BRATISLAVA. Hoci oficiálna volebná kampaň pre voľby do Európskeho parlamentu sa začala už v sobotu, niektoré strany predstavujú svoje priority iba vlažne.
SNS ani SMK včera dokonca na svojich internetových stránkach nemali zverejnený ani volebný program. Tlačová tajomníčka SNS Jana Benková hovorila, že jeho publikovanie po sobotňajšej programovej konferencii pripravujú.
Denníku SME emailom poslala krátky dokument s názvom Z programu SNS, v ktorom strana deklaruje, že sa bude zasadzovať za Európsku úniu ako „priestor slobodných národných štátov“. Dosiahnuť to chce aj vytvorením druhej komory europarlamentu – takzvanej Komory národov, v ktorej by mali všetky štáty rovnaký počet poslancov.
Čo nás do europoslancov? Čítajte komentár Petra Schutza.
Maďarská karta znova
Oveľa silnejším motívom kampane SNS však podľa viacerých vyjadrení Jána Slotu bude opäť protimaďarská karta. „Aj keď Slovensko bude mať formálne 13 poslancov, poslanci za SMK budú zastupovať záujmy iného štátu,“ hrozil v sobotu.
Volebný program v slovenčine nemala včera na stránke ani SMK. Podľa hovorkyne strany Evy Dunajskej sa prekladá a pribudnúť by mal na stránke dnes. Hlavný dôraz chce SMK podľa súčasnej europoslankyne Edit Bauer klásť na zamestnanosť a vzdelávanie. „Za prioritnú považujeme problematiku ľudských a menšinových práv a energetickú politiku.“
Zaujať krízou
Volebné programy najsilnejšej koaličnej a opozičnej strany spája boj proti kríze. Smer vystríha, že ju spôsobila slepá viera vo všemocný trh a „pravica svojím protisociálnym konaním a bojom proti sociálnemu štátu“. „Nenechajme v Európe rozhodovať tých, ktorých politika spôsobila krízu,“ hlási Smer.
SDKÚ chce v čase krízy naopak tlačiť na zachovanie slobodného práva krajín na znižovanie daní a odvodov a na obranu slobodného trhu. Chcú získať aj viac prostriedkov z eurofondov. Pri ich čerpaní však vraj „musia platiť dve zásady: V Bruseli menej byrokracie – a na Slovensku menej klientelizmu“.
Ďalšie dve parlamentné strany HZDS a KDH spája odkazovanie na minulosť. HZDS pripomína svoj rozhodujúci vplyv pri vzniku samostatného Slovenska a fakt, že „v roku 1995 predseda vlády Vladimír Mečiar oficiálne požiadal o vstup Slovenskej republiky do Európskej únie“. To, že sa zo Slovenska počas jeho vlády stala podľa Madeleine Albrightovej „čierna diera Európy“, HZDS nespomína.
S Európou opatrne
KDH pripomína „pamätný výrok“ svojho niekdajšieho šéfa Jána Čarnogurského, ktorý pre Slovensko žiadal „samostatnú stoličku a samostatnú hviezdičku“.
V Európskom parlamente sa hnutie chce sústrediť najmä na ochranu kresťanských hodnôt, napríklad tradičnej rodiny založenej na zväzku muža a ženy. „Nové pravidlá fungovania EÚ – nazvané Lisabonská zmluva – toto dostatočne nezaručovali. Preto KDH túto zmluvu nepodporilo.“
Šancu cítia aj malé strany
BRATISLAVA. Vo voľbách do europarlamentu majú šancu uspieť aj menšie strany. Pri nízkej účasti by im na zisk poslanca stačilo niekoľko tisíc voličov. Pred piatimi rokmi získala zástupcu v europarlamente každá strana, ktorá dostala aspoň 37-tisíc hlasov.
Najviditeľnejšími v kampani sú Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), Slobodné fórum (SF), Strana zelených (SZ) a Sloboda a solidarita (SaS).
KDS sa snaží zaujať euroskeptickými a prokresťanskými postojmi. Voličov presviedča šotom „Nenechajte
o svojich právach rozhodovať Brusel“ alebo bilbordom s textom „Alebo bude Európa kresťanská, alebo nebude“.
SF chce zaujať známymi ľuďmi. Jej kandidátku vedie očný chirurg Milan Izák, nasledujú bývalá moderátorka Ľudmila Farkašovská a tanečník Milan Plačko.
Zelení nasadili občianskych aktivistov. Europoslancom by sa tak mohli stať publicista Eduard Chmelár, aktivistka za práva žien Oľga Pietruchová, environmentalistka Ľubica Trubíniová alebo aktivistka za práva
gayov a lesbičiek Hana Fábry.
SaS, ktorú založil spoluautor rovnej dane a bývalý poradca ministra financií Jána Počiatka Richard Sulík, presviedča sloganom: „Konečne politická strana bez komunistov a eštébakov“.
