NEZÁVISLÝ ZA ZELENÝCH: LEKÁR - GYNEKOLÓG NEMÁ ČO ODMIETAŤ INTERRUPCIE, VEDEL VOPRED, DO ČOHO IDE

Eduard Chmelár: Nebudem vyvracať hlúposti vygumovaných mozgov

Obviňovať ma z plagiátorstva je smiešne, nabudúce to spravím zase, tvrdí v rozhovore kandidát na europoslanca za Stranu zelených Eduard Chmelár.

Narodil sa v roku 1971 v Modre. Bol spoluzakladateľom VPN v Pezinku. Vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave, neskôr ukončil postgraduál na Katedre slovenských dejín a archívnictva. Od roku 2002 má titul PhD. V roku 2005 bol habilitovaný v odbore sl(Zdroj: Tomáš Rybár)

Pokračujeme v sérii rozhovorov s kandidátmi na europoslancov z rôznych politických zoskupení.

Obviňovať ma z plagiátorstva je smiešne, nabudúce to spravím zase, tvrdí v rozhovore pre SME.sk nezávislý kandidát za Stranu zelených Eduard Chmelár.

Do politiky ste sa snažili dostať viackrát, nikdy ste neuspeli. Prečo by to teraz malo byť inak?

Slovo snažil nie je v tejto súvislosti správne. Dostával som návrhy, ktoré som odmietal. Niektoré boli medializované, napríklad Liga, predtým ponuka uchádzať sa o post šéfa SDĽ. O iných verejnosť nevie, pričom šlo aj o návrhy od veľkých strán.

Od ktorých?

Z koalície aj opozície.

Ich názvy?

Nie je dôvod menovať, keďže som ich odmietol.

Pravicové alebo ľavicové?

Prvá ponuka prišla z pravicovej strany. Bol som mladý zahraničný komentátor denníka Práca, dotyčný evidentne nemal potuchy o tom, koho oslovuje. Predpokladám, že v centrále mu za to poriadne vynadali (smiech). Bez ohľadu na to a po skúsenostiach z toho, ako fungujú strany, si stále neviem predstaviť sám seba ako straníka. Aj preto kandidujem ako nezávislý. Chcem však zdôrazniť, že ani doteraz som sa necítil byť mimo politiky. Aktívne občianstvo totiž vnímam ako integrálnu súčasť politického života.

Mal som ponuku kandidovať za silnejšiu stranu

Aký zmysel má kandidatúra, keď je jasné, že nemá šancu? Celá snaha Zelených pôsobí skôr ako zábavka.

Nesúhlasím, pri očakávanej nízkej účasti voličov môže prísť k nejednému prekvapeniu. Stranám bude stačiť na úspech naozaj málo hlasov. Potom už záleží len na tom, aké skupiny voličov prídu k takémuto typu volieb. Zväčša ide o tých, ktorí berú európske témy vážne. Tí, ktorí ma z hľadiska voličskej klientely nezaujímajú, obvykle takéto voľby ignorujú.

Vážne hovoríte o časti voličov, ktorá vás nezaujíma? Od človeka, uchádzajúceho sa o hlasy ľudí, to znie čudne.

Nemám záujem sa na niečo hrať. Je celkom prirodzené, že existuje aj voličský segment, ktorý je akoby z iného sveta. Sú isté hodnoty, kde sa moje a vaše názory nikdy nemôžu stretnúť. Nemá zmysel strácať v takej krátkej kampani energiu s oslovovaním dedinského katolíckeho nacionalistu, ktorý ani nebude rozumieť veciam, o ktorých hovorím. To neznamená, že takého človeka nerešpektujem, práve naopak, akceptujem jeho slobodnú voľbu. Ale pre získanie hlasov nebudem zrádzať svoje hodnoty a voličov, ktorí ich reprezentujú. Kampaň vnímam aj ako šancu ponúknuť myšlienky, ktoré nie sú súčasťou verejného diškurzu, hoci by mali byť.

Nie je smiešne, ak to robíte na kandidátke strany, zlyhávajúcej na komunálnej aj celoštátnej úrovni? Keby Zelení u nás zanikli, nik si to nevšimne. O lídroch a programe tuší málokto, o prechmatoch sa dajú písať knihy. Akoby vám bolo jedno, za koho kandidujete, len aby ste mali flek.

V prvom rade si povedzme, že problémy s demokraciou na komunálnej úrovni sú všeobecné a nepoznám stranu, ktorej zástupcovia by v tejto rovine nezlyhali. Museli by ste byť konkrétny, lebo nepoznám všetky kauzy. Čo sa týka druhej časti otázky, je to naopak. Keby mi to bolo jedno, kandidujem za silnú stranu, kde by som mal evidentné šance uspieť.

Najskôr by vám silná strana musela dať ponuku.

Také ponuky som predsa mal.

Aj do týchto eurovolieb?

Samozrejme.

Od koho?

Nebudem o tom hovoriť.

Ľavica?

Nevidím dôvod to komentovať. Podstatné je, že nekšeftujem so svedomím. Ak sa pýtate, prečo kandidujem za Zelených, odpovedám, že preto, lebo som sa vedel stotožniť s jej európskym programom. Naša kandidátka je výnimočná už len tým, že väčšina kandidátov je nezávislých, čo tu snáď ešte nikdy nebolo.

Nezávislý kandidát nerovná sa automaticky lepší kandidát.

