalícii."
Prečo to tak je?
„Asi sú pre nich dôležité iné veci. Súčasné obdobie Ficovej vlády sa zvykne porovnávať s mečiarizmom 90. rokov. Vtedy bola spoločnosť aktívnejšia, ľudia sa cítili byť viac ohrození, pritom tie veci, ktoré sa dnes dejú sú v mnohom ohľade podobné, ale ľudia sú zrejme už pokojnejší, lebo sme v Európskej únii a NATO. Tú hrozbu nevnímajú tak fatálne a nemyslia si, že by to mohlo mať až také ďalekosiahle dôsledky, ako mal mečiarizmus v 90. rokoch."
Ktorú z tých káuz považujete za najdôležitejšiu?
„Takto som sa na to ešte nepozeral. Asi najrozsiahlejšie som sa však asi venoval kauze okolo Šancovej a zúženiu pamiatkovej zóny, pretože k tomu som sa dostal ako komunálny poslanec a bolo v tom viacero podkáuz. Tiahne sa to už viacero rokov. Táto kauza môže byť povzbudením aj pre iných ľudí v podobnej situácii, aby sa snažili chrániť svoje práva a záujmy."
Ako komunálny politik viete posúdiť, či korupcia a arogancia úradníkov je väčšia na komunálnej alebo celoštátnej úrovni?
„Ak zoberieme nástenkový tender za 3,6 miliardy, tak z hľadiska čisto kvantitatívneho nie je možné, aby sa niečo podobné udialo na samosprávnej úrovni, pretože samospráva jednoducho jednorazovo nedisponuje s až takými prostriedkami. Ale keď sa to všetko napočíta, tak aj samospráva má množstvo podobných nástenkových tendrov. Doteraz sa predáva majetok netransparentne bez toho, aby samospráva o tom vopred informovala, aby sa robili súťaže a získala sa čo najvyššia možná suma z predaja. Je to veľmi bežný jav v samospráve a tiež sa niektorí predstavitelia samosprávy čudujú, prečo to od nich niekto vôbec vyžaduje. V tejto súvislosti je charakteristické, že Združenie miest a obcí Slovenska sa postavilo proti novele zákona o majetku obcí, ktorá im práve transparentné a súťažné postupy pri predaji a prenájme majetku nariaďuje."
Na vás už niekto trestné oznámenie podal?
„Viacerí sa tým vyhrážali, ale neviem o tom, že by už niečo také aj reálne urobili."
Zmenil sa počas uplynulých rokov prístup polície a prokuratúry?
„Necítim žiaden posun. Naďalej sa dejú neuveriteľné veci, keď napríklad prešovská prokuratúra konštatuje, že Ján Slota nehanobil maďarský národ, pretože vo svojom vystúpení v rámci jednej vety zreteľne oddelil zlodejov a lúpežníkov od starých Maďarov, pritom to hovoril jedným dychom. To sú také veci, ktoré hovoria o tom, že až tak veľa sa nezmenilo."
Prístup politikov a inštitúcií k občanom je iný?
„Zmenil sa vďaka tomu, že máme infozákon, čo je veľmi dôležitý nástroj pre tých, ktorí sa chcú niečo dozvedieť. Tým, že právo na informácie má aj konkrétnu zákonnú formu, niektoré veci, ktoré by bez infozákona mohli politici zatajovať, vyliezajú na povrch. Ale vidím tu istý regres v porovnaní s predchádzajúcim obdobím."
V čom?
„V tom, že premiér Fico dnes otvorene hovorí o tom, že je normálne, ak sa splnia všetky zákonné náležitosti, že vládni politici budú zvýhodňovať starostov koaličných strán alebo podnikateľov blízkych koalícii. Takto by si to predchádzajúci premiér Dzurinda netrúfol povedať, aj keď nepochybujem, že aj vtedy dochádzalo k zvýhodňovaniu firiem blízkych koalícii. Ale akoby si vtedajší politici aspoň uvedomovali, že to nie je v poriadku a nemôžu verejne hovoriť, že sa budú správať klientelisticky. Dnes práve tým, ako premiér zadefinoval svoj postoj ku klientelizmu, tak z toho, čo by malo byť brané ako odchýlka od normálu, sa stáva bežná norma."
Kedysi ste boli komentátorom v SME, teraz ste občiansky aktivista a komunálny poslanec. Cítite, že z rôznych pozícií máte iný vplyv?
„Je to iná doba aj pozícia. V roku 1998 som odišiel z novín, lebo som si myslel, že chcem veci nielen komentovať, ale aj ovplyvňovať. Stal som sa hovorcom Demokratickej strany. Dnes som podpredsedom mimoparlamentnej OKS, čiže moja možnosť vyjadrovať sa k verejným veciam je obmedzenejšia. Nástroje, ako človek vplýva na verejný život, sú iné, ale z každej pozície možno pre to niečo urobiť."
Čo vás momentálne najviac znepokojuje?
„To, že veci, ktoré sú popretím normality, sa vnímajú na politickej úrovni vládnymi predstaviteľmi ako niečo normálne. To, že sa tu dejú, diali a budú diať zlé veci, je normálne. Je to v povahe človeka ako takého. Ľudia sú hriešni a vždy budú páchať zlo, ale dôležité je, aby sme to zlo vedeli pomenovať a povedať, že toto je nesprávne a to by sa robiť nemalo."
Beata
Balogová
