Záujem vysokoškolákov o vzdelávacie pobyty v zahraničí rastie

Vysokoškolákov, ktorí počas štúdia absolvovali vzdelávací pobyt v zahraničí, pribudlo. Semester či jazykový kurz v cudzine absolvovalo 12 percent denných študentov verejných ...

BRATISLAVA. Vysokoškolákov, ktorí počas štúdia absolvovali vzdelávací pobyt v zahraničí, pribudlo. Semester či jazykový kurz v cudzine absolvovalo 12 percent denných študentov verejných vysokých škôl oproti 8,5 percenta z roku 2006. Vyplýva to z porovnania prieskumov Ústavu informácií a prognóz školstva z rokov 2008 a 2006. Mierny nárast potvrdili aj zástupcovia študentov i rektori, ktorých ČTK oslovila.

"Počet študentov odchádzajúcich na zahraničné pobyty narastá," povedal ČTK rektor Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre Libor Vozár. Potvrdila to aj prorektorka pre medzinárodné vzťahy Jana Lenghardtová z Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave, referentka prorektora Akadémie umení v Banskej Bystrici Marta Bakaljarová či Tatiana Žemberyová zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Koordinátor jedného zo štipendijných programov Slovenskej akademickej informačnej agentúry Michal Fedák poznamenal, že hoci záujem o štipendiá mierne kolíše, možno sledovať mierny vzostup záujmu.

"Študenti majú záujem cestovať, väčšinou je to však pre zlý dôvod - spoznávanie krajiny," uviedla predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Veronika Pázmányová. Podľa výskumu ÚIPŠ sa vysokoškoláci rozhodovali pre vzdelávací zahraničný pobyt najmä s cieľom zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Druhým najsilnejším motívom bol záujem spoznať prírodu, kultúrne krásy či mentalitu ľudí v krajine.

Za jednu z prekážok študijného pobytu v cudzine označila Pázmányová údajne nedostatočnú finančnú podporu študentov. "Štipendium je zvyčajne veľmi nízke, vysokoškoláci si musia značnú časť nákladov hradiť z vlastných peňazí," doplnila. Upozornila, že vysokoškoláci sú tak nútení požičať si od rodičov či z banky alebo sa zamestnať. Z výsledkov prieskumu ÚIPŠ vyplynulo, že najčastejším zdrojom peňazí pre vzdelávací pobyt v zahraničí bol príspevok od rodičov, širšej rodiny či partnera (79,5 percenta respondentov). Autorka prieskumu Mária Šulanová upozornila, že niektorí rodičia hradili desať percent nákladov na pobyt, iní polovicu, časť rodičov ho zaplatila aj v plnej výške. Takmer dve pätiny opýtaných uviedlo ako jeden zo zdrojov financovania zahraničného štúdijného pobytu príjmy z vlastnej práce.

Najväčším problémom je však podľa Pázmányovej uznávanie štúdia v cudzine zo strany slovenských univerzít. "Hoci študent na zahraničnej škole získa napríklad desať kreditov, domovská univerzita mu po návrate započíta dva," dodala Pázmányová. Ak nemá vysokoškolák dostatok kreditov, musí požiadať o predĺženie skúškového obdobia. V prípade, že ich nestihne urobiť, štúdium si musí predĺžiť. Za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia sa pritom platí.

Rektor nitrianskej UKF Vozár namietol, že rozhodnutie o uznaní štúdia nie je na vyučujúcom ako v minulosti, ale ho zabezpečí dekan fakulty. Lenghardtová z bratislavskej EU tvrdila, že študijné pobyty uznávajú na základe potvrdenia výsledkov štúdia v zahraničí, takzvaného learning agreement.

Do roku 2020 by mala časť štúdia v cudzine stráviť pätina vysokoškolákov. Zhodli sa na tom ministri školstva krajín, ktoré podpísali Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 814
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 714
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 395
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 027
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 955
  6. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 924
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 719
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 322
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 283
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 868

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Chcel zachrániť svoj klub. Poprosil o pomoc diktátora

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

ŠPORT

V sledovanom madridskom derby gól nepadol

Atlético Madrid remizovalo s Realom Madrid 0:0.

Neprehliadnite tiež

Domov

KDH vyzýva Lubyovú, aby si rozmyslela povinnú predškolskú výchovu

Ministerka predložila návrh povinnej predškolskej dochádzky od piatich rokov.

Domov

Fico sa stretol so študentmi, hovoril o slobode vzdelávania a cestovania

Slovensko podľa premiéra patrí k svetovej špičke v oblasti slobody a rešpektovania občianskych práv.

Domov

Šebej kritizoval Dankov prejav v ruskej dume. Bol mimo našej zahraničnej politiky, tvrdí

Predseda Zahraničného výboru NR SR hovorí, že celá návšteva Ruska bola nezmysel.

Domov

Droba: Sulík ako premiér bude potrebovať silného šéfa diplomacie

Šebejovi sa nepáči, že Sulík sa dobre cíti v polohe euroskeptika.