To nepopieram, iba tvrdím, že Strana zelených mi hodnotovo vyhovuje najviac. Môj pohyb v politike sa vždy odvíja od princípov a značnej dávky idealizmu.

Vaše princípy a idealizmus mali v politike dosiaľ neúspech, detto platí pre Oľgu Pietruchovú, ktorá koketovala s rôznymi stranami, ale bezvýsledne.

Pozrite sa na opačnú stranu politického spektra. Spochybňuje niekto OKS alebo KDS iba na základe toho, že ich doterajšia snaha preraziť so svojou politikou je prakticky bezvýsledná?

Spochybňuje.

Politici fundamentu sú mi do istej miery sympatickí. Môžem s nimi vášnivo nesúhlasiť, ale človek aspoň vie, čo sa od nich dá čakať. Áno je u nich áno, nie je u nich nie. Rovnako aj my máme ujasnený hodnotový systém. Ak sa chcem angažovať v jeho rámci, môžem byť aktívny v občianskych aktivitách, čo aj robím, alebo prijmem politickú ponuku, ktorá nie je v rozpore s mojimi cieľmi.

Spomínali ste, že sa viete stotožniť s programom Zelených. Aj tak žijete?

Triedim odpad, nejazdím autom, ale na bicykli a verejnou dopravou, už deväť rokov som vegetarián a v rodových otázkach plne zapadám do fenoménu takzvaných nových otcov. Som členom organizácií Priatelia Zeme a Amnesty International, dlhodobo spolupracujem so sieťou environmentálnych občianskych združení Ekofórum, podporujem všetky ich aktivity. Zeleno som nezačal žiť teraz, je to moja dlhodobá a prirodzená orientácia.

chmelar_edo.jpg

Zdôvodňovať etické systémy Božou vôľou je pokrytectvo

Ste veriaci?

To je zložitá otázka, lebo k náboženským systémom prechovávam...

Nepýtam sa na cirkvi, ale na vieru.

Rozlišujem ateizmus a antiteizmus. Nevidím dôvod navážať sa do viery iných ľudí.

To je v poriadku, zaujíma ma, či veríte.

Otázka viery je zavádzajúca.

Čo je na nej zavádzajúce?

Poviem to takto: verím, že nás niečo presahuje, ale nie je to totožné s koncepciou Boha, ktorá je prítomná v jednotlivých náboženstvách. Neverím, že človek je ústredným a konečným bodom, okolo ktorého sa točí existencia celého vesmíru.

Postavme vedľa seba tri škatuľky: ateizmus, antiteizmus a vieru v Boha. Do ktorej patríte, keďže v dvoch naraz sa byť nedá?

Označil by som sa za agnostika.

V tomto sa zhodujete s konzervatívnym Lukášom Krivošíkom. V rozhovore mi tvrdil to isté. Prekvapivé.

Skutočne? Ide o to, či agnosticizmus nechápeme chybne, respektíve rozdielne. Ak verím, že nás niečo presahuje, neznamená to, že verím v osobného Boha, ktorý ovplyvňuje naše životy tým, že by nás trestal alebo odmeňoval. Nevidím zmysel v cirkevných rituáloch. Etické systémy pochádzajú od človeka a zdôvodňovať ich Božou vôľou považujem za vypočítavé a pokrytecké, teda aj neetické. Ako táto téma súvisí s mojou kandidatúrou?

Dosť úzko. Predstavujeme vás ako kandidáta na europoslanca, ľudia majú právo poznať vaše postoje v otázkach, na ktoré sa doteraz nikto nepýtal.

V poriadku. Mám rešpekt k prírode, k vesmírnemu celku a k všetkému, čo nás presahuje. Človek je len súčasťou prírody, jej zákony sú mocnejšie ako my. Preto treba k Zemi pristupovať s pokorou. Necítim potrebu ritualizovať si vieru. Každý by mal žiť tak, aby neubližoval iným. Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným - to je univerzálny etický zákon ľudstva. Ak sa zhodneme na tejto báze, je mi srdečne jedno, kto verí v Boha a kto nie. No pokiaľ človek koná dobro iba preto, lebo mu to káže viera a má strach z Boha, považujem to za eticky menej hodnotné, ako keď to niekto robí z presvedčenia.

c.jpg

Kedysi som bol proti registrovaným partnerstvám, mal som predsudok

Pred tromi rokmi ste mi v rozhovore povedali, že v rovine politiky ste liberál, v ekonomike socialista a v morálke taký konzervatívec, že by sa za vás nemuselo hanbiť ani KDH.

Myslel som tým zmysel pre rodinu, hoci dnes sa už z toho pojmu stala akási ideologická barlička. Rodinu chápem najmä ako zázemie a vôbec nešpekulujem o tom, kto ju má tvoriť. Nerozumiem však tým, ktorí hodnotu rodiny spochybňujú vo všeobecnosti. S takýmito liberálmi nesúhlasím.

Pre Palka a spol. je podoba rodiny jasná: mama, otec, deti. Tvrdíte, že o tom nešpekulujete, tak to teraz skúste. Čo registrované partnerstvá?

