BRATISLAVA. Zároveň by sa mala zabezpečiť teplá strava z racionálnych potravín vo všetkých typoch školských zariadení, od materských až po vysoké školy. Rezort tiež v kardiovaskulárnom programe pre deti a dorast navrhuje podporu programu školské mlieko. Telocvične a ihriská na školskom dvore majú byť prístupné aj mimo vyučovania.
Ako v materiáli uvádza MZ SR, výskyt kardiovaskulárnych ochorení sa posúva stále do mladších vekových skupín. Rizikové faktory pôsobia už od útleho detstva v dôsledku nesprávnych výživových zvyklostí a životosprávy. "Doposiaľ sa nevenovala dostatočná a cielená diagnostická a terapeutická pozornosť zo strany pediatrov a dorastových lekárov tejto problematike," konštatuje rezort. Všeobecní lekári pre deti a dorast by preto mali začať už u detí vyhľadávať rizikové faktory ochorení srdca a ciev.
Rodičia by nemali zabúdať, že pre dieťa je dôležité prijímať správne množstvo tukov, pozornosť by mali venovať aj ich štruktúre. Snažiť by sa mali zvýšiť príjem potravín bohatých na vápnik. Ten je zastúpený nielen v mlieku a mliečnych výrobkoch, ale aj v minerálnych vodách, sardinkách a zelenine. Jedálny lístok detí by mal obsahovať aj nutrične hodnotné potraviny ako celozrnné pečivo a obilniny, zeleninu, ovocie, mlieko, mliečne výrobky so stredným obsahom tuku, rastlinné oleje, strukoviny, olejnaté plodiny, ryby, mäso najmä s nízkym zastúpením tuku. V strave chlapcov a dievčat je dôležité znížiť príjem sacharózy, ktorú obsahujú najmä sladené nápoje.
Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa by malo byť nasledovné raňajky 20 percent, desiata 10, obed 35, olovrant 10 a večera 25 percent z celodenného príjmu energie a živín. Nesprávne stravovanie sa totiž podieľa nielen na obezite detí, ale aj vzniku závažnejších ochorení v neskoršom veku. V krátkodobom horizonte sa môže ich nesprávne stravovanie prejaviť v podobe malátnosti, únavy či horšej sústredenosti.
