BRATISLAVA. Vyplýva to zo zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku, ktorý do vlády predložil minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant ĽS-HZDS). Opozícia kritizovala, že takýto zákon by sa nevzťahoval na politikov.
Prípravu novej normy na odhaľovanie nelegálnych príjmov ľudí ohlásil vlani premiér Robert Fico, ktorý ešte ako opozičný poslanec presadil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Norma, ktorú Ústavný súd v septembri minulého roka označil za protiústavnú, mala odhaľovať nelegálne nadobudnutý majetok ľudí bez ohľadu na ich prepojenie na organizovaný zločin.
Poslanec opozičného KDH a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic zámeru zákona vytkol, že by sa netýkal politikov a verejne činných osôb. "To je úplne bezzubý zákon," povedal dnes pre televíziu Markíza.
Do pozornosti médií sa v posledných rokoch viackrát dostali najmä expremiér a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ako aj predseda ďalšej vládnej strany SNS Ján Slota za to, že užívajú honosné majetky, ktoré by si za platy za svoje politické funkcie údajne nemohli dovoliť.
Nový zákon by sa mal podľa Harabinovho zámeru vzťahovať na občanov, ktorí získali majetok nezodpovedajúci ich oficiálnym príjmom a boli priamo spojení s organizovaným zločinom, či mali vzťah s osobami z tohto prostredia. Polícia i prokurátor by tak mohli preverovať nielen tých, ktorí boli obvinení z organizovanej trestnej činnosti, ale aj ľudí, ktorí s obvinenými žili v spoločnej domácnosti, alebo boli s nimi majetkovo prepojení.
O zaistení či prepadnutí majetku, ktorý ľudia napojení na organizovaný zločin získali nezákonne, by mali rozhodovať súdy. Tie budú môcť podľa zámeru skonfiškovať majetok dotyčných osôb vrátane bytov či firiem bez ohľadu na to, kedy ho získali. Ministerstvo tak chce vytvoriť účinný nástroj boja proti kriminalite, ktorá sa ťažko odhaľuje a prináša obrovské zisky pre organizovaný zločin, píše sa v zámere.
Hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči nevedel povedať, kedy sa bude kabinet zámerom zaoberať. Nechcel sa vyjadriť ani k tomu, či bude paragrafové znenie hotové a účinné do konca volebného obdobia súčasnej koalície na čele so stranou Smer-SD. "Keď sa vláda so zámerom stotožní, budeme musieť vypracovať paragrafové znenie," povedal ČTK. Poznamenal, že pri príprave zámeru sa inšpirovali podobnými právnymi úpravami v Británii či Taliansku.
Pôvodný zákon o preukazovaní pôvodu majetku mal úradom umožniť jednoduchšie siahnuť na majetok tým občanom, ktorí by nevedeli zdokladovať, ako naň zarobili. Účinnosť normy krátko po jeho prijatí pozastavil Ústavný súd, ktorý ho zhruba po troch rokoch vyhlásil za protiústavný. Ústavní sudcovia zákonu vyčítali, že neprimerane zasahoval do vlastníckych práv a porušoval princípy právneho štátu. Kritizovali, že dôkazné bremeno by bolo pri podozrení z nelegálne nadobudnutého majetku na prešetrovanej osobe, a nie na polícii. Normu odmietala aj najmenšia vládna strana ĽS-HZDS.