Priznám sa, že kedysi som s takouto formou nesúhlasil. Každý v sebe nosíme nejaké predsudky, toto bol jeden z tých mojich. Nepovažoval som takúto formu spolužitia za prirodzenú. Som však človek s otvorenou mysľou. Keď som sa s problematikou zoznámil hlbšie, bolo mi jasné, že môj postoj je iracionálny a udržím ho len ignorovaním faktov. Vieme, že takáto skupina ľudí tu existuje, vieme, že ich neprerobíme. Ak sú to slušní ľudia, je to ich súkromná vec, rešpektujem ich právo na osobné šťastie. Je jedno, či sa to niekomu páči alebo nie, ak nedokáže racionálne odôvodniť okliešťovanie ich práv. Tých ľudí nemožno vykázať so spoločnosti. Humanista by mal jednoducho takéto veci tolerovať. Ten kresťanský o to viac.

Čiže si viete predstaviť aj rodinu v inej podobe, ako je klasická?

Ale veď takéto formy existujú, to nie je otázka predstavy, ale vôle rešpektovať to! Rodina nemá len klasické parametre. Som rozvedený, žijem sám so svojím synom. Chce mi niekto povedať, že nie sme rodina? Čo koho do toho? To isté platí aj o homosexuáloch, o ľuďoch, ktorí normálne žijú, pracujú, platia dane, sú slušní, vykonávajú dobro pre spoločnosť. Nevidím dôvod vstupovať im do súkromia.

f.jpg

Nebudem vyvracať hlúposti od vygumovaných mozgov

Pred rokmi ste mali konflikt s mediálnym analytikom SPW Gabrielom Šípošom, keď vás označil za plagiátora. V rozhovore so mnou ste s tým nesúhlasili, on spravil to isté. Nedávno vás obvinil znova, teraz na podnet diskutéra SME.sk pjotra. Na blog ste totiž napísali článok, kde sa isté pasáže podobali na vyjadrenia izraelského spisovateľa Amosa Oza. Inými slovami, opäť obvinenie z vykrádania iných.

Za normálnych okolností by som vám odpovedal jedinou vetou - z princípu sa odmietam baviť o obvineniach anonymných diskutérov. Založili by sme veľmi zvláštnu tradíciu, keby som vám mal vyvracať hlúposti typu či som Palestínčan, Žid, či niečo iné, čo si o sebe prečítam od vygumovaných mozgov. Šípoš ma neprekvapuje, každý, kto sleduje náš spor, sa už mohol presvedčiť, že prerástol do osobnej roviny a ja ho nemienim živiť.

Bavme sa o faktoch. Originálny text v angličtine je prakticky totožný s tým, čo ste napísali vy.

Šlo o úryvok. Nebol totožný, hoci myšlienky sa zhodovali. Nepolemizujem s tým, že pochádzajú od Amosa Oza, samozrejme, že áno. Ak si pozriete môj článok, zistíte, že som toho spisovateľa aj citoval. Čítam veľa kníh aj esejí, preberám myšlienky z rôznych zdrojov, tak to bolo aj teraz. Vždy sa spolieham na kultivovaného čitateľa, ktorý pozná pôvodný kontext myšlienky a vie oceniť silu slova. Ak vám prekáža, že pasáž nebola daná do úvodzoviek, pripomínam, že hovoríme o článku, nie o vedeckej štúdii.

Problém je v tom, že ak neuvádzate zdroj, na čitateľa to pôsobí ako váš autentický text, čo je zavádzanie.

Najprv by sme si museli vyjasniť pojmy a keďže prednášam mediálne právo...

Veď práve to niektorých štve - že prednášate na žurnalistike a údajne ste plagiátor.

...a keďže prednášam mediálne právo, viem aspoň trošku posúdiť, aký je rozdiel medzi plagiátom, kompilátom, syntézou myšlienok a voľným citovaním. Napokon, otázka, do akej miery je dielo plagiátom, býva často sporná a v praxi sa rieši výkladom autorského zákona. V takomto kontexte sa však slovo plagiát začalo používať ako abstraktná nadávka na odstrel ideologických protivníkov, ktorá má odviesť pozornosť od podstaty veci - v tomto prípade od kritiky izraelskej agresie v Gaze.

To si fakt myslíte, že diskutérovi a Šípošovi prekážala vaša kritika Izraela?

Som presvedčený, že keby nešlo o túto záležitosť, neboli by takí dôslední. U nás sa už prestalo rozlišovať aj medzi plagiátom a kompilátom.

Kompilát je tiež neférový, pokiaľ v ňom nie sú uvádzané zdroje. Plagiát nie je ťažké rozoznať, vezmite si príklad Pavla Dinku, ktorý do svojej knihy ukradol časti seminárky Tomáša Bellu.

Nesúhlasím, kompilát ako zlúčenie myšlienok rôznych ľudí je bežnou súčasťou písania publicistiky alebo politických prejavov. Zabúdate na to, že pri tvorbe takýchto textov je často najpodstatnejšia sila slova.

Ale nie ukradnutého.

Aby slovo zapôsobilo v celom kontexte, musí naplniť svoj obsah, a to aj v emocionálnej rovine. Mne nejde o to, aby som bol rešeršista, ale aby som jasne pomenoval veci.

Pomenovať veci sa dá aj vtedy, ak zdrojujete cudzie myšlienky tak, aby bolo jasné, že nie sú vaše.

