BRUSEL. Členstvo v Európskej únii im prinieslo ľahšie cestovanie, prácu bez hraníc aj lepší životný štandard. Aj tak väčšinou nové členské krajiny, na čele so Slovenskom, nejavia záujem rozhodovať o európskej politike.
Týždeň pred voľbami je predpokladaná účasť v tejto časti Európy hlboko pod priemerom únie. Štáty strednej a východnej Európy z bývalého socialistického bloku vrátane Slovenska, ktoré pristúpili v roku 2004, ako aj Rumunsko a Bulharsko, ktoré pristúpili v roku 2007, sú voči európskej politike apatické.
Slovensko sa nudí najviac
Slovensko kraľuje na chvoste tabuľky odhadovanej účasti na európskych voľbách so 16 percentami voličov, a je na najlepšej ceste zopakovať si posledné miesto v účasti spred piatich rokov. Je zaujímavé, že na Slovensku nezáujem o účasť na eurovoľbách sprevádza veľmi vysoká dôvera v europarlament - okolo 60 percent.
Počas komunizmu sa na Slovensku, v Česku, Poľsku či Maďarsku vyvinula voličská apatia.
Piotr Kaczynski, bruselský analytik
V nízkej účasti a ešte nižšom záujme o európske voľby si so Slovenskom podáva ruku Česko, ale aj Poľsko a Maďarsko.
Kým stredná Európa eurovoľby vytrvalo ignoruje, najaktívnejší voliči z európskych nováčikov sú tradične na ostrovoch Cyprus a Malta, nasledovaní pobaltskými krajinami Litvou, Lotyšskom a Estónskom.
; "small.jpg")
Analytik bruselského Centra pre štúdium európskych politík Piotr Kaczynski tieto rozdiely vysvetľuje rôznou politickou kultúrou. „Kým Cyprus, Malta, ako aj krajiny bývalého Sovietskeho zväzu majú tradíciu vyššej účasti na voľbách, na Slovensku, v Česku, Poľsku či Maďarsku sa počas komunizmu vyvinula voči politike voličská apatia a z nej spoločnosť s nízkou účasťou na politickom živote,“ hovorí Kaczynski.
Prečo nevolíme
Podľa májového prieskumu veľká väčšina ľudí v Česku nechce voliť najmä preto, že si myslia, že ich hlas nič nezmení. Podobne uvažujú aj voliči v Bulharsku a Lotyšsku. Viacerí voliči z nových krajín si tiež myslia, že europarlament sa nezaoberá záležitosťami, ktoré sa ich dotýkajú. Niektorí nevoliči sa sťažujú na nedostatok informácií alebo ich eurovoľby nezaujímajú.
Témami, ktoré budú podľa prieskumov prevládať v týchto voľbách, sú nezamestnanosť a ekonomický rast spolu s kriminalitou. V nových európskych krajinách však rozhodujú hlavne domáce problémy a politické šarvátky.
Európska dimenzia politiky je podľa prieskumu nováčikom cudzia.
V Bulharsku, Rumunsku a Litve pri výbere kandidátov najviac zavážia ich domáce politické názory. Názory kandidátov na európske záležitosti, zaujímavé pre Francúzov, Dánov či Belgičanov, Slovensko či Lotyšsko skoro vôbec netrápia.
Fiasko spred piatich rokov a predbežné odhady účasti by mal zmeniť EuroVlak, ktorý nasledujúci týždeň zastaví vo viacerých staniciach.
BRATISLAVA. EuroVlak má mladých voličov presvedčiť, aby išli voliť. Stáť bude v Trnave, Žiline, Poprade, Košiciach a Banskej Bystrici. O voľby do Európskeho parlamentu prejavuje najmenší záujem generácia od 18 do 24 rokov, voliť je z nich prichystaných podľa prieskumu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku iba 19 percent.
Vo vlaku nájdu tzv. živú knižnicu, teda mladých dobrovoľníkov z celej Európy, podieľajúcich sa na úspešných projektoch na Slovensku. Tí sa budú dať požičať na pätnásť minúť a dozvedia sa od nich, prečo je dôležité zvoliť si zastúpenie v Európskom parlamente, ako môžu využívať výhody únie či zapojiť sa do európskych projektov.
„Vo vlaku budem hovoriť, prečo by mali ísť všetci voliť. Vo voľbách môžeme ukázať, že únia je silná inštitúcia a presadzuje demokraciu, ktorá je a bude silnejšia ako diktatúra,“ hovorí Cédric Lafont z Francúzska, ktorý pôsobí v Čadci takmer rok. „Chceme motivovať mladých k účasti a oboznámiť ich s možnosťami, ktoré im únia ponúka,“ hovorí Martin Pokorný, vedúci Národnej agentúry Mládež v akci.
Takmer 40 percent Poliakov nevie, koho bude voliť. Mnohí nevedia ani presný dátum eurovolieb.
VARŠAVA. Mladá asi 30-ročná Poľka pripomína v krátkom televíznom šote premiérovi Donaldovi Tuskovi nesplnený sľub. „Hovoril, že sa budeme mať lepšie, ale žiadny zázrak sa nekonal,“ vraví vyčítavo pri zosmiešňujúcich záberoch na predsedu vlády, ako rozhadzuje rukami, či behá za loptou. Poľka nakoniec povie, že už nebude voliť jeho stranu, pretože sa za dva roky nič nezmenilo.
O Európskej únii, či europarlamente ani slovo. A pred dvoma rokmi neboli v Poľsku eurovoľby, ale predčasné parlamentné voľby. Aj nesplnený sľub premiéra súvisí s nimi.
Podobne rozpačito vyzerá celá európska kampaň v Poľsku. Nie je o európskej politike, ale o vnútropolitickom súboji premiéra s prezidentom Lechom Kaczynskym, či presnejšie medzi premiérovou Občianskou platformou (PO) a opozičným Právom a spravodlivosť (PiS), ktoré vedie prezidentov brat Jaroslaw.
Varšava a EÚ. FOTO – ČTK
„Na centrálnej úrovni je to viac vnútropolitická kampaň, ale v regiónoch sa o únii hovorí. Chýbajú však témy o ozajstných problémoch, ktoré by pritiahli ľudí,“ hovorí kandidátka za vládnu stranu Lena Kolarska-Bobinska.
Nie je jasné, či večný spor premiéra a prezidenta bude voličov motivovať, alebo ich skôr odradí. A to sú Poliaci hneď za Slovenskom rekordérmi vo volebnej neúčasti. V najväčšej z nových členských krajín volilo pred piatimi rokmi len 20 percent voličov.
„Poliaci ani presne nevedia deň volieb, nie ešte to, prečo by mali odovzdať hlas. Je to slabá kampaň a neverím, že príde veľa ľudí,“ hovorí šéfka politického oddelenia agentúry PAP Malgorzata Parfianowicz.
Jediným európskym prvkom kampane je účasť euroskeptickej strany Libertas. V televízii je takmer každý deň, ale podľa posledného prieskumu ju chcú zatiaľ voliť dve percentá Poliakov. Nerozhodnutých je pár dní pred eurovoľbami 40 percent ľudí.
Autor: Elena Rybárová
