BRATISLAVA.
Národnou kultúrnou pamiatkou sa bude môcť stať aj súbor vecí, keďže ju v zmysle medzinárodných dohovorov tvoria nielen jednotlivé nehnuteľné objekty alebo hnuteľné predmety, ale aj ich súbory.
O nevyhnutnosti vykonať záchranný výskum bude namiesto pamiatkového úradu rozhodovať krajský pamiatkový úrad bez toho, aby si na tento účel vyžiadal stanovisko Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V prípade zvlášť zložitých záchranných výskumov si môže obstarať podklady pre rozhodnutie podľa vlastnej úvahy. Skráti sa lehota na oznámenie začatia výskumu krajskému pamiatkovému úradu z 15 dní na päť dní. Doplnila sa tiež povinnosť oznámiť do päť dní aj ukončenie výskumu.
Novela zákona rozšírila tiež zákaz na neoprávnenú držbu hnuteľných archeologických nálezov vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť ich nelegálneho získavania najmä detekčnými zariadeniami a následného obchodovania s nimi spojeného s nelegálnym vývozom.
Doterajšie znenie túto oblasť nepokrývalo, takže sa nemohlo začať priestupkové alebo trestné konanie v prípade, ak sa nepreukázala priama spojitosť držby s vykonávaním nepovolených výskumov a výkopov. Právnická osoba, ktorá má oprávnenie vykonávať archeologický výskum, je povinná chrániť archeologický nález od jeho objavenia počas výskumu až dovtedy, kým nezabezpečí odovzdanie hnuteľného nálezu múzeu alebo zbierkotvornej inštitúcii.