Nepopieram. A čo sa týka Pavla Dinku - áno, plagiát nie je ťažké rozoznať, a práve preto by sme si nemali pliesť jabĺčka s hruškami. Ak ukradnete celú časť textu, na to sú už paragrafy. No ak nezazdrojujete jednu myšlienku, vážne to chcete považovať za vážny prehrešok? Nemôžem s takým výkladom súhlasiť a upozorňujem, že takto vzniká 99 percent novinových článkov. Možno by puritáni považovali za čestnejšie pri každej vete uvádzať zdroj, ale to by bolo predsa absurdné. Viete si to predstaviť?

Ja vás nesúdim, dávam vám priestor na vysvetlenie. Vo vašom prípade nešlo o jednu vetu.

Bol to jeden citát.

Nebol.

Týkalo sa to jednej Čechovovej myšlienky. Nehovorím o počte viet, ale o myšlienke. Tvrdím, že v dnešnej dobe jednoducho nie je možné označiť zdroj každej myšlienky. Nič nie je originálne.

Ale no... To by znamenalo, že už nikto na svete nemôže priniesť novú myšlienku.

Áno, dnes už myšlienky iba kombinujeme. Francúzsky spisovateľ François de La Rochefoucauld povedal už v 17. storočí: Originálmi sa nazývajú ešte neodhalené plagiáty. V tomto zmysle by sme mali byť všetci plagiátormi. Každý autor predsa číta, pracuje s rôznymi informáciami, často mu ani na um nepríde, aby všetko zdrojoval. Veď by to bolo šialené.

Vy sám ste predsa autor, ktorý v článkoch bežne spomína iné mená. Raz teda zdroj uvádzate, raz nie.

Keď to má pre čitateľa svoj význam, tak ho uvediem.

A tu to význam nemalo?

Nie.Pozrite sa, až donedávna som rád citoval výrok, ktorý sa pripisuje Sartrovi: Človek zomiera až vtedy, keď zmizne z mysle posledného živého. Pritom v skutočnosti nejde o originálnu Sartrovu ideu, ale o staré čínske porekadlo.

K čomu smerujete?

K tomu, že v priebehu dejín sa vytvorilo také veľké množstvo myšlienok, že je nemožné, aby si ich niekto s pokojným svedomím privlastňoval. Myšlienky majú žiť, ovplyvňovať, obohacovať, nie byť zamknuté v trezore intelektuálneho monopolu.

To neznamená, že ich môžeme kradnúť, ak poznáme skutočného autora.

Francúzsky režisér Jean-Luc Godard dokonca k takejto metóde tvorby priamo vyzýval, keď povedal, že ak niet vecí, ktoré by mohli vziať vám, ešte stále sú také, ktoré si môžete vziať vy. Myslíte si, že moje texty nikto - povedané vaším slovníkom - nevykrádal?

Ak ma vykradnú, neznamená to, že môžem spraviť to isté.

Tento druh práce s textom nepovažujem za vykrádanie. Nerobím z toho drámu tak, ako ju nerobím z preberania mojich textov inými. Naopak, teší ma, že moje myšlienky majú vplyv.

e.jpg

Obvinenie z plagiátorstva je smiešne, nabudúce to spravím zase

Ešte raz - tie pasáže sa v origináli a vo vašom článku líšia minimálne, vyzerá to ako preklad. To sa dá napísať len tak z hlavy? Nešlo o parafrázu.

Áno, dá sa. Opakujem: nikdy som netvrdil, že myšlienka v článku je moja, samozrejme, že je Ozova, ale vravím, že takto plagiát definovať nemožno. Žiadny autor na svete by potom nemohol povedať, že cituje výhradne vlastné myšlienky. Keby sme prijali túto logiku, najznámejším plagiátom v dejinách je Biblia, najmä Starý zákon, zostavený z mezopotámskych, staroegyptských a starogréckych mýtov a legiend. V ešte väčšej miere to platí pre najslávnejšie antické eposy Ilias a Odysea, ktorého autor, najväčší antický básnik Homér, je odbornou verejnosťou považovaný za geniálneho kompilátora.

Nebolo by jednoduchšie povedať sorry, neuviedol som zdroj, nabudúce tak spravím?

Nie, pretože nabudúce tak spravím zase. Isteže by to bolo presnejšie, ale táto útlocitnosť je účelová. Článok vzbudil veľký ohlas, mnoho ľudí bolo vďačných, že sa niekto otvorene vyjadril proti izraelskej agresii, palestínske veľvyslanectvo to považovalo za dôležitý prejav solidarity. Chcel som zatriasť verejnou mienkou a to sa mi podarilo.

Neprehlušila to náhodou kauza plagiátorstva?

Neviem to posúdiť. Ak niekto vidí problém v tom, že som sa zastal Palestínčanov, treba to otvorene povedať a neskrývať sa za hľadanie originality myšlienok. Celé je to smiešne, podstata je v inom.

Podstata je v tom, že tie pasáže vzbudzovali dojem, že sú vaše, hoci nie sú.

To je vaša interpretácia, ale ak to takto čitateľ pochopil, je mi to ľúto.

Vnímate to ako chybu?

Nie, ale uznávam, že niekomu by sa viac páčilo, keby som to citoval v úvodzovkách. Poznám svoje remeslo aj účinok slov. Obviňovanie z plagiátorstva je absurdné. Ak si to ten anonymný diskutér myslí, je to jeho vec, môže to opakovať donekonečna tak, ako opakuje iné nezmysly. Túto tému považujem za zbytočnú, len nám kradne čas z rozhovoru.

