BRATISLAVA. Poslanec Jozef Rydlo (SNS) predložil do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorým chce zakázať prácu v nedeľu a vo sviatok. Výnimku by bolo možné udeliť v prevádzkach, kde by sa prerušením výroby v nedeľu a vo sviatok vyžadovalo následne nasadenie viac zamestnancov, ako pri bežnej produkcii.
Na ďalšiu výnimku by mali nárok pekárne a cukrárne, a to "najviac na tri hodiny, na výrobu a roznášku či rozvoz v ten istý deň vyrobených a v ten istý deň predaných pekárskych a cukrárskych výrobkov". Medzi prevádzky, ktoré by mohli požiadať o výnimku, patrí aj "doručenie urgentnej a veľkej zásielky peňazí, ako aj peňažných a devízových prostriedkov, cenných papierov a derivátov, ak sviatok uznaný v Slovenskej republike nie je sviatkom vo všetkých členských štátoch Európskej únie a padne na pracovný deň".
V podnikoch s viacerými zmenami a pravidelnými dennými a nočnými zmenami by sa podľa návrhu poslanca Rydla mohol začiatok alebo koniec nedeľného a sviatočného pokoja posunúť dopredu alebo dozadu najviac o 6 hodín, ak podnik nepracuje 24 hodín nasledujúcich po začiatku pracovného pokoja. Pre šoférov a spolujazdcov by sa mohol začiatok 24-hodinového nedeľného a sviatočného pokoja posunúť dopredu najviac o 2 hodiny.
Koaličný poslanec tiež stanovuje výnimočné prípady, v ktorých môže byť zamestnanec zamestnaný v nedeľu a vo sviatok za podmienky, že práce nemôžu byť vykonané v pracovné dni. Ide napríklad o prácu požiarnikov, zabezpečovanie verejného poriadku, obrany štátu, prácu v nemocniciach, pri dodávke energií, či o prácu v reštauráciách, v hoteloch a v iných pohostinstvách a ubytovacích zariadeniach, ako aj v domácnosti. Výnimočné prípady nedeľnej a sviatočnej práce by tiež boli povolené pri kultúrnych vystúpeniach, podujatiach cirkví, v médiách, v doprave, v poľnohospodárstve, v strážnej službe ako " aj pri kontinuálnych vedecko-výskumných prácach".
Ako upozorňuje Rydlo, v máji minulého roka schválil parlament novelu Zákonníka práce, ktorou sa zaviedol zákaz práce na Nový rok, na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12. hodine a na Prvý sviatok vianočný. "Táto novelizácia sa stretla nielen s uznaním a porozumením drvivej väčšiny obyvateľov našej republiky, ale zosilneli hlasy volajúce po celoročnom rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov, opierajúc sa o našu poldruhatisícročnú kresťanskú tradíciu," zdôvodnil. V pracovnoprávnej praxi sa pritom podľa Rydla čím ďalej, tým častejšie vyskytujú prípady, keď sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas nedele a počas ostatných štátom uznaných sviatkov, a to napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno. "Vplyv na nedeľu majú najmä prenikajúce spoločenské a hospodárske zmeny - rastie ponuka služieb, ale najmä práca iných sa často zneužíva na 'skrášľovanie' vlastnej nedele," uviedol poslanec za SNS.
Zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov podľa poslanca Rydla nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. "Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nemôže byť dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať," skonštatoval. Súdržnosť spoločenstiev podľa neho nemôžu zabezpečiť iba hospodárske dobrá. "Nie všetko, čo v živote robíme, a to zvlášť vo vzťahu k rodine a priateľom, sa nám ekonomicky oplatí. Ak má otec „nedeľu“ v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, narušuje to predovšetkým vzťahy v rodinách, ktoré sú základnou bunkou každej spoločnosti," dodal
Novela by mala v prípade úspešného absolvovania legislatívneho procesu podľa predloženého návrhu nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.
