BRATISLAVA. Vysokoškolákov, ktorí počas štúdia absolvovali vzdelávací pobyt v zahraničí, pribudlo. Semester či jazykový kurz v cudzine absolvovalo 12 percent denných študentov verejných vysokých škôl oproti 8,5 percenta z roku 2006. Vyplýva to z porovnania prieskumov Ústavu informácií a prognóz školstva z rokov 2008 a 2006. Mierny nárast potvrdili aj zástupcovia študentov i rektori, ktorých ČTK oslovila.
"Počet študentov odchádzajúcich na zahraničné pobyty narastá," povedal ČTK rektor Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre Libor Vozár. Potvrdila to aj prorektorka pre medzinárodné vzťahy Jana Lenghardtová z Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave, referentka prorektora Akadémie umení v Banskej Bystrici Marta Bakaljarová či Tatiana Žemberyová zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Koordinátor jedného zo štipendijných programov Slovenskej akademickej informačnej agentúry Michal Fedák poznamenal, že hoci záujem o štipendiá mierne kolíše, možno sledovať mierny vzostup záujmu.
"Študenti majú záujem cestovať, väčšinou je to však pre zlý dôvod - spoznávanie krajiny," uviedla predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Veronika Pázmányová. Podľa výskumu ÚIPŠ sa vysokoškoláci rozhodovali pre vzdelávací zahraničný pobyt najmä s cieľom zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Druhým najsilnejším motívom bol záujem spoznať prírodu, kultúrne krásy či mentalitu ľudí v krajine.
Za jednu z prekážok študijného pobytu v cudzine označila Pázmányová údajne nedostatočnú finančnú podporu študentov. "Štipendium je zvyčajne veľmi nízke, vysokoškoláci si musia značnú časť nákladov hradiť z vlastných peňazí," doplnila. Upozornila, že vysokoškoláci sú tak nútení požičať si od rodičov či z banky alebo sa zamestnať. Z výsledkov prieskumu ÚIPŠ vyplynulo, že najčastejším zdrojom peňazí pre vzdelávací pobyt v zahraničí bol príspevok od rodičov, širšej rodiny či partnera (79,5 percenta respondentov). Autorka prieskumu Mária Šulanová upozornila, že niektorí rodičia hradili desať percent nákladov na pobyt, iní polovicu, časť rodičov ho zaplatila aj v plnej výške. Takmer dve pätiny opýtaných uviedlo ako jeden zo zdrojov financovania zahraničného štúdijného pobytu príjmy z vlastnej práce.
Najväčším problémom je však podľa Pázmányovej uznávanie štúdia v cudzine zo strany slovenských univerzít. "Hoci študent na zahraničnej škole získa napríklad desať kreditov, domovská univerzita mu po návrate započíta dva," dodala Pázmányová. Ak nemá vysokoškolák dostatok kreditov, musí požiadať o predĺženie skúškového obdobia. V prípade, že ich nestihne urobiť, štúdium si musí predĺžiť. Za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia sa pritom platí.
Rektor nitrianskej UKF Vozár namietol, že rozhodnutie o uznaní štúdia nie je na vyučujúcom ako v minulosti, ale ho zabezpečí dekan fakulty. Lenghardtová z bratislavskej EU tvrdila, že študijné pobyty uznávajú na základe potvrdenia výsledkov štúdia v zahraničí, takzvaného learning agreement.
Do roku 2020 by mala časť štúdia v cudzine stráviť pätina vysokoškolákov. Zhodli sa na tom ministri školstva krajín, ktoré podpísali Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010.