Nekradne, doteraz ste sa k tomu obvineniu nikde verejne nevyjadrili, takže to je potrebné.

Nevyjadroval som sa preto, lebo odmietam pokračovať v osobnom spore so Šípošom a brať jeho metódy vážne. Napokon, čosi o nich svedčí aj to, že si pomáha anonymnými udaniami.

Dotyčný na SME.sk diskutuje dlhodobo, Šípoš si snáď jeho tvrdenia preveroval.

Nemienim reagovať na komentáre anonyma, v slušnej spoločnosti sa anonymné listy vždy hádzali do koša. Ak to odo mňa požadujete, na rovinu vravím, že nie.

h.jpg

Jednoznačne som za daňovú harmonizáciu

Poďme k europarlamentu. Doteraz sme sa na túto tému bavili s Palkom z KDS a so Záborskou z KDH. Obaja tvrdia, že rozhodovanie o daniach v EÚ by malo ostať v kompetencii členských štátov. Čo hovoríte vy?

Som prívržencom užšej politickej integrácie a otvorene sa hlásim k tomu, že mojím cieľom je demokratická, silná a transparentná federácia.

Čiže ste sa európsky superštát?

Nenazývajme to takto, lebo z toho slova sa stáva nadávka. Čo je to superštát? Aký je jeho obsah? EÚ je najmä jedinečný nadnárodný experiment, ktorý nikdy v dejinách neexistoval, nemôže sa oprieť o nijakú paralelu.

Čo tie dane?

Jednoznačne som za daňovú harmonizáciu. Európsky sociálny systém nie je možné udržať iným spôsobom. Zelení dlhodobo hovoria o potrebe spoločnej európskej daňovej politiky. Ako prvý krok navrhujú stanovenie minimálnej sadzby zdanenia, ktorá by mohla predísť neobmedzenej konkurencii medzi členskými štátmi. Nehovoríme teda o náhlom zavedení jednotnej dane, lebo to reálne ani nie je možné. Ak s tým Palkovci strašia, tak zavádzajú.

Ako môžu zavádzať, keď také snahy v EÚ objektívne existujú?

Tak, že Lisabonská zmluva takýto postup neumožňuje, v daňovej oblasti bude stále platiť právo veta.

Klame Palko, ak tvrdí, že hrozí jednotná daň vo všetkých štátoch EÚ na vyššej úrovni ako 19 percent?

Klame, ak tvrdí, že niečo také je možné dnes alebo po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti. Existuje totiž dosť štátov, ktoré sú proti tomu a nedovolia to.

To nič nemení na podstate.

Akoby nie? Neviem si predstaviť súhlas všetkých členských štátov EÚ s takýmto riešením. Viem si však predstaviť súhlas so spomínanou minimálnou sadzbou daní, pod ktorú by už krajiny nesmeli ísť.

Koľko by to malo byť?

Nie som ekonóm, toto je otázka pre niekoho iného.

Rôzne krajiny EÚ majú rôzne stavy ekonomík. Prečo by sme vyššími daňami mali doplácať na neschopnosť Nemcov či Francúzov robiť reformy?

Problém vzniká, ak si myslíte, že jediný spôsob reformy je znižovanie daní.

To som kedy tvrdil?

To je to isté, ako keby ste sa pýtali, prečo sa majú z vašich daní vyplácať sociálne dávky nezamestnaným alebo dôchodky. Spoločnosť bez solidarity nemôže existovať.

To sú jablká a hrušky. Prečo by sa na chudobnom Slovensku mali platiť rovnako vysoké dané ako v bohatom Anglicku?

Naozaj považujete Slovensko za chudobné?

Určite chudobnejšie ako Anglicko.

Boli ste v Afrike, aby ste si mohli porovnať, čo tento pojem znamená?

To, že Afrika je chudobnejšia ako my neznamená, že nie sme chudobnejší od Anglicka.

Prosím, dajme tomu, že vám rozumiem, no vaša logika funguje aj naopak. Anglicko môže mať pocit, že dopláca na chudobné krajiny typu Slovensko, lebo nás do istej miery dotuje. A keď sme pri tom, veľmi rád prispejem svojimi daňami na menej rozvinutý región povedzme na východnom Slovensku, lebo je to v záujme nás všetkých.

Aj na zaostalý región v Anglicku?

Keď to bude potrebné, prečo nie?

i.jpg

Nemôžeme sa stále pretekať, ktorá krajina viac zníži dane

Vlastne presadzujete, aby k nám chodilo menej investorov zo Západu. Jedným z kritérií je aj výška daní a odvodov. Tým sa môže znížiť počet pracovných miest. Francúzski aj nemeckí politici neraz vyjadrili nevôľu, že ich podnikatelia sa presúvajú za nižšími daňami, pričom spomínali práve Slovensko.

Ak by platilo to, čo hovoríte, Švédsko by bolo krajinou s najnižšou mierou investícií, pretože sú tam veľmi vysoké dane. V praxi to takto nefunguje.

Funguje. Švédsko ani zďaleka nie je to, čo v minulosti.

To je síce pravda, ale keď budeme pokračovať v daňových pretekoch, nebude to mať konca a zruinujeme sociálny systém. A to ja odmietam.

Daňové preteky už príliš nevidno.

