BRATISLAVA. Podpora strany premiéra Roberta Fica však môže byť podľa časti z nich slabšia, ako je popularita Smeru v prieskumoch verejnej mienky o parlamentných voľbách. Odborníci sa zhodli, že očakávaná nízka účasť môže pomôcť stranám, ktoré majú disciplinovaných voličov. O obsadení 13 kresiel v EP rozhodnú voliči budúcu sobotu.
"Pravdepodobne Smer bude mať najviac, ale nebude to taký výrazný náskok v preferenciách ako pre parlamentné voľby," povedal riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík. Popularita Smeru sa v prieskumoch pohybuje nad 40 percent. Podobne sa vyjadril aj prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov, podľa ktorého by strane mohlo prospieť, keby prišlo voliť viac ľudí. Ale aj v prípade nízkej účasti môže vraj ťažiť zo silnej obľuby medzi voličmi. "I pri zníženej volebnej účasti Smer môže dosiahnuť lepší výsledok než v tých predchádzajúcich voľbách, lebo strana má väčšiu podporu než pred piatimi rokmi," vysvetlil. Aj analytik agentúry Polis Slovakia Ján Baránek označil za favorita volieb Smer-SD, netrúfol si však odhadnúť, či bude mať menší náskok v porovnaní s jeho preferenciami.
Odhadovaná nižšia účasť vo voľbách môže podľa odborníkov prospieť stranám s disciplinovaným voličským zázemím. Mohlo by im to vraj pomôcť dosiahnuť lepší zisk, ako je ich popularita pre parlamentné voľby. Za takéto strany označili najmä opozičné SMK a KDH. V roku 2004 prišlo k urnám necelých 17 percent ľudí, čo bolo najmenej v celej EÚ. Podľa analytikov bude účasť v nadchádzajúcich voľbách porovnateľná alebo mierne lepšia.
Dobrý výsledok môžu mať podľa Mesežnikova aj strany, ktorých priaznivci majú väčší záujem o európsku agendu. Spomenul pritom hlavne najsilnejšiu opozičnú stranu SDKÚ-DS a SMK.
K šanciam vládnej ĽS-HZDS sa analytici vyjadrovali opatrne. "HZDS je v rizikovom pásme," povedal Mesežnikov. Podľa Baránka sa môže stať, že strana nebude mať v EP už svoje zastúpenie. Zo súčasných parlamentných strán nemá europoslancov iba koaličná SNS. "Ak sa aj dostane (do EP, poznámka ČTK), tak ten výsledok nebude bohvieaký, pretože predsa len Európska únia nepatrí medzi názorové a hodnotové priority voličov SNS," povedal Haulík.
Baránek si myslí, že mimoparlamentným stranám by pri nízkej účasti ani disciplína voličov nezabezpečila vstup do EP. Politológ IVO dodal, že horšia účasť by menším stranám mohla priniesť viac hlasov, než sú ich preferencie. "Ale, či to stačí na to, aby sa dostali do Európskeho parlamentu, je otázne," poznamenal. Najbližšie k tomu má podľa neho Slobodné fórum a Sloboda a solidarita.
Prieskumy verejnej mienky o eurovoľbách až do tohto týždňa chýbali, prvý zverejnila agentúra Focus vo štvrtok, podľa ankety by favoritom volieb bol Smer-SD. Získal by 34,1 percenta hlasov voličov, ktorí by sa na voľbách určite zúčastnili. Nasledovali SDKÚ-DS (16 percent), SMK (11,9 percenta), SNS (7,6 percent), KDH (6,1 percenta) a ĽS-HZDS (5,5 percenta). V posledných voľbách po tri poslanecké kreslá získali SDKÚ-DS, KDH, Smer-SD a ĽS-HZDS, dvoch europoslancov má SMK.
fab boa
