Špeciálny súd možno už dnes skončí. O jeho budúcnosti rozhodujú ústavní sudcovia.
BRATISLAVA. Špeciálny súd to možno už má zrátané, alternatíva pre prípad, že ho dnes Ústavný súd zruší, nie je. Jednoznačnú odpoveď nemajú ani koaliční poslanci, ktorí pôsobenie súdu vlani v januári napadli na Ústavnom súde.
Poslankyňa HZDS Katarína Tóthová hovorí, že ich agenda by mala prejsť na krajské a okresné súdy. Obavy, že rozhodovanie nebude také rýchle ako u špeciálnych sudcov, nemá. „Sudcovia sú menovaní doživotne. Zo Špeciálneho súdu by prešli na trestné senáty všeobecných súdov a tam by si robili svoju robotičku,“ hovorí Tóthová.
Obavy z roztrúsenia
Ivan Šaško zo SNS nie je spokojný s rýchlosťou rozhodovania všeobecných súdov, krajskí sudcovia však podľa neho špeciálnych nahradia dostatočne. Miestne väzby medzi mafiou, samosprávnymi politikmi, policajtmi, prokurátormi, či sudcami by vyriešil tak, že by kauzy vždy riešil súd z iného kraja.
Trestná agenda
na Špeciálny súd došlo vlani 138 prípadov, za rok sudcovia vybavili 127 vecí a ostalo im nevybavených 107. V roku 2007 došlo 150 vecí, vybavili 161 a nevybavených ostalo 94
krajské súdy vlani prijali desať trestných prípadov, vybavili osem a nevybavených ostalo 272. V roku 2007 došlo päť vecí, vybavili 104 a ostalo im nevybavených 345.
na okresné súdy vlani došlo 31839 trestných prípadov, vybavili 32117 a ostalo im nevybavených 18976. V roku 2007 prijali 30484 vecí, vybavili 29360, nevybavených ostalo 19249.
Zdroj: Ročenka za rok 2008 a 2007 ministerstva spravodlivosti
Daniel Lipšic z KDH, ktorý ako minister spravodlivosti vznik Špeciálneho súdu presadil, takúto alternatívu nepovažuje za riešenie. Náhradu za špeciálny súd nepozná. Závažné kauzy by mala mať pod dohľadom jedna prokuratúra a jeden súd. „Trieštiť, to by znamenalo posilňovať miestne väzby.“
Roztrúsenie agendy Špeciálneho súdu na všeobecné by podľa neho skomplikovalo aj ochranu sudcov, ktorí závažné kauzy riešia. To, že ochrana je potrebná, dokazuje dianie okolo ústavného sudcu Ladislava Orosza. Tomu sa koncom apríla niekto vyhrážal v súvislosti s hlasovaním o Špeciálnom súde.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS v tejto súvislosti hovoril o ochrane všetkých sudcov a prokurátorov, ktorí riešia závažné kauzy.
Harabin čaká
O tom, kto bude riešiť korupčné prípady a organizovaný zločin, nehovorí. „Ministerstvo nemôže a nebude zasahovať do rozhodovania Ústavného súdu a rovnako nebudeme znevažovať prácu sudcov a ich rozhodnutia,“ povedal hovorca.
Špeciálny súd sídli v Pezinku. FOTO: SME - PAVOL FUNTÁL
Zrušenie Špeciálneho súdu pritom bolo od nástupu do funkcie Harabinovou prioritou. Keď pred tromi rokmi predkladal zákon o jeho zrušení, ako náhradu núkal okresné súdy. Okresným sudcom chcel priplácať 5000 korún mesačne. Návrh na vláde neuspel, proti bol Smer, ktorý sľúbil, že Špeciálny súd zachová.
V januári 2008 zo 46 podpisov pod podanie na Ústavný súd patrilo 20 poslancom Smeru. Ľubomír Petrák hovorí, že chcel dosiahnuť jediné – skončiť politické debaty, či má, alebo nemá Špeciálny súd fungovať. Na otázku, čo ďalej, má podľa neho odpovedať ministerstvo a súdne orgány.
O Harabinovej pomste čítajte viac v komentári Petra Shutza.