Súhlasím s českým filozofom Václavom Bělohradským, ktorý nazval takúto politiku v čase krízy zločineckou demagógiou. Napokon, ako sa budú v takomto prostredí správať firmy, ktoré sú teraz na Slovensku? Pohnú sa ďalej na východ, kde budú mať ešte nižšie dane.

O tom je trh. Len blázon podniká tam, kde sa mu to nevypláca.

Ak by platila tá logika, môžeme Európsku úniu rovno zrušiť, lebo nás so svojou nízkou mierou nákladov prevalcuje Čína. Nemôžeme sa donekonečna pretekať, kto najviac zníži dane, práve naopak, musia v tom existovať nejaké pravidlá. Mali by sme sa zamerať na konkurencieschopnosť voči svetu, nie voči sebe navzájom.

Prečo by o daniach Slovákov mali rozhodovať byrokrati v Bruseli?

Nerozhodujú o tom byrokrati, ale politici.

Nehrajme sa na slovíčka.

Politici o tom takto rozhodujú preto, lebo je to principiálna otázka a jediný spôsob, ako udržať európsky sociálny model.

Pre Slovensko je to nevýhodné. Robilo ťažké reformy, niektoré západné krajiny nie a teraz na to doplácajú. Prečo máme doplácať s nimi?

Hovoriť v tejto súvislosti s pseudovlasteneckým pátosom o Slovensku je demagógia. Hovorme o tých skupinách obyvateľstva, pre ktoré je to nevýhodné.

Nemýlite si ma so šéfom Matice slovenskej alebo SNS?

Trochu fyzickej podoby by sa našlo. (smiech)

Áno, čistý Markuš a Slota. (smiech) A teraz vážne.

Nie je pravda, že daňová harmonizácia by nutne znamenala prudké zvýšenie daní a odvodov. Hovoríme o optimalizácii, ktorá zvýši konkurencieschopnosť celej Európy.

4.jpg

Kresťanskí a islamskí fundamentalisti sa v istých veciach zhodnú

Čo otázka prílevu imigrantov do EÚ, najmä z islamských krajín? Konzervatívci sú za prísne pravidlá, z moslimov majú strach.

Imigráciu nepovažujem za hrozbu, ale príležitosť.

Aj prínos?

Samozrejme. Už dnes máme jedny z najtvrdších pravidiel v EÚ, hoci môžem menovať mnohých odborníkov z radov imigrantov, ktorí u nás pracujú v oblastiach, kde to našinci nedokážu. Imigranti riešia aj otázku dopytu po istom type pracovných síl. Dá sa od nich veľa učiť. Strach z nich je do značnej miery iracionálny. Nedávny prieskum Gallupovho ústavu ukázal, že až 77 percent britských moslimov sa identifikuje s Veľkou Britániou, pričom u bežnej populácie dosiahol stupeň identifikácie iba 50 percent. Podobné zistenia priniesli aj výskumy v Nemecku. Dosť dobre nechápem, prečo kritici svoj odpor voči členstvu Turecka v EÚ zdôvodňujú islamom. Ja som voči jeho blízkemu vstupu skeptický z iných dôvodov.

Z akých?

Nespĺňa Kodanské kritériá, tam musíme byť nekompromisní. Ak hovoríme o kultúrnom vplyve, nechápem pozíciu konzervatívcov, lebo si viem živo predstaviť, ako sa v otázkach homosexuálov či práv žien spoja v Európskom parlamente kresťanskí fundamentalisti s islamskými. V tomto sa totiž zhodujú.

Podľa konzervatívcov stojí Európa na kresťanských základoch a ich zbúranie je cestou do pekla.

Vplyvy, ktoré formovali Európu, neboli len kresťanské, dokonca ani len antické, zoberte si Španielsko, ktoré historicky ovplyvňoval islam dlhšie ako kresťanstvo.

Španielsko nie je celá Európa.

Uviedol som príklad. Navyše platí, že sme sekulárna spoločnosť a v takej sú náboženské otázky súkromnou, nie verejnou záležitosťou.

Veriaci tu predsa žijú, platia dane, majú teda nárok komunikovať svoje postoje aj verejne.

V poriadku, ale to isté môžu povedať ateisti, ktorých práva sa na Slovensku v čoraz väčšej miere nerešpektujú. Už pomaly hocijaká sekta má väčší nárok na podporu zo strany štátu ako sekulárni humanisti. V sekulárnom štáte proste platia isté dohodnuté pravidlá a hodnoty, záväzné pre všetkých. Aj pre moslimov.

Konzervatívci tu nebodaj narúšajú princípy sekulárneho štátu?

Mám ten pocit vždy, keď sa snažia pchať nos do vecí, ktoré sa doteraz považovali za výlučnú otázku svedomia. Myslím tým napríklad možnosť voľby pre ženy.

To sú legitímne záujmy. Ak budú mať dostatok voličov, pokojne presadia zmenu.

Sú legitímne do tej miery, kým nezačnú vydierať spoločnosť prostredníctvom cirkvi. A zdôrazňujem, že ani zďaleka nemám na mysli len KDH, s katolíckou cirkvou má súčasná vláda urobené oveľa silnejšie dohody, než Dzurindova. Vezmite si tiež odluku cirkvi od štátu. Ja si vyprosím, aby som musel financovať rôzne cirkvi, ktorých nie som príslušníkom.

