Košice 12. mája (TASR) - Českým leteckým špeciálom dnes spoločne do Košíc pricestovali prezident SR Rudolf Schuster a predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Petr Pitthart, ktorý je na čele početnej vládnej a parlamentnej delegácie ČR. Zmyslom ich cesty je okrem reálneho napĺňania záväzku nadštandardnosti vzťahov ČR a SR uctenie si pamiatky československých legionárov.
Cieľom prvej zastávky českých a slovenských predstaviteľov bude obec Turňa nad Bodvou v okrese Košice okolie, kde spoločne položia vence k Pamätníku československých légií. V tejto obci sú pochované pozostatky 23 padlých českých legionárov. Zásluhou Československej obce legionárskej v roku 1924 nad hrobmi postavili obelisk, ktorý však v roku 1938, keď bola Turňa na základe Viedenskej arbitráže pričlenená k Maďarsku, niektorí horliví miestni obyvatelia odstránili. Ostala iba spodná betónová časť, kryjúca telesné pozostatky hrdinov. Po ukončení druhej svetovej vojny bol na podstavec osadený liatinový kríž bez nápisu. Bývalý režim nemal záujem na obnove pamiatky legionárov, a tak monument nad hrobmi už neobnovili.
Turňa nad Bodvou je štvrtým miestom na východnom Slovensku, kde sa košickej regionálnej organizácii Českého spolku na Slovensku v spolupráci s generálnym konzulátom ČR a za podpory vlády ČR, ministerstva kultúry SR a viacerých inštitúcií a sponzorov podarilo zrekonštruovať lokality, na ktorých sú pochovaní československí legionári. Od roku 1996 postupne obnovili pietne miesta v Medzeve, na Železnom vrchu nad obcou Košická Belá a v Kysaku.
Súčasťou dnešnej spomienkovej slávnosti v Turni bude aj odhalenie neďalekej pamätnej tabule zmierenia a tolerancie Slovákov, Maďarov a Čechov. Má symbolizovať spoločné úsilie týchto krajín o členstvo v zjednotenej Európe. Popoludní sa v košickom Slovenskom technickom múzeu uskutoční vernisáž Československé légie 1914 - 1920, približujúca históriu prvej svetovej vojny, vznik zajateckých táborov a formovanie prvých dobrovoľníckych jednotiek, ktoré tvorili základ československých légií. Po otvorení výstavy sa uskutočnia separátne rozhovory medzi členmi oboch delegácií.
Československí legionári v Rusku, Taliansku a Francúzsku boli po vzniku prvej Československej republiky nasadení znovu do bojov a bránili nedotknuteľnosť jej hraníc. V bojoch na Tešínsku proti poľským jednotkám a na južnej demarkačnej čiare s boľševickou maďarskou armádou ich v roku 1919 padlo niekoľko stoviek. Prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk o nich povedal, že "sú to muži, ktorí pochopili dejinný význam zápasu o spravodlivejšie usporiadanie sveta".
