BRATISLAVA. Búranie bratislavského Parku kultúry a oddychu či výstavba Auparku v centre Trenčína. To sú témy, ktoré sa v posledných dňoch objavili v súvislosti s myšlienkou, aby o nich rozhodli ľudia priamo.
Kým hlasovanie o PKO ostalo v štádiu úvah, trenčianski poslanci referendum o Auparku odklepli. Doterajšia história plebiscitov na Slovensku však hovorí jasne. Väčšina z nich bola neplatná pre nízku účasť. Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina voličov.
Výnimkou bolo niekoľko menších obcí, kde obyvatelia za vypätej situácie odvolali starostu. To sa tento mesiac podarilo v obci Vištuk v okrese Pezinok a za posledné roky ešte obyvateľom Lovče, Poliny, Nolčova, Čakanov, Čavoja, Diviackej Novej Vsi, alebo Španej Doliny.
Výnimky z pravidla
Možno jediným prípadom, keď sa úspešné referendum netýkalo odvolania starostu, prebehlo v roku 2007 v obci Továrniky v okrese Topoľčany, kde obyvatelia vedeniu obce zamietli prenájom historického parku na účel výstavby termálneho kúpaliska. Presné štatistiky o miestnych referendách však neexistujú, keďže ministerstvo vnútra „poskytuje mestám a obciam iba metodické usmernenie a právny názor k sporom".
Okolnosti trenčianskeho referenda podľa tamojšej opozície naznačujú, že s neúspešnou tradíciou miestnych referend možno aj kalkulovať. Aby bolo hlasovanie v krajskom Trenčíne platné, muselo by sa na ňom totiž zúčastniť takmer 24-tisíc voličov. Toľko voličov zďaleka neprišlo ani ku komunálnym voľbám primátora a zastupiteľstva.
Vedenie mesta navyše termín referenda stanovilo v čase letných dovoleniek na 11. júla. Voliči to budú mať ďalej aj do volebných miestností, keďže mesto chce zriadiť okrsky pre päťtisíc voličov. Počas referenda by tak bolo vytvorených iba desať okrskov, kým v nastávajúcich voľbách do európskeho parlamentu ich bude päťkrát viac.
Opozičný poslanec Ladislav Pavlík (Smer) je presvedčený, že skutočným dôvodom referenda „nie je snaha spoznať názor ľudí, ale zlegitimizovanie zámeru neúspešným referendom". Poukazuje aj na to, že primátor mesta Branislav Celler (SDKÚ) už v decembri podpísal s Auparkom zmluvu o predaji pozemkov.
„Referendum v tejto situácii považujem za mrhanie verejnými zdrojmi," povedal Pavlík. Náklady mesto odhadlo na 10- až 11-tisíc eur.
Jana Marková z kancelárie primátora oponuje, že úspešnosť referenda závisí iba od ľudí a toho „do akej miery je táto téma pre nich závažná a majú záujem o nej osobne rozhodnúť". Schválený letný termín bol podľa nej najbližší možný termín „z pohľadu dodržania všetkých noriem a zabezpečenia času pre zverejnenie informácií súvisiacich s projektom".
Primátor však o vyhlásení referenda o Auparku hovoril už v decembri, potom, ako opozícia rozbehla petíciu proti jeho výstavbe. Podpísalo ju vyše 8600 ľudí.
Tyrania ľahostajných
Marián Minarovič z Únie miest Slovenska pripúšťa, že inštitút miestneho referenda sa zatiaľ ukazuje ako účinný iba v menších obciach. Práve preto sa občas objavuje myšlienka zníženia potrebného kvóra. „Aby o živote komunity mohla rozhodnúť angažovaná menšina a nie ľahostajná väčšina."
Odborník na územnú správu Viktor Nižňanský tiež pripúšťa, že kvórum je pomerne vysoké: „Sú krajiny, kde je podstatne nižšie, napríklad vo Švajčiarsku stačí v niektorých kantónoch účasť nad 10 percent."
Čistejším riešením by však podľa neho bolo, keby sa samosprávy snažili ľudí na účasť motivovať.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
