Špeciálni sudcovia aj premiér sú zaskočení, Vladimír Mečiar a minister Harabin spokojní. Koncu Špeciálneho súdu predchádzali vyhrážky.
21. októbra 2003
Parlament schválil vznik
Protiústavnosť Špeciálneho súdu nikto nenamietal.
1.septembra 2004
Súd začal fungovať
Spočiatku chýbajú sudcovia. Ministerstvo ich láka vysokými platmi.
1. júla 2005
Súd začal riadne fungovať
Sídlo je v Pezinku, dovtedy ho zastupovali senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici.
8. septembra 2005
Prvé pojednávanie
Za deň odsúdili gynekológa za branie úplatku 7-tisíc korún. Dostal dvojročnú podmienku.
4. októbra 2005
Prvý veľký proces Kyselinári -
z brutálnych vrážd, podvodov, lúpeží bolo obžalovaných 30 osôb.
22. novembra 2006
Harabin navrhol zrušenie
Ministrovi prekážajú vysoké príplatky sudcov a ich bezpečnostné previerky.
10. januára 2007
Fico sa súdu zastal
Premiér vyhlásil, že koalícia Špeciálny súd nezruší. Vláda neschválila Harabinov návrh.
11. februára 2008
Rozhodne Ústavný súd
Špeciálny súd na Ústavnom súde napadlo 46 poslancov z HZDS, SNS a Smeru.
20. mája 2009
Koniec
Ústavný súd vyhlásil, že zákon o zriadení Špeciálneho súdu je v rozpore s ústavou.
Dosiaľ súd prijal
587obžalôb
Vzniesol
415 rozsudkov,
z nich sedem doživotí
KOŠICE. Jediný hlas rozhodol o zrušení Špeciálneho súdu. Návrh skupiny poslancov parlamentu podporilo sedem z trinástich členov pléna Ústavného súdu.
Rozhodnutie predsedníčka Ivetta Macejková oznámila po nezvyčajne dlhej, takmer hodinovej prestávke: „Zriadenie Špeciálneho súdu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,“ prečítala. V tej chvíli bolo jasné, že Špeciálny súd končí – nevydržal ani päť rokov.
Stĺpček Romana Pataja o zrušení súdu - Podľa plánu - KLIKNITE
Komentár Mariána Leška - Špeciálna katastrofa - KLIKNITE
Zástupca navrhovateľov Dušan Repák bol spokojný, jeho oponent Radoslav Procházka, ktorý zastupoval Národnú radu ako autora zákona, očividne sklamaný. „Nezachytil som jediný relevantný dôvod, pre ktorý nestačí zrušiť previerky sudcov, a prečo treba zrušiť celý súd,“ hovoril Procházka.
Ešte pred rozhodnutím pléna ústavných sudcov presviedčal, že ústava umožňuje parlamentu zákonom upravovať sústavu súdov a zriadiť Špeciálny súd. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora európskych spoločenstiev to nezakazuje: „Osobitný prokurátor pre obžaloby verejných funkcionárov funguje v Holandsku. Osobitné súdy pre trestné činy spáchané verejnými funkcionármi sú v Španielsku, vo Francúzsku a Fínsku, osobitné súdy sú aj v Dánsku.“
Ústavný sudca v ohrození
V mimoriadnej situácii bol včera člen pléna Ladislav Orosz. Začiatkom apríla sa jemu a jeho manželke vyhrážali práve v súvislosti s týmto podaním. Požiadal o ochranu rodiny a nechcel včera preto o Špeciálnom súde rozhodovať. Plénum mu však s jeho námietkou zaujatosti voči vlastnej osobe nevyhovelo.
„Po skutkoch spáchaných voči mojej manželke a pripravovaných voči mojej dcére sa zásadným spôsobom zmenil môj subjektívny postoj k rozhodovaniu v tejto veci, ako aj potreba, aby nebolo rozhodnutie Ústavného súdu v tejto kauze spochybňované,“ vysvetľoval sudca. Odborník na ústavné právo a spolutvorca slovenskej ústavy bol jedným zo šiestich sudcov, ktorí so zrušením Špeciálneho súdu nesúhlasili.
Macejková karhala médiá
Ivetta Macejková vo vyhlásení napísala, že informácie o vyhrážaní sa Oroszovi „zbytočne vyvolali tlak a napätie v spoločnosti“. Orosz podľa nej pred zasadnutím členov pléna informoval, že sa mu nikto nevyhrážal a nezastrašoval ho. „Som presvedčená, že inak by sudca Orosz určite podal trestné oznámenie, čo neurobil.“
Ústavný sudca však včera potvrdil, že jeho manželka, ktorá je prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Košiciach, podala 27. apríla trestné oznámenie pre bližšie nešpecifikovaný trestný čin namierený proti jej osobe.
