BRATISLAVA. Verdikt Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol, že vyberanie darov vysokými školami (VŠ) od študentov je v rozpore so zákonom, môže motivovať ďalších študentov, ktorí si doteraz mysleli, že nemajú šancu vyhrať súdny spor s vysokými školami. Myslí si to analytička z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Renáta Králiková.
"Ide o prvý súd, ktorý mal odvahu pomenovať veci pravým menom. Takéto rozhodnutie môže mať vplyv aj na ostané súdy rozhodujúce prípady, kedy sa študenti alebo absolventi univerzít súdia so školou, ktorá si od nich vynucovala tvz. dar," uviedla ďalej analytička pre TASR.
Okresný súd v Trnave zamietol študentkinu žalobu na školu, ktorou žiadala, aby jej vrátila 2655,5 eura (80.000 Sk) v septembri 2005. Peniaze podľa študentky boli zaplatené na základe neplatnej darovacej zmluvy.
Krajský súd v Trnave rozsudok prvostupňového súdu potvrdil 14. marca 2006. Proti rozsudku však pripustil dovolanie na otázku, či sú v súlade so zákonom darovacie zmluvy, na základe ktorých študenti externého štúdia poskytujú dary škole alebo fakulte v súvislosti so štúdiom.
Najvyšší súd verdikt Krajského súdu 29. júla 2007 zrušil. Ten po opätovnom preskúmaní veci 29. januára 2008 znovu verdikt súdu prvého stupňa potvrdil. Koncom marca tohto roku Najvyšší súd rozsudok opäť zrušil a dal Okresnému súdu, aby vec znovu prejednal.
Minister školstva SR Ján Mikolaj sa na jeseň 2008 vyjadril, že problém s čiernymi či fiktívnymi platcami sa úplne vyriešil zavedením poplatkov za externé štúdium. Podľa neho tým, že sa proces zlegalizoval, by už externisti nemali platiť žiadne nezákonné poplatky. Vlani tiež povedal, že ministerstvo v takých prípadoch môže udeľovať aj pokuty.
Poplatky za externé štúdium zaviedla vysokoškolská novela z roku 2007, podľa ktorej výšku maximálneho školného pre jednotlivé študijné odbory určuje každý rok Ministerstvo školstva SR.
