Bratislava 12. mája (TASR) - Konferencia Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť podľa premiéra Mikuláša Dzurindu významne prispela k tomu, aby sa lídri štátov Severoatlantickej aliancie vážnejšie zaoberali otázkou jej druhej vlny rozšírenia. Môžem konštatovať, že sme bližšie k bránam Severoatlantickej aliancie. Konštatoval to dnes v závere trojdňovej konferencie na stretnutí s novinármi v Bratislave.
Na konferencii sa zúčastnili premiéri a vicepremiéri vlád deviatich krajín usilujúcich o členstvo v NATO a Chorvátska, ktorí v piatok prijali tzv. bratislavské vyhlásenie. Deklarovali v ňom svoj záujem o Európu ako celok, z ktorého nebude žiadna časť vylúčená z dôvodu historického či zemepisného, alebo z dôvodu momentálnej nestability. Súčasne vyjadrili presvedčenie, že NATO zostane jadrom transatlantickej bezpečnosti a európskej stability a že bezpečnostná dimenzia Európskej únie (EÚ) poslúži na zvýšenie možností NATO.
Vo svojich vystúpeniach deklarovali predstavitelia vlád SR, Slovinska, Bulharska, Rumunska, Macedónska, Albánska, Litvy, Lotyšska, Estónska a Chorvátska, že očakávajú rozhodnutie o rozšírení na budúcoročnom summite aliancie v Prahe. NATO pritom považujú za komplementárnu organizáciu k EÚ.
Vyvrcholením piatkového programu konferencie bol prejav českého prezidenta Václava Havla, ktorý vyjadril presvedčenie, že Slovensko i Slovinsko majú veľkú šancu dostať na pražskom summite aliancie v roku 2002 pozvánku na členstvo v NATO. "Pokiaľ naše hostiteľské Slovensko nestretne nejaký tragický zvrat, k čomu verím že nedôjde, má podľa môjho odhadu spolu so Slovinskom veľkú šancu. Za Českú republiku môžem zodpovedne povedať, že bude takýto krok celou silou podporovať," vyhlásil Havel. Bez ohľadu na stanovisko Ruska by mali byť podľa neho na summite zároveň oslovené aj pobaltské krajiny - Estónsko, Litva a Lotyšsko.
Bývalý poradca amerického exprezidenta Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniew Brzezinski v prejave uviedol, že na budúcoročnom summite by NATO malo rozhodnúť o prijatí minimálne troch kandidátskych štátov, vrátane aspoň jednej pobaltskej republiky.
Posolstvo konferencii zaslal aj prezident USA George W. Bush, ktoré prečítal vo štvrtok námestník ministra zahraničných vecí USA Marc Grossman. Ako sa v ňom uvádza, Severoatlantická aliancia musí byť otvorená pre všetky európske demokracie, ktoré sú pripravené a schopné dodržiavať záväzky NATO a podieľať sa na európskej bezpečnosti. Bush v tejto súvislosti zdôraznil, že žiadna časť Európy pritom nebude vylúčená kvôli svojej histórii či geografickej polohe.
Dnešný, záverečný deň podujatia ukončila diskusia o nezastupiteľnom význame mimovládnych organizácií pre budovanie demokracie a občianskej spoločnosti, ako aj vytváranie partnerských vzťahov v rámci európskeho a transatlantického priestoru. V súvislosti s rozšírením NATO a EÚ účastníci konštatovali, že je nevyhnutná dostatočná podpora verejnosti, aby bol tento proces úspešný. Medzi účastníkmi boli dnes prítomní premiéri SR, Lotyšska a Litvy.
Na konferencie sa celkovo zúčastnilo okolo 150 hostí - vyše 110 z nich bolo zo zahraničia.
