PREŠOV. Pravoslávni veriaci dnes v Katedrálnom chráme svätého Alexandra Nevského v Prešove mali možnosť načerpať duchovnú posilu pri svätých ostatkoch a veľkej procesiovej ikone svätca Alexandra Nevského. Tento vzácny dar Ruskej pravoslávnej cirkvi priviezol na Slovensko Alexander, biskup dmitrovský a vikár Moskovskej eparchie, ktorý sa osobne zúčastnil na slávnostnej archijerejskej svätej liturgii konanej pri tejto príležitosti. Relikvie a ikona boli vystavené v prešovskom chráme do popoludňajších hodín. Časť svätých ostatkov (mošči) tu ostane a relikviár uložia v oltári katedrálneho chrámu. Prešov sa tak stane po Sankt Peterburgu (Petrohrade) a Moskve tretím miestom, kde sa budú nachádzať relikvie svätého Alexandra Nevského. Ostaté sväté ostatky a procesiovú ikonu prenesú do Košíc, kde dnes o 16:00 v novom rozostavanom chráme budú vystavené počas obradu akathist k svätému Alexandrovi Nevskému. Pútnickú cestu na Slovensko pripravili členovia Fondu Svjatoho Vsechvaľnoho apostola Andreja Pervozvanoho z Moskvy, ktorí oživujú aktívny duchovný život pravoslávnych veriacich vo svete.
Možnosť pokloniť sa pri relikvii svätca Alexandra Nevského, ktorému je prešovský chrám ako jediný na Slovensku zasvätený, znamená pre veriacich veľkú duchovnú radosť a povzbudenie, uviedol pre médiá hovorca Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milan Gerka. "Pravoslávna cirkev žije tradíciou. Vo svätých ostatkoch prichádza k nám svätec, ktorý svojím životom, pokorou, trpezlivosťou, nezištnou službou svojej vlasti i cirkvi je vzorom nasledovania vo viere,“ povedal Gerka. Mnohonárodnosť vtedajšej Rusi spájala pravoslávna viera, ktorá pomáhala čeliť tlakom zo zahraničia. Pravoslávni veriaci si u Alexandra Nevského cenia hlavne jeho schopnosť mierovou cestou uchrániť národ pred mongolsko-tatárskou nadvládou. Pri uzatváraní mierovej zmluvy so Zlatou Hordou ponúkol svoj vlastný život za zachovanie mieru. "Alexander Nevský je vnímaný ako človek, ktorý zjednotil všetky národy žijúce na Rusi. Zjednotil cirkev a prispel k tomu, že sa dejiny Ruska mohli rozvíjať v kresťanskom duchu,“ uviedol Gerka. Po smrti sa zachovali správy o jeho zázračných zásahoch pri ochrane krajiny.
Alexander Nevský sa narodil 30. mája 1219 v Pereslave-Zalesskom, ako syn veľkého kniežaťa vladimírskeho Jaroslava Vsevolodoviča. Po víťazstve nad Švédmi na rieke Neve bol nazvaný Nevský. Prijal mníšstvo s menom Alexej a 23. novembra 1263 zomrel. Bol pochovaný v monastieri v meste Vladimír. Po jeho smrti sa spomínajú zvláštne udalostí, ktoré hovoria o jeho výnimočnosti a zásahu do dejín Ruska. Za zvláštnu udalosť sa považuje september 1380, keď 117 rokov po jeho smrti sa na hrobe samy zapálili sviečky. Táto udalosť dala podnet na otvorenie hrobu Alexandra, kde našli jeho ostatky neporušené. Cár Peter Veľký dal v Petrohrade vystaviť Alexandro-Nevskú Lavru, kde 30. augusta 1724 boli uložené sväté ostatky Alexandra Nevského. V roku 1922 sovieti otvorili rakvu a sväté ostatky uložili do Múzea histórie religií a ateizmu a samotná rakva bola umiestnená v Ermitáži. Vďaka veriacim časť ostatkov ostala v Trojickej katedrále Alexandro-Nevskej Lavry. V máji 1988 relikvie svätého Alexandra Nevského získala Ruská pravoslávna cirkev a 3. júna 1989 ich preniesla do Petrohradu - na pôvodné miesto.