Kto rozhodne
Ivetta Macejková (51 rokov)
Predsedníčkou Ústavného súdu je od 16. februára 2007, bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu, kde pôsobila ako členka odvolacieho senátu Špeciálneho súdu.
Milan Ľalík (55 rokov)
Podpredseda súdu od 16. februára 2007. Bývalý sudca Najvyššieho súdu pod vedením ministra spravodlivosti Štefana Harabina šéfoval sekcii civilného práva. Bývalý člen Súdnej rady, ktorá v decembri 2006 hlasovala za schválenie zákona o zrušení Špeciálneho súdu.
Ján Auxt (48 rokov)
Ústavným sudcom je od 4. júla 2002; bývalý predseda Okresného súdu v Brezne, neskôr okresný sudca v Banskej Bystrici.
Peter Brňák (50 rokov)
Na Ústavnom súde pôsobí od 16. februára 2007. Bývalý poslanec HZDS a sudca Najvyššieho súdu, bol členom Súdnej rady, ktorá v decembri 2006 hlasovala za schválenie zákona o zrušení Špeciálneho súdu.
Ľubomír Dobrík (57 rokov)
Za ústavného sudcu bol vymenovaný 28. februára 1997. Bol okresným sudcom v Prievidzi a v rokoch 1994 až 1997 štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti za HZDS.
Ľudmila Gajdošíková (55 rokov)
Ústavnou sudkyňou je od 22. januára 2000. Od roku 1977 pracovala na ministerstve práce, kde bola v rokoch 1990 až 1992 námestníčkou ministra a v roku 1994 štátnou tajomníčkou za SDĽ. Od augusta 1999 bola šéfkou legislatívy v Kancelárii prezidenta.
Juraj Horváth (62 rokov)
Za sudcu Ústavného súdu bol vymenovaný 4. júla 2002, bývalý podnikový právnik, neskôr advokát so zameraním na obchodné právo. V roku 1996 ho súd odsúdil za krátenie dane, čo bolo dôvodom, prečo ho kolegovia pred dvoma rokmi vyzvali na odstúpenie z funkcie.
Sergej Kohut (69 rokov)
Ústavným sudcom je od 16. februára 2007. Bývalý sudca Najvyššieho súdu bol protikandidátom Štefana Harabina pri voľbe predsedu v roku 2002, po ktorej Ústavný súd uznal jeho výhrady.
Ján Luby (58 rokov)
Na Ústavnom súde pôsobí od 4. júla 2002. Bývalý právnik Východoslovenských energetických závodov Košice, od roku 1991 advokát so zameraním na obchodné a občianske právo, od roku 1993 bol aj externým poradcom Ústavného súdu.
Lajos Mészáros (54 rokov)
Na Ústavnom súde je od 22. januára 2000. Bývalý advokát; v roku 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, od roku 1998 bol poslancom Národnej rady za SMK.
Marianna Mochnáčová (49 rokov)
Za ústavnú sudkyňu bola vymenovaná 16. februára 2007. V rokoch 1993 až 2001 pôsobila na Ústavnom súde ako riaditeľka sekretariátu a vedúca kancelárie, do vymenovania za sudkyňu bola komerčnou právničkou a advokátkou.
Ladislav Orosz (50 rokov)
Ústavným sudcom je od 16. februára 2007. Vysokoškolský pedagóg, odborník na ústavné právo, v rokoch 1998 až 2002 bol poslancom parlamentu za SDĽ. V roku 2002 ho prezident odmietol vymenovať za ústavného sudcu. Na Ústavnom súde pôsobil ako poradca, pred dnešným rozhodovaním sa mu niekto telefonicky vyhrážal.
Rudolf Tkáčik (55 rokov)
Na Ústavnom súde je od 16. februára 2007, pôsobil ako podnikový právnik, v rokoch 1987 až 1990 bol na ministerstve poľnohospodárstva referentom na legislatívnom odbore, v rokoch 1990 až 1992 pracoval na Úrade vlády; nasledujúce roky bol komerčným právnikom, od roku 2003 advokátom.
vev
Beata
Balogová
