Niektorých našich europoslancov bolo za päť rokov v Európskom parlamente počuť len sporadicky. Väčšina sa tam chce vrátiť.
BRATISLAVA. Zita Pleštinská. Toto meno občanom Slovenska veľa nehovorí. Ide pritom o našu najaktívnejšiu europoslankyňu v počte príspevkov do diskusie v Európskom parlamente (EP).
Poslankyňa za SDKÚ využila túto možnosť až 298-krát. Patrí dokonca do prvej dvadsiatky spomedzi deviatich stoviek europoslancov s najväčším počtom príspevkov do diskusie.
„Možno preto, že som prišla len z regiónu, som sa snažila ešte viac – možno aj upútať pozornosť. Tí ľudia, ktorí boli neznámi, sa musia snažiť o to viac,“ vysvetľuje Pleštinská. Primárky v SDKÚ ju v týchto voľbách zaradili na šieste miesto.
Štatistiku príspevkov vedie portugalský socialista Manuel António dos Santos, ktorý v rozprave vystúpil až 874-krát.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Šťastný skôr mlčal
Peter Šťastný z SDKÚ bol zasa naším poslancom, ktorý na plenárnom zasadnutí prehovoril najmenej – len 10-krát. Úplne najmenej sa v pléne ozýval taliansky socialista Gianni De Michelis – iba trikrát.
V merateľných ukazovateľoch práce našich zástupcov v EP sú pomerne veľké rozdiely. Zatiaľ čo štyria z nich rečnili na plenárnom zasadnutí viac ako 100-krát, ôsmi nanajvýš polovicu z toho. Rozdiely sú podľa štatistík nezávislej organizácie votewatch.eu aj inde.
Napríklad Árpád DukaZólyomi (SMK) stál za návrhmi 21 rezolúcií, jeho šiesti kolegovia neboli za žiadnou. Rezolúcie sa týkali postojov EP k významným medzinárodným problémom ako vojna v Gruzínsku či nezávislosť Kosova. Rekordérkou v navrhovaní rezolúcií bola Talianka Pasqualina Napoletano, ktorá ich navrhla 414.
Kto skontroluje kvalitu?
Poslanci sa líšili aj v počte otázok na Európsku komisiu, ktoré sú jedným z kontrolných mechanizmov parlamentu.
Anna Záborská (KDH) ich mala až 27, jej kolegovia zo Smeru a z HZDS Miloš Koterec a Sergej Kozlík sa za takmer päť rokov uspokojili s troma.
Hodnotiť by sa podľa europoslanca HZDS Sergeja Kozlíka mala skôr kvalita vystúpení, nie ich počet. „Máte tam aj človeka, ktorý dal 1500 otázok komisii. Myslím, že to je mimo zdravého rozumu. Ale keď to na základe toho hodnotíte, vyjde vám ako najaktívnejší,“ hovorí o štatistikách Kozlík. Pripomína aj to, že pod niektoré otázky sa podpíše „aj 50 poslancov“ a každému sa do štatistík dostane, že oslovili komisiu.
Takmer všetci chcú späť
Takmer všetci zo súčasných 14 slovenských europoslancov kandidujú do Európskeho parlamentu opäť. Mnohí sú na čelných miestach kandidátky, takže je pravdepodobné, že ich opäť zvolíme, hoci Slovensko príde
o jedno poslanecké kreslo.
Výnimkou sú iba Miloš Koterec zo Smeru a Árpád Duka-Zólyomi.
Zólyomi preto, že má záznam vo zväzkoch ŠtB, s Kotercom zasa v Smere počítajú na pokračovanie diplomatickej kariéry.
O europoslancoch voliči u nás veľa nevedia, mnohých ani nepoznajú.
Voľby do Európskeho parlamentu budú na Slovensku v sobotu 6. júna. Pred piatimi rokmi účasť v eurovoľbách neprekročila 17 percent.
Byť europoslancom pre niektorých znamená aj mať svoj názor. Napríklad európski zelení proti olympiáde v Pekingu protestovali s tibetskou vlajkou na poslaneckej lavici. FOTO – SITA/AP
V laviciach sedia nadpriemerne
BRATISLAVA. Priemerný europoslanec zo Slovenska sa zúčastnil na 91,7 percenta z celkových 299 rokovacích dní, ktoré parlament do 1. januára 2009 mal. Priemerne boli všetci poslanci na 85 až 95 percentách rokovacích dní. Zita Pleštinská z SDKÚ hovorí, že sme z hľadiska účasti na 4. mieste v Európe.
Najmenšiu účasť spomedzi našich mala Monika Flašíková Beňová zo Smeru. Chýbala 85 z celkových 299 rokovacích dní. Vysvetlila to tým, že sa dva roky starala o svoju vážne chorú mamu.
Naproti tomu Pleštinská mala takmer 100-percentnú účasť. Nestihla iba jedno hlasovanie.
Europoslancom na rozdiel od poslancov slovenského parlamentu nehrozí v dôsledku absencie strata platu, riskujú len krátenie diét.
Sergej Kozlíka z HZDS hovorí, že sme to so snahou byť na rokovaniach stále precenili. Myslí si, že by bolo občas dobré obetovať absencie na to, aby poslanci nestrácali kontakt so Slovenskom.
Najmenej do parlamentu chodila Beňová, najmenej vystúpení mal Šťastný.
FOTO – ČTK/AP
Miroslav Kern
Rečnili aj o tuleňoch
Irenu Belohorskú trápili farebné kontaktné šošovky aj prsné implantáty.
BRATISLAVA. Slovenská diskusná rekordérka Zita Pleštinská z SDKÚ sa v pléne europarlamentu vyjadrovala k rôznym témam – od hospodárskej a plynovej krízy cez zamestnanosť žien, riziká hazardných hry na internete až po nepokoje v Tibete. Vystúpila aj na podporu opozície v Zimbabwe.
Najsporadickejšie vystupoval Peter Šťastný z SDKÚ. Prehovoril 10-krát. Naposledy sa zapojil do debaty o „obchodovaní s výrobkami z tuleňov“.
Irena Belohorská z HZDS sa zasa Európskej komisie spýtala, čo si myslí o tom, že sa farebné kontaktné šošovky voľne predávajú, a čo hovorí na to, že „nie sú adekvátnym spôsobom regulované“ aj iné pomôcky, ako napríklad prsné implantáty.
Ján Hudacký z KDH na výročie 17. novembra pred plénom vyjadril znepokojenie „nad politikou súčasnej slovenskej vlády, ktorá má veľa podobných čŕt z pred novembra 1989“.
Árpád Duka-Zólyomi z SMK sa zasa v rozprave sťažoval na protimaďarské nálady na Slovensku.
Miroslav Kern
