BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi v prvých eurovoľbách zmenili voliči iba poradie na kandidátke SMK. Z tretieho miesta na druhé posunuli Arpáda Duka-Zólyomiho a spôsobili tak, že do europarlamentu sa dostal on, a nie pôvodne druhý József Berényi. SMK získala vtedy dva mandáty.
Duka-Zólyomi už nekandiduje – podľa archívov ÚPN spolupracoval ako agent s komunistickou ŠtB.
V predchádzajúcich eurovoľbách mohli voliči krúžkovať jedného poslanca na kandidátke, ale zákon sa zmenil a teraz môžu dvoch.
Krúžkov musí byť dosť
Aby sa krúžkovanie bralo do úvahy, musí túto možnosť využiť aspoň desať percent voličov danej strany, ktorí prišli voliť. Ich hlasy pre jednotlivých kandidátov sa berú do úvahy iba vtedy, ak kandidát dostane aspoň desať percent hlasov tých, ktorí krúžkovali. Podľa údajov z posledných volieb krúžkuje od 60 do 80 percent voličov.
V prvých eurovoľbách voliči krúžkovali najmä lídrov kandidátok. V parlamentných voľbách však napríklad lídra kandidátky SDKÚ predbehla vďaka krúžkovaniu Iveta Radičová, pôvodne na treťom mieste. Mikuláš Dzurinda skončil v krúžkovaní až tretí.
Voličov nepresviedčajú
Europoslanci kandidujúci z nižších pozícií tvrdia, že voličov nepresviedčajú, aby ich krúžkovali. „Treba sa snažiť, aby sa aspoň prvý kandidát do europarlamentu dostal a robiť všetko na jeho podporu,“ tvrdí trojka v HZDS Irena Belohorská.
Nerobí to vraj ani trojka Smeru Monika Flašíková-Beňová. „Veľa ľudí môže zmiasť, keď kandidáti prezentujú svoje číslo, a nie číslo politickej strany. Potom volič nemusí vedieť, čo má voliť.“ Jeden jej kolega z nižšej pozície pred mítingom Smeru hovorí voličom, aby ho krúžkovali, ale Beňovej to príde zvláštne: „Mali by sme vystupovať ako tím.“
Trojka v KDH Anna Záborská chcela byť líderkou kandidátky, ale strana uprednostnila Miroslava Mikolášika. Záborská povedala, že by sa rada prekrúžkovala vyššie, ale ľuďom to nehovorí. „Prieči sa mi to.“ Chce sa prezentovať svojou prácou.