Podobný útok pripravovali podľa neho aj na ich dcéru. Jeho osobne nikto nezastrašoval ani sa mu nevyhrážal. „Na základe okolností, za akých sa skutky stali, a ďalších nám známych skutočností sme, žiaľ, nemohli a ani v súčasnosti nemôžeme vylúčiť, že k spáchaniu týchto skutkov došlo v súvislosti s prípravou nátlaku na moju osobu ako sudcu Ústavného súdu, a to nielen v súvislosti s rozhodovaním o súlade zákona o Špeciálnom súde s Ústavou Slovenskej republiky,“ povedal Orosz.
Poslankyňa Lucia Žitňanská z SDKÚ neverí, že sudcovia rozhodovali nestranne. Včerajšok označila za čierny deň pre justíciu. Rozhodnutie síce rešpektuje, ale vnútorne je presvedčená o tom, že vytvorenie súdu bolo a je v súlade s ústavou.
Predsedu súdu zaskočili
O zlej správe pre Slovensko hovoril aj predseda Špeciálneho súdu Michal Truban. So svojimi kolegami ostal zaskočený. Truban sa spoliehal na to, že Ústavný súd prihliadne na rozhodnutia európskych súdov, ktoré už v minulosti riešili podobné špeciálne súdy.
Nespokojnosť dal najavo aj premiér Robert Fico. Naďalej je presvedčený, že Špeciálny súd má viac výhod ako nevýhod, ale rozhodnutie súdu rešpektuje.
Jeho koaliční partneri boli spokojní. Predsedu HZDS Vladimíra Mečiara potešilo, že Ústavný súd má rovnaký právny názor ako on. „Špeciálni a obyčajní sudcovia by nemali existovať. Z praxe poznám sudcov, ktorí sú odborne a morálne spôsobilí na výkon tejto funkcie alebo nie sú,“ povedal Rudolf Pučík zo SNS.
Od začiatku sa im vyhrážali
Špeciálni sudcovia boli na pokusy ovplyvniť ich rozhodnutie mimoriadne citliví. Aj preto si zrejme za pomerne krátky čas vybudovali rešpekt.
BRATISLAVA. Špeciálny súd v Pezinku vznikol v roku 2005 ako účinný nástroj v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Kľúčovým argumentom vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica bolo pretrhnutie miestnych väzieb. „Mnohé vplyvné osoby mali nadštandardný vplyv na miestnu justíciu a políciu, pričom súdy nevedeli dlhé roky rozhodnúť o závažných prípadoch,“ tvrdil Lipšic.
To, že špeciálnych sudcov nie je ľahké ovplyvniť, ukázala napríklad kauza bývalého starostu Rače Pavla Bielika, ktorý si mal vypýtať päťmiliónový úplatok. Do prípadu sa totiž zaplietla jeho známa, agentka SIS Kováčová, ktorá cez vyššieho súdneho úradníka sondovala, ako o kauze rozmýšľajú členovia Bielikovho senátu.
Keď sa to dozvedel jeho predseda Ivan Matel, predvolal si Kováčovú na hlavné pojednávanie, kde ju „zvozil“ takým spôsobom, že na to asi tak skoro nezabudne.
S tajnými v pätách?
Matel neuhol ani vtedy, keď ho počas ranného joggingu pravidelne sledovalo neznáme auto bez poznávacej značky, na základe čoho mu sprísnili ochranu. Bielikovi vymeral päť rokov – a keď vrátil Najvyšší súd prípad späť na Špeciálny súd, navrhol mu opäť rovnaký trest. Zrejme aj preto si väčšina sudcov v Pezinku za krátky čas vybudovala rešpekt aj u takých tvrdých a skúsených advokátov, akým je Peter Filip.
Špeciálny súd bol od začiatku stále atakovaný predovšetkým dvoma ľuďmi HZDS, Vladimírom Mečiarom a Štefanom Harabinom. Oficiálne im prekážali vyššie platy špeciálnych sudcov, ktoré sa pohybovali na úrovni 160-tisíc korún (5300 eur). Neskôr vyšlo najavo, že minister spravodlivosti má kamarátsky vzťah s údajným bossom albánskej drogovej mafie.
Obštrukcie
O význame a obavách z rozhodnutí Špeciálneho súdu svedčí aj zdanlivý detail – obžalovaní sa vyhýbali hlavným pojednávaniam, čo sa zintenzívnilo najmä potom, ako bolo jasné, že o Špeciálnom súde rozhodne Ústavný.
K najaktívnejším vyhýbačom patril Jozef Majský, viackrát sa ospravedlnili aj hlavní aktéri kauzy Bielik. Jeho advokát Filip sa na pojednávaní odvolával aj na Harabinov návrh zrušiť Špeciálny súd.
Marek Vagovič