5.jpg

Odmietam sa skladať na platy duchovných, tie peniaze chýbajú inde

Cirkev sa stará aj o tisíce chorých a zomierajúcich, poskytuje služby, ktoré štát jednoducho nezvláda.

Hovorím o tom, že sa ročne skladáme takmer miliardou korún na platy farárov z rozpočtu Ministerstva kultúry, a potom sa čudujeme, že nám chátrajú pamiatky, že padá hradba na Trenčianskom hrade. Cirkvi viažu obrovské štátne prostriedky, ktoré by sa mali využiť zmysluplnejšie. O ľudí, o ktorých hovoríte vy, sa stará aj štát.

O mnohých nie. Mnohé rádové sestry by vedeli rozprávať.

Mal by sa. Ak to nerobí, zlyháva vo svojej základnej úlohe, a to by sme sa opäť mohli vrátiť k otázkam daní.

Iste, ale nebyť cirkvi, nie sú tu možno hospice. Cirkev robí mnohé veci, na ktorých štát šetrí. Tým netvrdím, že odluka nie je potrebná, len naznačujem, že katolícku cirkev netvoria len spolupracovníci ŠtB a uctievači Tisa.

To je v poriadku, ale ak vyznávate filozofiu, že cirkev plní dôležité celospoločenské úlohy, potom by vám nemalo prekážať ani to, že si štát nárokuje určitú daňovú úroveň, aby mohol pokrývať verejné služby. Ak sa na určitej úrovni odbúravajú úlohy štátu ako nemorálne, tak sa pýtam, z akých dôvodov si cirkev nárokuje na peniaze od všetkých. A zdôrazňujem, že nie na verejnoprospešnú činnosť, ale na chod farností a platy duchovných.

To je výsledkom spoločenského konsenzu. Vidíte tu nebodaj stranu, alebo významnú časť voličov, ktorí by to chceli zmeniť? Skúšala to Ruskova ANO, ale tá vyznelo skôr na smiech.

Existujú relevantné výskumy verejnej mienky, ktoré ten dopyt potvrdzujú. Spomínam si na prieskum týždenníka Trend z novembra 2007, ktorý uvádzal, že len tretina ľudí by bola ochotná prispievať na cirkev v prípade asignácie daní, teda za predpokladu, že by to neznížilo ich čistý príjem. Nechcem si predstaviť, aké nízke by toto číslo bolo, keby existovala individuálna dobrovoľná cirkevná daň, ako v niektorých európskych krajinách.

Na akej vzorke ľudí to bolo robené?

Neviem, zavádzal by som.

Výskumy verejnej mienky sa robia na malých vzorkách, relevantné výsledky poskytujú voľby. Kým nezískajú dosť percent strany, ktoré majú odluku v programe, znamená to, že voličov to príliš netrápi.

Nesúhlasím, lebo táto otázka tu ešte ani nebola zásadným spôsobom politicky otvorená a aj súčasná vláda dala katolíckej cirkvi sľub, že sa do toho nebude miešať.

Je to platný stav, voči ktorému sa nebúri masa, ale jednotlivci.

Odluka cirkvi od štátu je posledná a jediná nesplnená revolučná požiadavka VPN. Tu sa čiastočne dotýkame aj mojej motivácie na vstup do politiky. Jednoducho sú isté témy, o ktorých viem, že na ne existuje spoločenská objednávka, ale nie sú súčasťou ani len verejného diškurzu, nieto politickej ponuky. Výskumy verejnej mienky jasne hovoria, že relevantná časť spoločnosti by na odluku reflektovala.

Relevantná časť spoločnosti? To je zatiaľ hypotéza.

V sekulárnom štáte sa naozaj odmietam skladať na platy duchovných.

Iný môže povedať, že sa nechce skladať na športové reprezentácie, na hokej, futbal a podobne, lebo to nepozerá. Financovanie rôznych vecí štátom vyplýva z konsenzu v spoločnosti a zmenu môžu urobiť len voliči hlasovaním za strany, ktoré ju majú v programe.

To sú nesúvisiace veci. Nehovorím o financovaní verejnoprospešných činností, ale o financovaní cirkví ako organizácií.

To sa nevylučuje.

Dnešný stav je podobne absurdný, ako keby sme sa skladali na kancelárie zväzu záhradkárov alebo plat predsedu ochranárskeho združenia, hoci ide o dobrovoľné spolky. V Ústave je jasne napísané, že táto spoločnosť je sekulárna. Ak štát financuje cirkvi, aj to len niektoré, nie je to v poriadku, lebo opúšťa neutrálnu pozíciu, ktorej sa má držať. Vidím, že takýmto spôsobom uvažuje na Slovensku príliš veľa ľudí na to, aby ich záujmy v politike nikto nepresadzoval.

Ako chcete meniť tieto veci z pozície europoslanca? Veď na to nebudete mať žiadny dosah.

Asi som sa zle vyjadril. Mal som na mysli skôr našu motiváciu, keď sme sa chceli aj s Oľgou Pietruchovou pokúsiť o presadenie politicky liberálnych tém v strane Liga. Veľmi citlivo sme vnímali a vnímame, že táto agenda sa vytratila. Témy ako odluka cirkvi od štátu, participatívna demokracia, zníženie volebného práva na 16 rokov, zavedenie elektronického hlasovania, ale aj dôraz na obnoviteľné zdroje energie, ekologickú daňovú reformu a podobne, považujeme za veľmi dôležité pre zdravý vývoj spoločnosti. Ľavica sa tejto agendy vzdala, pravica o ňu nejaví záujem, dôležitý balík tém tak ostal vo vzduchoprázdne.

b.jpg

Gynekológ nemá čo odmietať interrupcie, vedel, do čoho ide

Cítite ohrozenie spoločnosti ako Vladimír Palko, ktorému prekáža, že z práce v niektorých krajinách vyhadzujú matrikárky, odmietajúce sobášiť homosexuálov, či sudcov za to, že nedovolia homosexuálom adoptovať si dieťa?

Najskôr sa musíme zhodnúť na tom, čo je normálne. Urážať istú skupinu obyvateľov nepovažujem za normálne. Tým je povedané všetko.

Hovoríme o výhrade vo svedomí, za ktorú sa vraj vyhadzuje z práce.

Vyhadzujú ich, lebo porušujú platné zákony. Ak im raz z legislatívy a z toho vyplývajúcich pracovných povinností niečo vyplýva, a oni to odmietajú, nemajú tam čo robiť. Keď si raz niekto vyberie nejaké povolanie, musí mu byť jasné, aké tam má záväzky.

Ak chce byť niekto gynekológom, musí akceptovať aj robenie interrupcií?

Samozrejme. Pritom netvrdím, že som zástanca interrupcií, ktorému je všetko jedno, práve naopak. Tieto témy však lekár nemá čo riešiť. Keď si vyberá povolanie, vie, do čoho ide.

V čom ste lepší kandidát ako ostatní?

Za tie roky sa ľudia mohli presvedčiť, že nie som zhovievavý k žiadnej nespravodlivosti. Európsky parlament ešte nemá toľko právomocí, koľko by sme si všetci želali, ale je to najdôležitejšie politické fórum Európy, priestor, z ktorého je hlas Slovenska počuť viac ako z ktoréhokoľvek iného miesta.

Frázy.

Preto by v ňom nemali sedieť nudní druhotriedni politici, ktorí sa idú na päť rokov zašiť, ani nečitateľní lobisti presadzujúci všetko možné, len nie verejný záujem, rovnako technokrati moci bez chrbtovej kosti. Mali by tam byť aktívni a tvoriví ľudia s vlastným názorom, ktorý sa nedá kúpiť.

Frázy.

Chcem byť takýmto hlasom ľudí, ktorý bude naozaj počuť. Chcem sa podieľať na formovaní európskej politiky voči Slovensku i voči svetu. Iba takáto účasť v Európskom parlamente má zmysel. Chcem zároveň zrozumiteľným jazykom presadzovať integráciu Európy.

Tomu nebude nikto rozumieť, skúste konkrétne.

Spomínam to, lebo sa mi zdá, že sme na to zabudli. Som za skutočné zjednotenie Európy. Zámerne sa vraciam k tomuto ideálu, ktorý nás nadchýnal počas revolúcie 1989. Vtedy sme neriešili eurofondy, smernice a superštát. Túžili sme po bratstve európskych národov, o živote v porozumení a mieri v spoločnom európskom dome.

Nezabudli, EÚ vtedy vyzerala inak ako dnes. Po našom vstupe sa ikskrát menili pravidlá. Súhlas s vtedajšou podobou EÚ nemusí znamenať súhlas s dnešnou.

Konečný cieľ bol predsa jasný už v roku 1950, spomeňme si na otcov zakladateľov jednotnej Európy, ktorí výslovne hovorili o vízii európskej federácie. Dnes sme spútali naše sny príšerným technokratickým štýlom, ktorý rozumie iba jazyku peňazí. To nie je cesta k srdciam ľudí. Musíme obnoviť vieru v spoločné ideály, nájsť nový zmysel pokračovania európskych dejín a zdemokratizovať úniu tak, aby bol jej osud skutočne v rukách všetkých občanov. Považujem za nepoctivé, ak dnes tento cieľ, teda federáciu, zahmlievame.

Lenže v čase nášho vstupu také federalistické tendencie neexistovali, respektíve boli v úzadí.

Navonok neexistovali ani v 80. rokoch a napriek tomu tvrdím, že k tomu smerujeme, že ten cieľ tu bol vždy. To je ako keby Američania v polovici 19. storočia argumentovali, že na zrušení otroctva sa otcovia zakladatelia nedohodli. Keď totiž Deklarácia o nezávislosti spomínala slobodných občanov, mala na mysli len mužov, bielych a slobodných, čo znamenalo, že sa týkala len 20 percent obyvateľstva.

Rozhovor bol autorizovaný, Eduard Chmelár doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 135
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 269
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 569
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 898
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 739
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 197
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 481
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 053
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 175
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 168

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Raper Kali: Silným motívom je smrť Róberta Remiáša

Raper Kali, vlastným menom Koloman Magyary (34), napísal titulnú pesničku k filmu Únos. Tvrdí, že ho obdobie 90. rokov láka.

Kaliňák sa potichu zmieril so sporným stavbárom z Gorily

Rezort vnútra viedol sériu súdnych sporov so stavebnou firmou Euro-Building, ktorá figuruje vo viacerých kauzách. Potichu uzavreli zmier.

Prioritou v rómskej otázke je vzdelávanie, zhodli sa účastníci relácie

Vláda predstavila akčné plány na integráciu rómskej menšiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop